Wikipédia

Brnianske hradby

Brnianske hradby boli systémom mestského opevnenia vybudovaným v 13. storočí s cieľom ochrániť Brno. Uzatvárali relatívne neveľký priestor okolo dnešného brnianskeho centra. Počas svojej existencie boli niekoľkokrát prestavané, ich účinnosť dopĺňali veže, bašty, parkánový múr a vodná priekopa. Keď bolo Brno v roku 1645 v obkľúčení švédskej armády, pomohlo opevnenie ochrániť mesto. Od 17. storočia hradby postupne zanikali a ich funkciu dočasne nahradil pás bastiónov, ktorý v priebehu ďalších storočí tiež postupne zanikol.

Zachovaný úsek stredovekých brnianskych hradieb priliehajúcich k Denisovym sadom
Pôvodné hradby s novo zrekonštruovaným schodiskom pri ulici Bašty

Mestských brán bolo pôvodne päť, a to brány Běhounská, Brněnská, Měnínská, Veselá a Židovská. Slúžili ako skladisko zbraní a strelného prachu, svojho času boli zosilnené barbakánmi. Do dnešných dní sa zachovalo len niekoľko fragmentov brnianskeho opevnenia, z brán len Měnínská. Jeden z najzachovalejších úsekov hradného múru sa nachádza v Husovej ulici.

Hradby upraviť

 
Nákres Brna a hradieb z roku 1645

Vznik upraviť

Vznik mestských hradieb Brna siaha do 13. storočia: prvý písomný doklad o nich pochádza z roku 1243.[1] Mestské opevnenie je spomenuté v tzv. veľkom privilégiu Václava I., v ktorom bol hradbami vymedzený obvod mesta. Podľa Václava Kolaříka však táto zmienka vtedajšiu existenciu brnianskych hradieb jasne nedokazuje, pretože časti textu veľkého privilégia mohli byť prevzaté z iných textov a s existenciou brnianskych hradieb privilégium len počítalo.[2]

Brnianske hradby patrili v období svojho vzniku k najdokonalejším v Európe.[3] Ešte pred nimi sa nachádzal parkánový múr a priekopa, ktoré chránili samotné hradby pred nepriateľskými útokmi. Priekopa bola z väčšej časti napustená vodou, ale v niektorých častiach, ako napríklad za Petrovom, nebolo napúšťanie priekopy možné. V takýchto miestach potom boli hradby ešte zosilnené tretím múrom.[4] Hradby mali mierne oválny pôdorys s dlhšou východnou a západnou stranou. Uzatvárali plochu približne 36,4 ha a ich obvod meral asi 2 250 m.[5] Boli vybavené baštami, vežami a neskôr niekde aj bastiónmi. Predpokladaný počet veží je založený na analýzach obrazového materiálu a pri jednotlivých autoroch sa väčšinou líšia.[6] Podľa Oldřicha Vičara mali mestské hradby 43 veží o vzájomnom priemernom rozstupu okolo 40 metrov, ich pôvodný počet však odhaduje na 50.[6] Parkanový múr mal mať 11 veží.[7] Zachované fragmenty stredovekých hradieb sú postavené z lomového nevrstveného muriva, ktoré má liate jadro. Múry sú široké 1,6 – 2,2 metra, pôvodnú výšku však už nie je možné určiť. Pri dome Husova č. 10 sú však hradby zachované do výšky 10 metrov.[8]

Rytina zobrazujúca Brno s mestským opevnením v roku 1617

Brnianske mestské hradby viedli približne v miestach dnešnej Solničnej ulice až k miestu, kde dnes stojí Janáčkovo divadlo. Tam sa otáčali na juh do dnešnej Rooseveltovej ulice, ďalej viedli dnešnou zástavbou ulíc Sukova, Měnínská, Novobranská a čiastočne Josefská. Na miestach kde v súčasnosti končí ulica Bašty sa hradby otáčali na sever okolo Petrova do dnešnej Husovej ulice, po ktorej viac-menej viedli až k Solničnej ulici.[9]

Vývoj mestského opevnenia upraviť

 
Plán brnianskych hradieb v 17. storočí

V 14. storočí bolo brnianske opevnenie ďalej vylepšované, okrem iného stavbou ďalších mestských brán.[9] Na príkaz Jána Luxemburského bolo na opravu opevnenia brnianskym židom nariadené zaplatiť štvrtinu celkovej sumy, ktorá bola vybraná u nežidovských obyvateľov mesta. Pre vtedajšie Brno bolo mestské opevnenie veľmi dôležité, o čom svedčí i to, že správou hradieb boli poverení dvaja z dvanástich mestských radných.[10]

Jedno z prvých zdokonalení mestského opevnenia prebehlo v roku 1420, kedy Brno očakávalo útok husitov.[4] Po roku 1486 boli hradby rozšírené okolo kláštora augustiniánov. Keď bolo Brno ohrozené útokom Turkov, došlo v roku 1508 k ďalšiemu zdokonaľovaniu mestských hradieb.[11] V 16. storočí prešli hradby rozsiahlou prestavbou, počas ktorej boli mestské brány zosilnené barbakánmi.[7] K poslednej väčšej prestavbe mestského opevnenia došlo v 17. storočí pred obliehaním Brna Švédmi v roku 1645.[12] V tej dobe bola hradba podľa dobových vyobrazení posilnená 43 vežami, parkánový múr mal 12 veží.[13] Posilnené bolo i opevnenie augustiniánskeho kláštora, ktorý už zo začiatku tvoril samostatnú pevnosť, od mesta bol oddelený pôvodnými hradbami a novo i vodnou priekopou.

Baroková pevnosť upraviť

 
Brno v roku 1690, v popredí Brněnská brána s barbakánom, vľavo je zreteľný jeden z bastiónov

Po neúspešnom obliehaní mesta Švédmi v roku 1645 bolo rozhodnuté o premene Brna na pevnostné mesto, čo však narážalo na nedostatok financií. Práce začali až o 10 rokov neskôr, keď cisár Ferdinand III. nariadil urýchlene posilniť opevnenie kvôli vypuknutiu švédsko-slezskej vojny. Vnútorné bastiónové pásmo s vodnou priekopou projektoval v 60. rokoch 17. storočia cisárský inžinier Giovani Tensini,[14] na opevňovacích prácach v meste i na hrade Špilberk sa podieľal Giovanni Battista Pieroni.[15] Barokové bastiónové opevnenie bolo dokončené do roku 1688 (zahŕňalo celkom osem bastiónov), pričom staré hradby boli prakticky opustené.[16] Časť múrov bola zbúraná a murivo použité na výstavbu nových obytných domov. Na juhu a východe mesta bola zasypaná hradná priekopa, v niektorých prípadoch boli však zastrešené a využívané ako pivnice, pričom niektoré časti pivničných priestorov sa zachovali do súčasnosti.[12] Boli zrušené i barbakány (okrem Židovské a Brněnské brány).[16] Zánik stredovekého mestského opevnenia bol však postupný a trval ešte veľa desaťročí.

 
Terasy pod Petrovom, ich súčasťou je i pôvodný systém hradieb (2008)

V 30. rokoch 18. storočia bol podľa projektu Filipa de Rochepine ešte pred priekopu postavený vonkajší, nižší pás bastiónov.[4] Ďalšie úpravy prebehli v 40. rokoch 18. storočia v súvislosti s pruským vpádom do českých zemí.[17] Celá mestská pevnosť bola tiež spojená opevnením s citadelou na Špilberku.

Zánik upraviť

Na začiatku 19. storočia obsadila Brno Napoleonova armáda. Pri jej definitívnom odchode v roku 1809 nechal Napoleon zbúrať časť fortifikačného systému Brna – zničená bola väčšina opevnenia Špilberku a tiež vonkajší bastiónový pás. Počas druhého desaťročia 19. storočia boli plochy bastiónov sadovo upravované, pod Petrovom dokonca vznikol okrasný park (teraz Denisove sady).[18] Pred bastiónmi na východnej strane mesta vznikla promenádna alej. František Jozef I. vydal 25. decembra 1852 nariadenie, podľa ktorého už Brno prestalo byť vojenským mestom a pokračovalo postupné búranie zvyšných častí hradieb.[9] Bastiónový pás bol zbúraný počas 60. rokov 19. storočia, časť okolo železničnej stanice zanikla už skôr.[19] Na mieste mestského barokového opevnenia potom vznikla reprezentatívna okružná trieda, neskôr čiastočne zastavaná.

Mestské brány upraviť

 
Zvyšky predbránia Běhounské brány objavené v roku 2004

V hradbách bolo pôvodne päť mestských brán: Běhounská, Brněnská, Měnínská, Veselá a Židovská. Neskôr na čas pribudli brány Hackelova a Nová. Brány boli neustále strážené a na noc sa zatvárali, z každej viedli dve ulice. Pomenovanie brnianskych brán je pomerne výnimočné, ich názvy sú odvodené od priľahlých mestských štvrtí, zatiaľ čo väčšina iných brán mestských opevnení získala názov podľa miesta, kam smerovali cesty vedúce z brán.[20] Priestory brán slúžili zároveň ako skladisko zbraní a strelného prachu.[21] Všetky brány boli na konci stredoveku vybavené barbakánmi.

Běhounská upraviť

Brána Běhounská (niekedy tiež Rýnská podľa miestnych obyvateľov, ktorí pochádzali od Rýna) sa nachádzala na spojnici rovnomennej ulice a ulice Kozí. Od nej viedli cesty smerom na Královo Pole a ďalej smerom do Čiech a Slezska.[9] Bola postavená v roku 1252,[22] v rokoch 1354 – 1356 bola v súvislosti so stavbou kláštora augustiniánov, ktorý sa nachádzal v blízkosti, prestavaná.[23] Od konca 15. storočia sa o bráne hovorí už ako o Tišnovskej.[24] Ešte koncom 15. storočia prebehla prestavba brány, pretože do systému mestského opevnenia bol poňatý aj kláštor augustiniánov, do tej doby ležiaci pred hradbami a nijako nechránený. Od konca 17. storočia je Běhounská brána uvádzaná pod názvom Dřevěná podľa blízkeho skladu dreva.[25]

 
Brnianska brána na Šilingrovom námestí (kresba, 1848)

Pôvodná brána bola funkčná i po stavbe bastiónového opevnenia, cesta sa ale za ňou spájala s cestou od pôvodnej Veselej brány a spoločne potom pokračovali do Novej Veselej brány v kurtíne medzi bastiónmi. Brána, nachádzajúca sa v stredovekom hradnom múre, bola zbúraná pred rokom 1817.[26]

Brněnská upraviť

Brněnská brána sa nachádzala na Šilingrovom námestí na spojnici Dominikánskej a Starobrněnskej ulice. Cesta z nej viedla na Staré Brno a ďalej na Mikulov.[9] Prvá písomná zmienka o bráne pochádza z roku 1269, pravdepodobne však bola postavená o niečo skôr.[8] V roku 1596 bol bleskom zapálený strelný prach uskladnený v bráne, ktorá tak bola výbuchom vážne poškodená.[13] Brána zanikla v rokoch 1848 – 1852.[7]

Hackelova upraviť

Hackelova brána bola postavená v bastiónovom páse smerom k vtedajšej dedine Švábka (terajšia Údolní ulica) v roku 1744.[17] Mohla ale biť využívaná len vnútromestským prevádzkou a často bola uzatváraná, takže si vyslúžila prezývku Slepá brána.[27] Zbúraná bola v roku 1861.[28]

Měnínská upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Měnínská brána

Měnínská brána je jedinou mestskou bránou brnianskeho systému hradieb, ktorá sa zachovala do súčasnosti. Jej názov odvodený od názvu obce Měnína, ležiacej na dôležitej obchodnej ceste, ktorá z brány vychádzala. Prvá zmienka o bráne pochádza z júna roku 1293.[7] Väčšina obliehateľov Brna prišla z juhovýchodu, preto bola brána viac strážená.[3] Počas prvej polovice 14. storočia bola presunutá na nové miesto na Orlej ulici a na jej pôvodnom umiestnení kde sa stretávali ulice Kobližná a Jánská bola ponechaná mestská bránka.[8] Okolo roku 1500 bola Měnínská brána buď nanovo postavená alebo výrazne prestavaná.[24] Na konci 16. storočia boli na bránu inštalované hodiny, v nasledujúcom storočí boli na Měnínské i niekoľkých ďalších bránach zbúrané barbakány.[9] Stavbou bastiónového opevnenia stratila Měnínská brána svoj význam, pretože bol cez ňu prístupný len bastión.[27] V roku 1839 bola výška Měnínské brány znížená o jedno poschodie a bola prispôsobená obytným účelom.[7] V 60. rokoch 20. storočia prešla do správy mesta, v rokoch 1977 – 1988 bola rekonštruovaná. Dnes slúži ako výstavné priestory Múzea mesta Brna.

Nová upraviť

Nová brána bola postavená roku 1786 v kurtíne pred mestskou bránkou (pôvodná Měnínská brána) na mieste, kadiaľ od stavby bastiónového opevnenia vytekal len potok (teraz priestor Malinovského námestia).[29] Zbúraná bola v roku 1863.[28]

Veselá upraviť

Veselá brána bola umiestnená na križovatke ulíc Veselá a Česká. Prvá zmienka o bráne je z roku 1340,[30] vychádzalo sa z nej na hrad Veveří a ďalej smerom na Českomoravskú vrchovinu.[31] V roku 1580 do priľahlej veže brány udrel blesk, pričom explodovali sudy s prachom uložené v priestoroch brány a brána bola vážne poškodená.[13] V 70. rokoch 17. storočia bola brána prestavaná a posunutá ďalej od mesta (kvôli stavbe bastiónového opevnenia),[14] zároveň bola postavená Nová Veselá brána v kurtíne medzi bastiónmy, pri ktorej sa spájali cesty vedúce od pôvodných brán Veselej a Dřevěnej (Běhounskej). Stará brána zanikla v 18. storočí,[21] Nová Veselá brána bola zbúraná na prelome rokov 1859 a 1860.[28]

Židovská upraviť

 
Židovská brána pred rokom 1835

Židovská brána bola jedinou bránou, ktorú mohli k vstupu do mesta používať židia, na ktorých bolo vyberané tzv. židovské mýto. Nachádzala sa na mieste kde dnes ústi Masarykova ulica k hlavnému nádražiu. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1328.[8] V rokoch 1350 – 1353 boli postavené veže vnútornej i vonkajšej brány.[23] V roku 1508 bola brána výrazne prestavaná, vyzdobil ju sochár Antonín Pilgram.[1] Osadil bránu kamennými hlavami rôznych postáv, pričom jedna z nich (mužská hlava s kapucňou) mal byť sám Pilgram.[32] Židovská brána bola v roku 1663 v súvislosti so stavbou bastiónového opevnenia prestavaná a posunutá ďalej od mesta.[14] Brána bola z obranných dôvodov pôvodne trojitá, pred rokom 1817 však boli dve brány zbúrané a o niečo neskôr i tretia brána.

Na mieste tretej brány bola v roku 1835 postavená menšia Ferdinandova brána, ale i tá bola v roku 1864 zbúraná, aby uvolnila miesto rozrastajúcej sa mestskej zástavbe.[28]

Novodobé udalosti a zachované časti upraviť

 
Reliéf na rohu domu pri ústí Masarykovej ulice pripomínajúci Ferdinandovu bránu (2008)

K 3. máju 1958 boli zvyšky mestského opevnenia zapísané na Zoznam nehnuteľných kultúrnych pamiatok pod číslami 26220/7-208[33] a 23916/7-213.[34] Do súčasnosti asi najlepšie zachovaný úsek mestských hradieb sa nachádza za budovou Strednej umeleckopriemyslovej školy na Husovej ulici. V rokoch 1998 – 2001 prešiel rekonštrukciou, ktorá mala predovšetkým pomocou špeciálnej živice zaistiť statickú funkciu zachovanej hradby.[35] Reštaurátori v spolupráci s ďalšími odborníkmi opravovali a dokumentovali 37 metrov dlhý úsek muriva,[36] ktorý vo svojom najvyššom bode dosahoval výšku 7,5 metra a obsahoval okrem iného pozostatky po jednej z hradných veží. V hradbe boli nájdené zamurované otvory s rozmermi približne 0,2 x 1,8 metra, ktoré mali slúžiť pre uchytenie stojok machikuly na vonkajšej strane hradieb.[36]

Náklady na rekonštrukciu zachovaného úseku hradieb pod Petrovom (kde sa zachovala tiež jedna z bášt) dosiahli 18,5 miliona korún a ani po rekonštrukcii neboli vyriešené majetkové pomery týkajúce sa tohoto úseku hradieb – nie je totiž jasné, či hradby patria biskupstvu, mestu či kapucínom.[35] Slávnostné otvorenie novo zrekonštruovanej časti prebehlo 30. októbra 2001 za účasti vtedajšieho primátora Petra Duchoňa i ďalších významných osobností.[37]

 
Jeden zo zachovaných úsekov hradného múru neďaleko hotela International (2008)

Ďalší fragment hradieb je zachovaný za domom v Jezuitskej ulici 13. Ide asi o 29 metrov dlhý úsek o šírke jedného metra, ktorý bol však čiastočne znehodnotený nešetrnou rekonštrukciou v roku 2005.[38] Početné pozostatky hradebného opevnenia sa nachádzajú pod Petrovom na jeho juhozápadnej strane. Hradby sa tu stali súčasťou petrovských terás, v niektorých kanovnických domoch tu možno vidieť i pozostatky jednej z bášt.[9]

Z brán sa ako jediná celá zachovala Měnínská, z ďalších sa zachovali len fragmenty. Niektoré časti Židovskej brány sú dnes uložené v lapidáriu na Špilberku.[1] Ferdinandovu bránu dnes pripomína kamenný reliéf na rohu domu, ktorý sa nachádza na začiatku Masarykovej ulice pri železničnej stanici.[39] Jeden zo znakov Brněnskej mestskej brány sa zachoval na dome v Údolnej ulici č. 7 zo strany jeho nádvoria.[40] V súvislosti so stavbou brnianského kolektoru boli v roku 2007 preskúmané pozostatky Veselej brány.[21]

Z Běhounskej brány sa zachovalo niekoľko fragmentov v podzemných priestoroch pod Běhounskou ulicou.[41] Zvyšky predbránia tejto brány boli objevené v roku 2004 v parčíku medzi Miestodržiteľským palácom a Janáčkovým divadlom, kde by podľa štúdie mal vzniknúť amfiteáter s týmito odkrytými zvyškami.[42] Ďalšie časti Běhounskej (resp. Dřevěnej) brány boli nájdené v roku 2010 pri rekonštrukcii Běhounskej ulice. Architekti majú v pláne odlišnou dlažbou zvýrazniť miesto, kde pôvodne stála.[25]

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c Židovská brána pomáhala chránit Brno [online]. Brněnský týdeník, [cit. 2008-12-05]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ Kolařík 2007, s. 9 – 10
  3. ↑ a b Měnínská brána [online]. brno.cz, [cit. 2008-12-05]. Dostupné online. (po česky)
  4. ↑ a b c KUČA, Karel. Města a městečka v Čechách na Moravě a ve Slezsku [online]. [Cit. 2008-12-10]. Dostupné online. Archivované 2014-08-20 z originálu. (po česky)
  5. ↑ Kolařík 2007, s. 21
  6. ↑ a b Kolařík 2007, s. 23
  7. ↑ a b c d e BAUMANNOVÁ, Dagmar. Měnínská brána – součást historie Brna [online]. Muzeum města Brna, [cit. 2008-12-04]. Dostupné online. (po česky)
  8. ↑ a b c d Kuča 2000, s. 34
  9. ↑ a b c d e f g JURÁNEK. Brněnské hradby [online]. [Cit. 2008-12-06]. Dostupné online. Archivované 2009-01-25 z originálu. (po česky)
  10. ↑ Kolařík 2007, s. 27 – 28
  11. ↑ Historie města [online]. brno.cz, [cit. 2008-12-07]. Dostupné online. (po česky)
  12. ↑ a b Kolařík 2007, s. 31
  13. ↑ a b c Kuča 2000, s. 54
  14. ↑ a b c Kuča 2000, s. 67
  15. ↑ PEŠA, Václav, a kol. Dějiny města Brna 1.. Brno : Blok, 1969. S. 171. (po česky)
  16. ↑ a b Kuča 2000, s. 68
  17. ↑ a b Kuča 2000, s. 70
  18. ↑ Kuča 2000, s. 94
  19. ↑ Kuča 2000, s. 96
  20. ↑ Kolařík 2007, s. 22 – 23
  21. ↑ a b c FASUROVÁ, Hana. Veselá brána: nové svědectví z podzemí [online]. Brněnský deník, [cit. 2008-12-10]. Dostupné online. (po česky)
  22. ↑ Moravské náměstí [online]. brno.cz, [cit. 2008-12-10]. Dostupné online. (po česky)
  23. ↑ a b Kuča 2000, s. 39
  24. ↑ a b Kuča 2000, s. 50
  25. ↑ a b TAUŠOVÁ, Zuzana. Hradby v Běhounské připomene dlažba [online]. Brnensky.denik.cz, 2010-06-19, [cit. 2010-06-20]. Dostupné online. (po česky)
  26. ↑ Kuča 2000, s. 95
  27. ↑ a b Kuča 2000, s. 71
  28. ↑ a b c d Kuča 2000, s. 102
  29. ↑ FLODROVÁ, Milena. Historie jižních hradeb [online]. BrnoBusiness.cz, [cit. 2008-12-14]. Dostupné online. (po česky)[nefunkčný odkaz]
  30. ↑ Kolařík 2007, s. 27
  31. ↑ Kolařík 2007, s. 22
  32. ↑ Slavné osobnosti: Antonín Pilgram [online]. brno.cz, [cit. 2008-12-10]. Dostupné online. (po česky)
  33. ↑ 26220/7-208 [online]. MonuNet, [cit. 2008-12-08]. Dostupné online. (po česky)
  34. ↑ 23916/7-213 [online]. MonuNet, [cit. 2008-12-08]. Dostupné online. (po česky)
  35. ↑ a b Petrovské hradby v novém [online]. brno-city.cz, [cit. 2008-12-07]. Dostupné online. (po česky)[nefunkčný odkaz]
  36. ↑ a b Záchranný archeologický výzkum při zajištění torza středověkých městských hradeb na dvoře domu Husova č. 10 [formát PDF]. archaiabrno.cz. Dostupné online. (po česky)
  37. ↑ Otevření zrekonstruovaných hradeb pod Petrovem [online]. Encyklopedie dějiny města Brna, [cit. 2008-12-07]. Dostupné online. (po česky)
  38. ↑ Kolařík 2007, s. 41
  39. ↑ Ferdinandova a nebo Židovská brána? [online]. mojebrno.wz.cz, [cit. 2008-12-06]. Dostupné online. (po česky)
  40. ↑ Zbytky středověkých hradeb v Brně [online]. brno.cz, [cit. 2008-12-05]. Dostupné online. (po česky)
  41. ↑ Podzemí Brna: Brno, Běhounská ulice 2005 [online]. [Cit. 2008-12-10]. Dostupné online. (po česky)
  42. ↑ ŘEŘICHA, Radek. Zpřístupnění brněnského podzemí [online]. Brno.cz, [cit. 2010-06-20]. Dostupné online. (po česky)

Literatúra upraviť

  • KOLAŘÍK, Václav. Opevnění města Brna do konce třicetileté války na základě archeologických výzkumů (diplomová práce). Brno : Ústav archeologie a muzeologie (Filozofická fakulta Masarykovy univerzity v Brně), 2007. Dostupné online. (po česky)
  • KUČA, Karel. Brno – vývoj města, předměstí a připojených vesnic. Praha : Baset, 2000. ISBN 80-86223-11-6. (po česky)

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brněnské hradby na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Brnianske_hradby&oldid=7693879“