Bukurešť

	Bukurešť
	Hlavné mesto Rumunska
	Pohľad na centrum mesta
Vlajka	Erb
Štát	Rumunsko
Región	hlavné mesto Bukurešť
Súradnice	44°25′57″S 26°06′14″V / 44,43250°S 26,10389°V
Najvyšší bod
- výška	90 m n. m.
Najnižší bod
- výška	60 m n. m.
Rozloha	238 km² (23 800 ha)
Obyvateľstvo	1 883 425 (2011)
Hustota	7 913,55 obyv./km²
prvá písomná zmienka	1459
Primátor	Sorin Oprescu (nezávislý)
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	0xxxxx
Telefónna predvoľba	+40 x1
	Poloha mesta v Rumunsku
	Bukureštské obvody 1-6
	Interaktívna mapa mesta
	Wikimedia Commons: Bukurešť
	Webová stránka: www.pmb.ro
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 44°25′57″S 26°06′14″V / 44,43250°S 26,10389°V

Bukurešť (rum. București) je hlavné a najväčšie mesto Rumunska. Má rozlohu 238 km² a takmer 1,9 milióna^[1] obyvateľov, v širšej metropolitnej oblasti žije asi 2,6 milióna ľudí.

Dejiny

Bukurešť v roku 1837

Podľa rumunskej ľudovej povesti bola Bukurešť pomenovaná podľa pastiera Bucura. V rumunskom jazyku toto slovo znamená veselý. Na európske pomery to nie je veľmi staré mesto, prvá zmienka je z roku 1459. Prvýkrát sa spomína v listine kniežaťa Vlada Tepesa. V roku 1465 sa mesto stalo zimnou rezidenciou valašských panovníkov a od roku 1659 aj ich sídelným mestom. Mesto sa stalo križovatkou obchodných ciest, ale aj politickým, ekonomickým a duchovným centrom Valašského kniežatstva. Bolo a je aj duchovným centrom rumunských pravoslávnych kresťanov. Po zjednotení Valašska a Moldavska sa stalo hlavným mestom zjednoteného Rumunského kráľovstva.

V období prvej svetovej vojny bolo okupované vojskami centrálnych mocností. Po roku 1918 sa stalo centrom Veľkého Rumunska (Romania Mare). Vďaka elegantnej architektúre sa niekedy nazýva aj Paríž Východu. Hoci veľká časť historického centra bola poškodená alebo zničená počas vojny alebo zemetraseniami, veľa sa zachovalo a v posledných rokoch prežíva mesto výrazný ekonomický a kultúrny rozvoj. Je to ekonomicky najprosperujúcejšie mesto Rumunska.

Pamiatky

Palatul Patriarhiei

Je to pravoslávny monastier postavený v 17. storočí na vrchu nad mestom. V roku 1688 bol monastiersky chrám povýšený na katedrálu. Neskôr sa stal sídlom hlavy rumunskej pravoslávnej cirkvi. V chráme bol v roku 1881 korunovaný aj prvý rumunský kráľ Karol I. Interiér zdobí nádherný ikonostas, nástenné maľby a sú tu uložené aj relikvie patróna mesta sv. Dimitrija Solúnskeho (rum. Dumitru).

Chrám Stavropoelos

Pravoslávny chrám, ktorý bol postavený v 18. storočí. Dal ho postaviť grécky pravoslávny mních, ktorý sa stal neskôr metropolitom v gréckom meste Stavropolis v severnom Grécku. Mimoriadne krásny je ikonostas a cenné drevorezby. Patrí k skutočným skvostom sakrálnej pravoslávnej architektúre v meste.

Monastier Plumbuita

V tomto pravoslávnom monastieri bola v roku 1580 vytlačená prvá kniha v Bukurešti. Aj jeho exteriér a interiér patria ku krásnym ukážkam pravoslávnej rumunskej architektúry.

Triumfálny oblúk

Postavený bol v roku 1936 na pamiatku bojov a víťazstiev rumunskej armády v prvej svetovej vojne. Jeho vzorom sa stal víťazný oblúk v Paríži. Nachádzajú sa na ňom historické erby jednotlivých častí Rumunska (Valašsko, Moldavsko, Sedmohradsko, Bukovina, ... ). Oblúk je aj spomienkou na Romania Mare a národným symbolom Rumunov.

Palatul Regal (kráľovský palác)

Je to kráľovský palác, ktorý do roku 1947 slúžil ako rezidencia rumunských kráľov

Palatul Parlamentului

Bližšie informácie v hlavnom článku: Palatul Parlamentului

Bol palácom niekdajšieho diktátora Ceausesca. Je to ukážka megalománie komunistického režimu, ktorej padla za obeť veľká časť historického Starého mesta. Pod palácom sa nachádzajú kryty. Dnes je sídlom rumunských štátnych orgánov ( parlament, ústavný súd, ... )

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva^[2]

Dominantnou národnosťou v Bukurešti sú Rumuni, najvýraznejšou menšinou sú Rómovia. Okrem toho v meste žije aj množstvo malých menšín, napríklad Maďari (1,17 %), Turci (0,12 %), Židia (0,07 %), Nemci (0,06 %) a iní.

Národnostné zloženie (2011)

Rumuni			97,02 %
Rómovia			1,27 %
Nezistené			11,68 %
Ostatné			1,1 %
z celkového počtu 1 883 425 obyvateľov

Náboženské zloženie obyvateľstva^[3]

Dominantným náboženským vyznaním je Rumunské pravoslávie (84,31 %), s 1,17 % nasleduje Rímskokatolícka cirkev, Islam (0,5 %), Letničné hnutie (0,26 %) a iní.

Náboženské vyznanie (2011)

Rumunská pravoslávna cirkev			84,31 %
Rímskokatolícka cirkev			1,17 %
Nezistené			11,8 %
Ostatné			2,72 %
z celkového počtu 1 883 425 obyvateľov

Historický vývin počtu obyvateľov^[1]

Doprava

Schéma siete metra

Rozsiahly systém verejnej dopravy je najväčší v Rumunsku a tretí najväčší v Európe. Je založený na podzemnej rýchlodráhe ako aj povrchovej doprave zloženej z autobusov, električiek, trolejbusov a ľahkej železnice. Dopĺňa ho systém súkromných taxíkov a minibusov. Metro a povrchová dopravná sieť bola začiatkom roku 2006 spojená. Mesto má dve blízke letiská - Baneasa a Otopeni.

Metro

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bukureštské metro

Bukurešťské metro je jediný systém podzemnej dráhy v Rumunsku. Prvá linka M1 začala premávať v roku 1979, v súčasnosti má metro 4 linky, 62,4 km a 45 staníc.

Osobnosti mesta

Henri Marie Coandă (* 1886 – † 1972), fyzik a vynálezca, priekopník aerodynamiky
Jacob Levy Moreno (* 1889 – † 1974), americký psychiater a sociológ
Edward G. Robinson (* 1893 – † 1973), americký herec
Marcel Janco (* 1895 – † 1984), izraelský maliar a architekt
Gheorghe Gheorghiu-Dej (* 1901 - † 1965), politik
Ion Gheorghe Maurer (* 1902 - † 2000), politik a právnik
Mircea Eliade (* 1907 – † 1986), filozof, religionista, prozaik a esejista
Lucien Goldmann (* 1913 – † 1970), filozof
Dinu Lipatti (* 1917 – † 1950), klavirista a skladateľ
Vladimir Cosma (* 1940), skladateľ filmovej hudby
Aurelian Andreescu (* 1942 – † 1986), spevák a herec
Margareta Pâslaru (* 1943), speváčka, herečka, televízna producentka a režisérka
Anda Călugăreanu (* 1946 - † 1992), speváčka a herečka
Petre Roman (* 1946), politik
Ilie Năstase (* 1946), tenista
Alexandru Athanasiu (* 1955), politik a právnik
Michael Cretu (* 1957), nemecký hudobný producent
Irina Spîrle (* 1974), tenistka
Andrew Ilie (* 1976), austrálsky tenista
Alexandra Maria Lara (* 1978), nemecká herečka
Marian Drăgulescu (* 1980), moderný gymnasta, olympijský medailista
Victor Hănescu (* 1981), tenista
Marian Cozma (* 1982 – † 2009), hádzanár
Edward Maya (* 1986), spevák a skladateľ
Ioana Raluca Olaru (* 1989), tenistka
Sorana Cîrste, (* 1990), tenistka

Partnerské mestá

Galéria

Chrám Stravopoleos
Katedrála sv. Jozefa

Referencie

↑ ^a ^b Institutul național de statistică: Populaţia la recensămintele din anii 1948, 1956, 1966, 1977, 1992, 2002 şi 2011 – categorii de localităţi şi judeţe Dostupné online Archivované 2017-06-10 na Wayback Machine
↑ Institutul național de statistică: Populaţia după etnie – macroregiuni, regiuni de dezvoltare, judeţe şi categorii de localităţi Dostupné online Archivované 2019-12-21 na Wayback Machine
↑ Institutul național de statistică: Populaţia după religie – macroregiuni, regiuni de dezvoltare, judeţe şi categorii de localităţi Dostupné online

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bukurešť

[INS-1] Institutul național de statistică: Populaţia la recensămintele din anii 1948, 1956, 1966, 1977, 1992, 2002 şi 2011 – categorii de localităţi şi judeţe Dostupné online Archivované 2017-06-10 na Wayback Machine

[2] Institutul național de statistică: Populaţia după etnie – macroregiuni, regiuni de dezvoltare, judeţe şi categorii de localităţi Dostupné online Archivované 2019-12-21 na Wayback Machine

[3] Institutul național de statistică: Populaţia după religie – macroregiuni, regiuni de dezvoltare, judeţe şi categorii de localităţi Dostupné online

[1]

[2]

[3]