Bratislava – mestská časť Nové Mesto
Bratislava – mestská časť Nové Mesto[4] (iné názvy: Bratislava-Nové Mesto, Mestská časť Nové Mesto, Nové Mesto; nem. Neustadt) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava III – s katastrálnymi územiami Nové Mesto a Vinohrady. Katastrálne územie Nové Mesto tvorí zhruba východnú polovicu mestskej časti.
| Bratislava – mestská časť Nové Mesto | ||
| mestská časť Bratislavy | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj | |
| Okres | Bratislava III | |
| Región | Bratislava a okolie | |
| Nadmorská výška | 137 m n. m. | |
| Súradnice | 48°10′03″S 17°08′17″V / 48,167403°S 17,13816°V | |
| Rozloha | 37,48 km² (3 748 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 45 342 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 1 209,77 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1279 | |
| Starosta | Matúš Čupka[3] (Team Bratislava, PS, SaS) | |
| PSČ | 832 91 | |
| ŠÚJ | 529346 | |
| EČV (do r. 2022) | BA, BL | |
| Tel. predvoľba | 02 (+4212) | |
| Adresa miestneho úradu |
Junácka 1, Bratislava 3 | |
| E-mailová adresa | banovemesto@stonline.sk | |
| Telefón | 02 49 253 111 | |
| Fax | 02 44 25 88 40 | |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mestskej časti
| ||
| Wikimedia Commons: Nové Mesto | ||
| Webová stránka: banm.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Mestská časť Bratislava-Nové Mesto zaberá severovýchodnú časť hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava.
Jej územie tvorí na severe a severozápade horský masív Malých Karpát a na severovýchode a juhu nížinné územie Podunajskej roviny, ležiace medzi úpätím pohoria a bývalým ramenom Dunaja.[5]
Má rozlohu 37,5 km² (37 481 484 m²).[6] Leží na 48,167402 ° severnej zemepisnej šírky a 17,138157 ° východnej zemepisnej dĺžky.[7]
V roku 2021 mala mestská časť 44 638 obyvateľov, v roku 1991 40 125 obyvateľov, v katastrálnom území Nové Mesto bývalo 31 712 obyvateľov.[6][5]
Členenie mestskej časti upraviť
Katastrálne územia upraviť
Územie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto (MČ BNM) sa skladá z dvoch katastrálnych území:
- Nové Mesto – s výmerou 984,6 ha
- Vinohrady – s výmerou 2 763,6 ha.
Katastrálne územie sa člení na menšie územné celky v nasledovnom poradí: mestská štvrť, urbanistický obvod a mestský blok.[8]
Mestské štvrte upraviť
Mestské štvrte v MČ BNM sú:[8]
- v k. ú. Nové Mesto:
Nové Mesto-západ, Pasienky, Zátišie, Račianska ulica-sever, Istrochem, Jurajov dvor, Stará Vajnorská cesta
- v k. ú. Vinohrady:
Koliba, Kramáre, Nad Bielym Krížom, Lesopark.
Časti upraviť
Mestská časť Nové Mesto má tieto neoficiálne časti: Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky/Kuchajda.
Miestna samospráva upraviť
Vznik a pôsobnosť mestskej časti upraviť
Mestská časť Bratislava-Nové Mesto vznikla v dôsledku spoločenských zmien po roku 1989 podľa Zákona SNR č. 377/1990 z 13. septembra 1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava. Zákon ustanovil v Bratislave okrem samosprávnych a výkonných orgánov mesta (primátor, mestské zastupiteľstvo, magistrát a i.) 17 mestských častí, ktorým boli zákonom a následne podrobnejšie aj Štatútom hl. m. SR Bratislava vymedzené kompetencie a územie.
Mestská časť Bratislava-Nové Mesto vznikla rozdelením územia bývalého III. obvodu, ktoré bolo v územnej pôsobnosti vtedajšieho Okresného národného výboru Bratislava III a Miestnych národných výborov v Rači a Vajnoroch, na tri samosprávne celky – Nové Mesto, Rača a Vajnory. Územie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto vzniklo z dvoch katastrálnych území Nové Mesto a Vinohrady. Presné vymedzenie územia schválilo mestské zastupiteľstvo úpravou jednotlivých mestských obvodov 11. júla 1991.[5]
Samospráva Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto bola ustanovená po voľbách do orgánov samosprávy 23. – 24. novembra 1990. Prvým starostom mestskej časti sa stal RNDr. Miloš Lampert (koalícia VPN-KDH). Nový poslanecký zbor mestskej časti, ktorý mal 44 poslancov, zriadil svojím uznesením z 20. decembra 1990 Miestny úrad Bratislava-Nové Mesto. Za jeho prvého prednostu vymenovalo miestne zastupiteľstvo na návrh starostu Štefana Cifru.
Miestne zastupiteľstvo ustanovilo a zvolilo podľa zákona a štatútu mesta aj poradné orgány – miestnu radu a komisie, miestneho kontrolóra a zástupcu starostu (z radov poslancov).
Kompetencie miestneho samosprávneho orgánu MČ BNM, ktoré vymedzuje štatút mesta, podrobne vymedzil Organizačný poriadok samosprávy mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, schválený jej miestnym zastupiteľstvom 29. októbra 1991 a s novou úpravou 29. júna 1993.
Podľa uznesenia poslaneckého zboru z 22. 6. 2010 má vo volebnom období 2010 – 2014 Miestne zastupiteľstvo Bratislava-Nové Mesto 25 poslancov, ktorí boli zvolení v 4 volebných obvodoch a 42 volebných okrskoch.[9]
Podľa sčítania ľudu (1991) v období vzniku mestskej časti Bratislava-Nové Mesto na jej území trvalo žilo 40 125 obyvateľov, z toho na katastrálnom území Nové Mesto 31 712 a na katastrálnom území Vinohrady 8 413 obyvateľov.[5]
Starostovia mestskej časti upraviť
- 1990 – 1994: RNDr. Miloš Lampert (VPN, KDH)
- 1994 – 2010: Ing. Richard Frimmel (NEKA)
- 2010 – 2022: Mgr. Rudolf Kusý (NEKA)[10]
- od 2022: Mgr. Matúš Čupka (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, SaS; zvolený)
Dejiny upraviť
Národnostné zloženie upraviť
1991:
- Slováci – 37 125 (92,08 %)
- Maďari – 1 234 (3,06 %)
- Česi – 1 105 (2,74 %)
- Ostatné/nezistená – 853 (2,12 %)
- Spolu – 40 317 (100 %)
2001:
- Slováci – 34 490 (92,17 %)
- Maďari – 1 029 (2,75 %)
- Česi – 820 (2,19 %)
- Ostatné – 615 (1,64 %)
- Nezistená – 464 (1,24 %)
- Spolu – 37 418 (100 %)
2011:
- Slováci – 32 985 (90,83 %)
- Maďari – 1 073 (2,95 %)
- Česi – 563 (1,55 %)
- Ostatné – 861 (2,37 %)
- Nezistená – 832 (2,29 %)
- Spolu – 36 314 (100 %)
2021:
- Slováci – 36 971 (83,16 %)
- Maďari – 769 (1,73 %)
- Česi – 449 (1,01 %)
- Vietnamci – 276 (0,62 %)
- Ostatné – 1334 (3 %)
- Nezistená – 4659 (10,48 %)
- Spolu – 44 458 (100 %)
Zaujímavosti upraviť
Na križovatke Krížna – Karadžičova sa nachádza staničná budova prvej konskej železnice v Uhorsku, ktorej prvý úsek do Svätého Jura bol otvorený v roku 1840. Budova je aj v erbe Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto.
V rokoch 1999 – 2001 na Vajnorskej ulici pri jazere Kuchajda postavili prvé moderné nákupné centrum na Slovensku – Polus City Center.
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d DOŠEK, O.: Hranica a vývoj MČ BNM. Vývoj predmestského osídlenie a vznik MČ BNM. Samospráva a riadiace orgány MČ BNM. In: Monografia MČ Bratislava-Nové Mesto. Bratislava, 1998, s. 11 – 14.
- ↑ a b Údaje Štatistického úradu SR k 31. 12. 2008.
- ↑ Poloha Miestneho úradu Bratislava-Nové Mesto. In: www.google.map.sk.
- ↑ a b BOROVSKÝ, Š.: Územné celky Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. In: Monografia MČ Bratislava-Nové Mesto. Bratislava, 1998, s. 14 – 19.
- ↑ Uznesenia z 23. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Nové Mesto konaného dňa 22. júna 2010 [online]. In: Oficiálna stránka mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. [cit. 21. 2. 2011]. Dostupné na internete: [1][nefunkčný odkaz].
- ↑ Starosta [online]. In: Oficiálna stránka mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. [cit. 21. 2. 2011]. Dostupné na internete: [2] Archivované 2011-04-29 na Wayback Machine.
Zdroje – literatúra upraviť
DOŠEK, Otto, Ing. – BOROVSKÝ, Štefan, RNDr.: Monografia Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Bratislava: Miestny úrad Bratislava-Nové Mesto, 1998. ISBN 80-967854-4-3.