Bukovec (vrch vo Volovských vrchoch)

Bukovec[1] (1 126,7 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Švedlárom, približne 14 km juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi.[5]

Bukovec
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okresy Spišská Nová Ves, Gelnica
Obce Poráč, Slovinky, Švedlár
Pohorie Volovské vrchy
Podcelok Hnilecké vrchy
Povodia Hnilec, Hornád
Nadmorská výška 1 126,7 m n. m.
Súradnice 48°50′50″S 20°43′18″V / 48,8471°S 20,7216°V / 48.8471; 20.7216
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej značke z Poráča
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa na severe strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hnilecké vrchy.[4] Leží v Košickom kraji, na hranici okresov Spišská Nová Ves a Gelnica a zasahuje na katastrálne územie obcí Poráč, Slovinky a Švedlár.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaný Poráč a južne ležiaci Švedlár, severozápadne sa nachádzajú Rudňany, západne Závadka a Nálepkovo, východne Mníšek nad Hnilcom a Helcmanovce a severovýchodne Slovinky.[5]

Opis upraviť

Bukovec leží v hrebeni, vedúcom od Veľkej Knoly (1 266 m n. m.) až na Krompašský vrch (1 025 m n. m.). Severne sa nachádza Fajferný hrb (933 m n. m.) a Suchý vrch (808 m n. m.), východne Skala (1 014 m n. m.), Havrania hlava (1 020 m n. m.), Orlí vrch (1 043 m n. m.) a Korban (1 110 m n. m.), južne Ostrá skala (890 m n. m.), Veľký Vtáčí vrch (1 121 m n. m.), Drahov (1 136 m n. m.) a Zlatý stôl (1 322 m n. m.) a západne Chajzárka (974 m n. m.), Pálenica (1 115 m n. m.) a Holý vrch (1 016 m n. m.).[3] Východné svahy odvodňuje Slovinský potok, severné jeho prítok Poráčsky potok, smerujúce do Hornádu, voda zo západnej časti odteká potokom Kopagrund a z južných Švedlárskym potokom do Hnilca. Na vrchol vedie značená turistická trasa.[5]

Výhľady upraviť

Vrchol pokrýva horská lúka[6], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy pohoria, no tiež Čiernu horu, Branisko, Levočské vrchy, Vysoké Tatry, východnú časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou a Stolické vrchy.[7]

Prístup upraviť

  • po   modrej turistickej značke:

Referencie upraviť

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 63.
  3. a b Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť