Buckminster Fuller

Richard Buckminster Fuller (* 12. júl 1895, Milton, Massachusetts, USA – † 1. júl 1983, Los Angeles, Kalifornia, USA) bol americký architekt, matematik, vynálezca, futurológ, mysliteľ, vizionár, inžinier, filozof, básnik a spisovateľ. Je známy aj ako veľký humanista a ekologicky zmýšľajúci vedec a návrhár.

Buckminster Fuller
americký architekt, matematik, vynálezca a spisovateľ
Narodenie	12. júl 1895 Milton, Massachusetts, USA
Úmrtie	1. júl 1983 (87 rokov) Los Angeles, Kalifornia, USA
Odkazy
Commons	Buckminster Fuller
Biografický portál

Kariéra

Za svojho života bol považovaný za žijúceho génia. Pôsobil vo vojnovom námorníctve. Pracoval vo vedeckom výskume, priemysle, obchode a tlači. Prispel k rozvoju architektúry, filozofie, náboženstva, urbanistického rozvoja a dizajnu, naturalizmu, fyziky, numerológie, umenia a literatúry, priemyslu a technológie. Od roku 1959 pôsobil na Southern Illinois University v USA.

Biografia

Richard Buckmister Fuller sa narodil 12. júla 1895 v Miltone v štáte Massachusetts v USA, ako syn Richarda Buckmistera Fullera a Caroline Wolcott (Adrews) Fullerovej. V detstve chodieval k svojej starej mame na farmu na Bear Island pri pobreží Maine, kde nadobudol množstvo technických znalostí o materiáloch a stavbe malých lodí. Tieto poznatky neskôr využil vo svojej kariére.

Štúdium

R. B. Fuller navštevoval Miltonskú akadémiu v Massachusetts v rokoch 1904 až 1913. Ako piatu generáciu Fullerovcov ho v roku 1913 prijali na Harvard. V roku 1915 ho však, na veľké sklamanie rodiny, z univerzity vyhodili. V roku 1917 navštevoval Námornú akadémiu USA v Annapolise v štáte Maryland. Napriek tomu, že nikdy nezískal žiaden titul, bol neskôr pri svojej práci na univerzite oslovovaný titulom doktor a na konci života mu bolo uznaných mnoho čestných doktorátov.

Život

12. júla 1917 sa Fuller oženil s Annie Hawlet a mali spolu dcéru Alexandru Willets, ktorá sa narodila v roku 1919, no po štyroch rokoch umrela. V roku 1927 sa im narodila druhá dcéra Allegra.

V roku 1917 nastúpil Fuller do Amerického námorníctva ako poručík a neskôr nadporučík v Prvej svetovej vojene, kde pôsobil až do roku 1919. V armáde zúročil svoje znalosti o stavbe lodí a vlastnostiach materiálov. Mal funkciu komunikačného dôstojníka a neskôr bol veliteľom delostreleckého člna; tieto udalosti mali rozhodujúci vplyv na jeho život a prácu. Admiralita ho dokonca vyznamenala za vývoj stožiaru na záchranu hydroplánov v roku 1917.

Pred nástupom do armády pracoval v rokoch 1915 až 1917 vo firme Armour and Company na spracovanie mäsa, kde sa po vojne aj vrátil ako asistent manažéra exportu. V roku 1922 pracoval vo firme Kelly – Springfield Company ako manažér. V rokoch 1922 až 1927 zúročil tieto skúsenosti ako prezident firmy Stocade Building System, v ktorej sa v spolupráci so svojim svokrom, Jamesom Monroe Hewlettom, prvý raz podieľal na navrhovaní domov. Spoločnosť produkovala odľahčené stavebné materiály a spolupracovala na výstavbe vyše 240 domov.

V roku 1927 po rozpade firmy prišiel o zamestnanie a v tom istom roku mu zomrela dcéra Alexandra na obrnu. Nervovo sa zrútil, stal sa závislým od alkoholu, čo ho dohnalo takmer k samovražde. V tom období žil na brehu jazera Michigan v nehostinnom prostredí a chudobe.

V roku 1929 predstavil svoj projekt „prenosného“ domu na bývanie, ktorý nazval obchodník Waldo Warren Dymaxion House.
Prívlastok dymaxion sa začal používať na niektoré jeho vynálezy. V rokoch 1932 až 1935 sa stal Fuller zakladateľom, riaditeľom a vedúcim pracovníkom firmy s názvom Dymaxion Corporation so sídlom v Bridgeporte v štáte Connecticut. V roku 1933 navrhol trojkolesové auto, Dymaxion Car. Prezentácia jeho rýchlosti a manévrovacích schopností sa skončila tragicky, keď havarovalo pred vchodom na Svetovej výstave v Chicagu. Auto sa prevrátilo a vodič zahynul.

Fuller pokračoval vo svojich experimentoch a získaval si postupne medzinárodné uznanie za svoju prácu v oblasti lacných a rýchlo skonštruovateľných domov z ľahčených materiálov. Vláda USA mu zverila kontrakt na výrobu prístreškov pre armádu počas 2. svetovej vojny.

V roku 1948 učil Fuller na Black Mountain College v Severnej Karolíne, kde so svojimi študentmi a kolegami zostrojil v roku 1949 prvú kupolu, ktorú nazval Geodesic Dome. V 50-tych rokoch za to získal medzinárodné uznanie. V roku 1953 postavil pre automobilku Ford kupolu nad tzv. rotundou z hliníkových prútov, umelej hmoty, skleneného vlákna a polyesteru. Navrhol ešte niekoľko kupolovitých stavieb – napríklad kupolu z drevených segmentov pokrytú priesvitnou fóliou pre reštauráciu vo Woods Hole.

V roku 1954 sa rozhodol vylepšiť mapu sveta, ktorá dovtedy používala Mercatorovu projekciu a tak vymyslel Dymaxion World Map, ktorá premieta svet na sústavu rovnoramenných trojuholníkov. Pokračoval však aj naďalej v návrhoch kupol. V roku 1958 postavil pre spoločnosť Union Tank Car v Baton Rouge, Luisiana kupolu s priemerom 117 metrov a výškou 36,5 metra, ktorá sa skladala z 321 šesťuholníkových oceľových dosiek. Ale jeho najznámejšou kupolou je výstavný pavilón USA na Svetovej výstave v Montreale v roku 1967. V roku 1976 sa pri zváraní prvkov plášť tejto budovy zapálil a kupola zhorela. Fuller chcel preklenúť svojimi kupolami celé mestské štvrte.

Počas svojho života učil na mnohých univerzitách a vysokých školách. Od roku 1959 pôsobil na Souther Illinois university v Carbondale, kde v roku 1968 získal profesúru. V roku 1970 pôsobil ako profesor na School of art and design v Illinois.

Fuller získal 28 U.S. patentov a 47 čestných doktorátov. V januári 1970 získal zlatú medailu od American Institute of Architects a mnoho iných. Bol veľkým humanistom, čo dokazujú jeho snahy o vytvorenie dokonalého sebestačného domu na bývanie, ako aj jeho vynálezy šetriacich domácich spotrebičov. Jeho myšlienkami v oblasti matematiky (vynašiel synergetiku) sa vedci zaoberajú dodnes. Jeho snahy o ekologickejšie myslenie ľudstva mu priniesli označenie „planéte priateľský génius“. Mnohí ho považujú za najuznávanejšieho amerického mysliteľa 20. storočia.

Zomrel 1. júla 1983 ako 82 ročný na infarkt pri posteli svojej ženy, ktorá mala nevyliečiteľnú rakovinu. Ona zomrela o dva dni neskôr. Je pochovaný na Mount Auburn Cementery v štáte v Massachusetts.

Geodesic Dome

Jedným z jeho najväčších prínosov na poli architektúry bol v roku 1947 jeho vlastný vynález: princíp geodetických kopulí z oktagonov a tetragonov, ktoré umožňujú mimoriadne veľké rozpätie bez podporných konštrukcií. Prvú geodetickú kopulu –  Geodesic Dome - realizoval v roku 1953 v Dearborne pri Detroite nad rotundou Fordových závodov. Navrhoval prekryť geodetickou kopulou Manhattan v New Yorku v USA.

Dymaxion House

Známy je tiež ako projektant stroja na bývanie pod názvom Dymaxion House a projektu na prestavbu Harlemu formou stoposchodových kruhových obytných veží. Slovo dymaxion je zložené zo slov dynamics a maximum a vyjadruje snahu dosiahnuť maximálny efekt za použitia minima prostriedkov na základe dômyselného využitia materiálov, energie a pod.

Tvorca synergetiky

Vytvoril synergetiku. Zaoberal sa vývojom civilizácie. Tvrdil, že ľudstvo stojí pred prechodom z entropického do syntropického štádia vývoja. Svoje koncepty a predstavy podával a písal aj v podobe básní. V roku 1996 bol vyhodnotený ako najvýznamnejší futurológ všetkých čias. Štúdiom jeho diela sa zaoberá Buckminster Fuller Institute.

Dielo

• 4 D Timelock (1928)
• Nine Chains to the Moon (1938)
• The Dymaxion World of Buckminster Fuller (1960)
• Education Automation (1962)
• Untiteld Epic Poem on the History of Industrialization (1962)
• No More Secondhand God (1962)
• Ideas and Integrities. A Spontaneous Autobiographical Disclosure (1963)
• R. Buckminster Fuller on Education (1963)
• What I Have Learned „How Little I Know“ (1968)
• Operating Manual for Spaceship Earth (1969)
• Utopia or Oblivion. The Prospects for Humanity (1969)
• The Buckminster Fuller Reader (1970)
• Intuition (1972)
• Buckminster Fuller to Children of Earth (1972)
• Earth, Inc. (1973)
• Tetrascroll. Goldilocks and the Three Bears (1975)
• Synergetics. Explorations in the Geometry of Thinking (1975)
• And It Come to Pass – Not to Stay (1976)
• Synergetics 2. Further Exploration in the Geometry of Thinking (1979)
• Synergetics Folio (1979), Buckminster Fuller Sketchbook (1980)
• Critical Path (1981)
• Synergetic Stew (1982)
• Inventions. The Patented Works of R. Buckminster Fuller (1983)
• The Artifacts of R. Buckminster Fuller (1983)
• Grunch of Giants (1983)
• Synergetics Dictionary. The Mind of Buckminster Fuller (1986)
• Cosmography. A Posthumous Scenario for the Future of Humanity (1992)

Knihy

• Fuller, R. Buckminster: Utopia or Oblivion: the Prospects for Humanity. A Bantam Book, Bantam Books, Inc., New York, NY 1969, ISBN 0-553-02883-9
• Fuller, R. Buckminster: Intuition. Doubleday and Co., Inc. 1972, Anchor Books, Anchor Press/Doubleday, Garden City, New York 1973, ISBN 0-385-01244-6
• Fuller, R. Buckminster: Critical Path. Adjuvant: Kiyoshi Kuromiya. St. Martin´s Press, New York, NY 1981, ISBN 0-312-17491-8
• Fuller, R. Buckminster in collaboration with E. J. Applewhite with preface and contribution by Arthur L. Loeb: Synergetics. Explorations in the Geometry of Thinking. Collier Book, Macmillan Publishing Company, New York, NY, Collier Macmillan Publishers, London 1982, ISBN 0-02-065320-4
• Fuller, R. Buckminster: Tetrascroll. Goldilocks and the Three Bears. A Cosmic Fairy Tale. ST. Martin´s Press, New York, NY 1982, ISBN 0-312-79363-4, ISBN 0-312-79362-6, on-line verzia na Archive.org: FullerEducation.org: Tetrascroll
• Fuller, R. Buckminster: Cosmography. A Posthumous Scenario for the Future of Humanity. Adjuvant: Kiyoshi Kuromiya. Macmillan, New York, NY 1992

Knihy o ňom

Zung, Thomas T. K. (editor): Buckminster Fuller. Anthology for the New Millennium. St. Martin´s Press, New York, NY 2001, ISBN 0-312-26639-1

Články o ňom

Gabel, Medard, Walker, Jim: The Anticipatory Leader: Buckminster Fuller´s Principles for Making the World Work. In: The Futurist. A magazine of forecasts, trends, and ideas about the future. September-October 2006, World Future Society, Bethesda, Maryland, USA 2006

Fearnley, Christopher J.: The R. Buckminster Fuller FAQ. V. 1. 4. 0, 6 November 2002, on-line verzia

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Buckminster Fuller

Externé odkazy

• [1]
• [2] Archivované 2006-10-06 na Wayback Machine
• [3]