Brezový hrad
Brezový hrad[1] alebo Žakýlsky hrad (812,7 m n. m.[2]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad obcou Podhorie, približne 6 km severovýchodne od centra Banskej Štiavnice. Na jeho vrchole stojí ruina Žakýlskeho hradu.[3]
| Brezový hrad | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Obec | Podhorie |
| Pohorie | Štiavnické vrchy |
| Podcelok | Hodrušská hornatina |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 812,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°30′31″S 18°56′05″V / 48,5085°S 18,9348°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke z Podhoria
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťMasív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území obce Podhorie.[5] Najbližším sídlom je juhozápadne ležiaca obec Podhorie, východne sa nachádza Kozelník, severne Močiar, západne Sklené Teplice a Repište a južným smerom aj Banská Belá a mesto Banská Štiavnica.[3] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Opis
upraviťBrezový hrad býva nazývaný aj Žakýlsky hrad alebo podľa susedného vrchu (nesprávne) ako Brezový vrch. Je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od vrchu Štálovo (836 m n. m.) južným smerom a cez Studený vrch (876 m n. m.) pokračuje na Paradajs (939 m n. m.). Severným smerom leží sedlom spojená Snoža (834 m n. m.) a Štálovo, východným sa nachádza Suchý vrch (667 m n. m.) a Marcička (738 m n. m.), južným Brezový vrch (730 m n. m.) a Anderloch (810 m n. m.) a západným Bujačia (816 m n. m.) a Berantová (766 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Hrona, kde vodu zo západnej časti odvádzajú prítoky potoka Teplá, z východnej potom prítoky Jasenice.[3] Na vrchol vedie značená trasa z Podhoria.
Výhľady
upraviťSúvislý lesný porast vrcholovej časti neumožňuje rozhľad. Z lokalít s nižšou vegetáciou možno vidieť okolité vrchy Štiavnických vrchov, ojedinele tiež Vtáčnik, Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Poľanu a Javorie.[6]
Prístup
upraviť- po
modrej značke:
- od juhu z Podhoria
- od severu zo Šášovského Podhradia cez sedlo Kráľov stôl
- po
zelenej značke z Kozelníka cez sedlo Kráľov stôl[3]
Referencie
upraviť- ↑ Hrad Žakýl [online]. pohronskehrady.sk, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.