Brixen (taliansky Bressanone, v ladinskom dialekte Persenon alebo tiež Porsenù) je s počtom necelých 20 000 obyvateľov tretie najväčšie mesto na severe Talianska v regióne Tridentsko-Horná Adiža v autonómnej provincii Bolzano – Horná Adiža. Pre viac ako 2/3 obyvateľov mesta je materinským jazykom nemčina. Mesto Brixen je historické, umelecké, kultúrne, ekonomické, spoločenské a administratívne centrum okresu Valle Isarco.

Brixen
(Gemeinde Brixen
Comune di Bressanone)
mesto
Brixen2005 035.jpg
Brixen-Bistum.PNG
Erb
Štát Taliansko Taliansko
Región Tridentsko-Horná Adiža
Provincia Autonómna provincia
Bolzano – Horná Adiža
Nadmorská výška 560 m n. m.
Súradnice 46°43′0″S 11°39′V / 46,71667°S 11,650°V / 46.71667; 11.650
Obyvateľstvo 20 286 (2010)
Primátor Albert Pürgstaller
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 39042
Tel. predvoľba 0472
Poloha mesta v rámci Talianska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Talianska
Wikimedia Commons: Brixen
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Poloha Brixenu v provincii Bolzano

Mesto sa rozkladá na dne údolia v nadmorskej výške cca 560 m, na sútoku riek Rienzi (nem. Rienz) a Isarco (nem. Eisack), zo severu obklopené Sarntalskými Alpami . Smerom na východ sa rozkladá Plose s vrchom Monte Telegrafo (nem. Plosegipfel, 2 504 m), na západ Cima Cane (nem. Hundkopf) a Monte Pascolo (nem. Königsangerspitze, 2 439 m ).

Brixen sa nachádza asi 40 km severne od hlavného mesta provincie Bolzana, asi 45 km južne od Brennerského priesmyku (Tal. Passo del Brennero), čo je od roku 1919 taliansko-rakúska hranica, a 35 km západne od mesta Brunico (v údolí Val Pusteria).

Mestom vedie Brennerská diaľnica A22 ( Autostrada del Brennero), s výjazdom 5 km ďalej na sever ( Bressanone Val Pusteria / Brixen-Pustertal) a ďalším 8 km ďalej na juh (Chiusa / Klausen). V železničnej stanici zastavujú všetky vlakové spoje.

Brixen je sídlom cirkevnej diecézy oblasti Bolzano-Brixen a najvýznamnejším mestom Isarského údolia. Je tiež odlúčeným sídlom Slobodnej univerzity Bolzano Libera Universita di Bolzano (LUB) so známou fakultou náuk výtvarných umení.

EtymológiaUpraviť

Miestopisné označenie "BrixCity" má pravdepodobne gardenský pôvod, podobne ako Brescia.

SymbolyUpraviť

Znak mesta predstavuje božieho baránka na červenom pozadí ako pripomenutie brixenskej histórie biskupského kniežatstva.

Bielozelená zástava mužstva hádzanárov má navyše žltý pruh (symbolizujúci cirkev) na bieločervenej vlajke tirolskej.

HistóriaUpraviť

Mesto Brixen, ktoré bolo založené v roku 901 udelením darovacej listiny vydané Ľudovítom IV., posledným Karolovcom, bolo dlhú dobu pod správou cirkvi, dnes je spoločne s Bolzanom najstarším mestom celého Tirolska.

Po dlhé stáročia bol Brixen ďaleko za zemskými hranicami Tirolska vplyvným sídlom kniežacieho biskupa. Významnými pre cirkev boli biskupi Poppo, ktorý bol r 1048 zvolený pápežom (Damasus II.), Mikuláš Kuzánsky (1450 – 1464) a Georg Golser (1464 – 1488). Dnes sa Brixen o biskupstvo delia s Bolzanom (diecézy Bolzano-Brixen (taliansky Diocesi Bolzano-Bressanone, v ladinskom nárečí Diozesa Bulsan-Persenon).

StufelsUpraviť

Stufels je pôvodným jadrom Brixenu. Tu sa usadzovali ľudia už pred tisíckami rokov. Pri archeologických prieskumoch boli veľmi často nachádzané nástroje a nádoby z doby kamennej. Väčšina domov v mestskej časti Stufels je kvôli svojmu veku a architektonickej jedinečnosti – rovnako ako stredoveké centrum – pamiatkovo chránených.

Stufels sa nachádza východne od rieky Isarco a je od námestia pri katedrále vzdialený cca 5 minút chôdze.

Staré mestoUpraviť

 
Námestie pri katedrále v meste Brixen

V historickom centre sa nachádza Brixenský dóm a naň priliehajúci ambit (krížová chodba), dvorný hrad (niekdajšie sídlo ríšskych biskupov), kňazský seminár, obe uličky s arkádami, kongregácia brixenských terciárok, kláštor klarisiek, kapucínsky kláštor a farský kostol.

MillandUpraviť

V časti Milland sa nachádza farský kostol sv. Josefa Freinademetza a starý farský kostol Panny Márie v piesku. Milland leží juhovýchodne od centra a prvé zmienky o ňom sú z roku 893.

Milland patril k pôvodnej starej fare sv. Ondreja (St. Andrä). Okolo roku 1300 bol postavený prvý kostol "Naša najdrahšia pani" v Millande. Albert z Place dal podnet v roku 1341 k dennej svätej omši, a teda aj pre kaplánsky úrad v tomto kostole. V 2. polovici 15. storočia bol kostol Naša najdrahšia pani na piesku nanovo stavaný a v roku 1464 dokončený.

Za čias moru na brixenskom území, v roku 1640, sa začal millandský kostol tešiť čoraz väčšej obľube ako pútnický kostol. V tej dobe vznikol ľudový výrok: "Maria na piesku je najsilnejšia v celom kraji."

V priebehu 17. storočia bol gotický kostol Matky Božej v Millande – tak ako mnoho kostolov v krajine – vo vnútri barokizovaný a opatrený veľkolepým oltárom, sochami a maľbami. V roku 1788 bol Milland oddelený od farnosti sv. Ondreja a stal sa tak samostatným. Miesto Milland malo v roku 1800 okolo 200 ľudí.

Roku 1891 bol tiež Milland na základe štátneho ustanovenia povýšený na farnosť. Okolo roku 1900 mal Milland už asi 500 obyvateľov, a pri vypuknutí 2. svetovej vojny už mal okolo 800 ľudí.

Po vojne potom začal veľmi čulý stavebný ruch. Počas dvoch desiatok rokov vzrástlo zaľudnenie z 1 000 na takmer 5 000 obyvateľov.

To viedlo k nutnosti výstavby farského centra s novým farským kostolom. To bolo naplánované architektom Othmarom Trefferom z Bruneku. Moderná stavba, v tvare stanu, bola 19. októbra 1985 vysvätená diecéznym biskupom Josephom Gargitterom a zasvätená misionárovi v Číne, pátrovi Jozefovi Freinademetzovi.

HospodárstvoUpraviť

 
Malebná ulička v Brixene

Južne od mesta sa nachádza priemyselná zóna Brixenu, v ktorej sídlia rôzne závody pre výrobu stavebných materiálov. Medzi ďalšími podnikmi menujme napr. lisovne hliníka a Durst AG, ktorej výrobky z oblasti fototechniky idú vo svete dobre na odbyt.

Nie v priemyselnej zóne, ale na Hlavnej ulici na severe mesta sa nachádza prvá tlačiareň a jej skoršie právne sídlo Athesie (od roku 2004 v Bolzane). Athesia resp. jej predchodkyňa Tyrolia nie sú najstarším nakladateľstvom biskupstva. Na titul najstaršieho vydavateľstva si môže robiť nárok firma A. Weger (predtým Fürstbischöfliche Hofbuchdruckerei – Kniežabiskupská dvorná tlačiareň) v Starom meste. Brixenský mliečny dvor (Brim) sa nachádza pár metrov cez Brixenskú obecnú hranicu priemyselnej zóny Vahrn.

1 908 pracovísk mesta (inkl. öffentlicher Dienst und NPO s) zamestnávalo k 22. októbra 2001 10 453 osôb. 1 podnik zamestnáva cez 250 zamestnancov, 11 ďalších cez 100. Brixen je teda po Bolzane počtom pracovných miest druhým najväčším hospodárskym sídlom Južného Tirolska. Avšak podľa počtu zamestnaných bolo v roku 2001 až tretím, pretože v Brunicu bolo k rovnakému dátumu zamestnaných o 239 ľudí viac.

ŠportUpraviť

 
Pohľad na Brixen z Plose

Obzvlášť obľúbené sú brixenský bazén Aquarena a lyžiarske centrum Plose. Brixenský Športový zväz (SSV Brixen) je úspešný najmä v hádzanej, gymnastike a v plávaní. FC Südtirol-Alto Adige (jediný profesionálny futbalový klub Južného Tirolska) má od svojho založenia sídlo v Brixene, ale hrá v Bolzane, kam tiež chce svoje pôsobisko presunúť (stav v roku 2005)

Doplňujúce údajeUpraviť

Zinggen-RosslaufUpraviť

Severne od Starého mesta medzi riekou Isarco a nemocnicou sa nachádza Rosslauf, ktorý sa v posledných rokoch masívne rozrástol. Tu sa nachádzajú jediné vysoké obytné bloky (s viac ako 10 poschodiami) v meste. Počet obyvateľov tu činí asi 5 000.

Vrch v blízkosti mesta, miestnymi i turistami hojne navštevovaný, sa volá Plose.

Vývoj počtu obyvateľovUpraviť

Počet obyvateľov

Osobnosti mestaUpraviť

Partnerské mestáUpraviť


 
Panoráma Brixenu

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brixen

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brixen na českej Wikipédii.