Budova Slovenskej obilnej spoločnosti

Budova Slovenskej obilnej spoločnosti je objekt nachádzajúci sa v Bratislave na Hlbokej ceste 2, postavená v rokoch 19411943 podľa projektu Juraja Tvarožka z roku 1940.[1]

Budova je poslednou veľkou Tvarožkovou realizáciou, na ktorej pracoval na základe prvenstvu v súťaži staviteľa Tatra, stav. úč. spol. Pôvodne slúžila Slovenskej obilnej spoločnosti (SOS), ktorá obchodovala s obilím v rámci Obilnej spoločnosti pre Slovensko (OSS). Budova bola koncipovaná vo funkcionalistickom štýle. Trojkrídlový objekt mal štyri poschodia a dva suterény. Okrem kancelárií sa na horných poschodiach nachádzali byty.[1]

Budove štýlovo uškodili dostavby a prestavby v rokoch 1968, 1985, resp. 1998, kedy bolo postupne dostavané štvrté krídlo s kinom a kuchyňou, nadstavané piate poschodie a klasicizujúci tympanón v atike spolu s mohutnou elipsovitou markízou nad vstupom. Pozoruhodné dielo neskorej moderny tým prišlo o svoj pôvodný charakter.[1]

Samotné obilné obchodovanie na Slovensku realizovala Slovenská obilná účastinná spoločnosť (SOS) ako akciová spoločnosť, pričom akcionármi boli jednotliví obchodníci s obilím. Na SOS bola uvalená dočasná národná správa dňa 20. júna 1939 a potom dňa 24. apríla 1945 aby dňa 17. mája 1946 SOS prešla pod národnú správu. Situácia sa zopakovala aj po februári 1948, keď dňa 20. mája 1948 bola výmerom uvalená na SOS dočasná národná správa až nakoniec bola 30. júna 1949 znárodnená zoštátnením. V roku 1947 budova slúžila SOS a OSS a kedy ju zabralo ÚV KSČ ale v roku 1968 im už patrila.[2]

Počas komunistického režimu slúžil objekt ako sídlo Ústredného výboru KSS (symbol režimu). Po Nežnej bolo najprv sídlom Ministerstva školstva a potom až do súčasnosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

Referencie upraviť

  1. a b c Register modernej architektúry [online]. Register modernej architektúry, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online.
  2. Vedenie KSS: Treba bezodkladne hovoriť so sovietskymi súdruhmi [online]. Pravda.sk, 2008-08-16, [cit. 2020-10-21]. Dostupné online.

Literatúra upraviť

  • KRESÁK, Fedor: Juraj Tvarožek. Projekt 24, 1982, 8, s. 59 – 60.
  • DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 402.