Bretónčina

	Bretónčina; (Brezhoneg)
Región	Bretónsko
Počet hovoriacich	210 000
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Keltské jazyky Ostrovné keltské jazyky Britské jazyky Juhozápadné britské jazyky; ; ; ;
Písmo	Latinka
Postavenie
Regulátor	Ofis Publik ar Brezhoneg
Jazykové kódy
ISO 639-1	br
ISO 639-2	bre
ISO 639-3	bre, xbm, obt
Wikipédia
Adresa	br.wikipedia.org
Pomenovanie	An holloueziadur digor
	Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
	Jazykový portál

Bretónčina je keltský jazyk (britská podskupina) používaný na Bretónskom polostrove (Francúzsko). Ovláda ju asi 600 tisíc ľudí. V minulosti bolo jej používanie potláčané.

Jazyk je blízko príbuzný s kornčinou a waleštinou, jazykmi, ktorými sa hovorilo, respektíve hovorí, na juhozápade Veľkej Británie. Z tejto oblasti tiež na prelome 5. a 6. storočia nášho letopočtu cez more presídlili predkovia dnešných Bretóncov. Kým od stredoveku ustupovala východná hranica rozšírenia bretónčiny len pomaly, v dôsledku dlhodobej oficiálnej francúzskej politiky, pripúštajúcej ako jedinú úradnú reč francúzštinu sa počas 20. storočia počet hovoriacich výrazne znížil. Bretónčina nie je ani dnes uznaná ako úradný jazyk a len malé percento detí, väčšinou na súkromných školách, absolvuje vyučovanie v bretónčine.

Nárečia

Má 4 hlavné nárečia:

nárečia skupiny KLT
- Kerneveg/C'herneveg (cornouailleské nárečie)
- Leoneg (léonské nárečie)
- Tregerieg (tréguierské nárečie)
Gwenedeg (vanneské nárečie) najviac odlišné od ostatných, pravdepodobne priamý potomok pevninskej galčiny

Vzorový text

Všeobecná deklarácia ľudských práv

po bretónsky	Dieub ha par en o dellezegezh hag o gwirioù eo ganet an holl dud. Poell ha skiant zo dezho ha dleout a reont bevañ an eil gant egile en ur spered a genvreudeuriezh.
po slovensky	Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.