Bystré (okres Vranov nad Topľou)

obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou

Bystré je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Bystré
obec
Bystre kościół 18.08.08 p.jpg
Kostol sv. Urbana
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Šariš
Vodné toky Topľa, Hermanovský potok
Nadmorská výška 180 m n. m.
Súradnice 49°00′33″S 21°32′32″V / 49,009167°S 21,542222°V / 49.009167; 21.542222
Rozloha 13,2 km² (1 320 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 692 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 203,94 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1312[3]/1386[4]
Starosta Ľubomír Hreha[5] (SMER-SD, SNS)
PSČ 094 34
ŠÚJ 544094
EČV VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 98
094 34  Bystré nad Topľou
E-mailová adresa ocu.bystre@slovanet.sk
Telefón 445 21 44
Fax 445 21 45
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Bystré
Webová stránka: obecbystre.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Obec leží na severnom okraji Slanských vrchov, na rozhraní medzi šarišským a zemplínskym regiónom, približne na polceste medzi Prešovom a Vranovom nad Topľou. Hranicu regiónov tvorí Hermanovský potok, ktorý preteká centrom obce a na jej severnom okraji ústi do Tople. Južnou časťou obce prechádzajú hlavné komunikácie; cesta I. triedy 18 a železničná trať Prešov – Humenné.

DejinyUpraviť

Poloha obce na ceste vedúcej údolím Tople znamenala prítomnosť ľudí v okolí už v dobe kamennej, čo potvrdil nález kamennej sekerky, datovanej do eneolitu. Ucelenejšie a najmä písomne doložené správy o obciach regiónu pochádzajú až z 13. storočia, existencia Bystrého je doložená v roku 1386. Západnú, šarišskú časť vlastnili Šoóšovci, od začiatku 17. storočia potom Kecerovci, ktorí boli potomkami Abovcov.

Blízkosť vodných tokov bola dôvodom prevádzky vodných mlynov, pričom dva sa spomínajú už v druhej polovici 16. storočia. O dve storočia neskôr mol ich majiteľom Ľudovít Szeghy. V roku 1869 boli v obci v prevádzke už 3, no neskôr bolo v Bystrom až 5 mlynov. V 80. rokoch 19. storočia tu na okraji obce bola v prevádzke tkáčska manufaktúra dielňa, kde sa zároveň vodou z neďalekého Hermanovského potoka bielilo plátno. V roku 1931 bola pri mlyne Anny Hamzovej postavená parná píla. Významnú strategickú úlohu plnil most cez potok na krajinskej ceste, ktorý zároveň spájal oba regióny; v roku 1841 sa spomína nový dubový, v roku 1899 už železný most. Po jeho poškodení na konci druhej svetovej vojny bol na mieste dočasného v roku 1946 postavený nový most.

Prítomnosť židovských rodín, ktorých väčšina bola v roku 1942 počas vojny deportovaná, sa zachovala v podobe pamiatok dodnes. V obci tak dnes nájdete židovské cintoríny aj synagógu. O niečo kratšie, niekedy od roku 1831 je v chotári doložená prítomnosť Rómov, ktorých tu koncom 50. rokov žilo okolo 120.

Župná hranica rozdeľovala obec na dve časti, ktoré spravovali Šarišská a Zemplínska stolica. Pôvodný názov Bystra (Bisztra), bol pre obe časti používaný až do polovice 19. storočia, kedy sa pre šarišskú časť začal používať názov Tapli-Bisztra, pre zemplínsku časť Tapoly-Bisztra. Posun hranice v roku 1881 znamenalo spojenie častí do jedného celku a tým rast a rozvoj obce. Názov pre zjednotenú obec bol do roku 1906 Tapolybisztra, do roku 1918 Tapolybesztercze a od vzniku prvej ČSR sa používa súčasný názov.

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Rímskokatolícky kostol sv. Urbana, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z polovice 14. storočia. V období okolo roku 1490 vzniklo súčasné polygonálne presbytérium. Úpravami prešiel v polovici 16. storočia. Rozsiahlou barokovou úpravou prešiel v rokoch 1717 a 1732. V roku 1914 bol upravený neogoticky.[6] V interiéri sa nachádza neogotický oltár s hodnotnou neskorogotickou reliéfnou scénou Korunovania Panny Márie so sochami sv. Petra a Pavla v nikách. Fasády sú členené oknami s lomeným oblúkom, opornými piliermi a v podstreší vlysom s motívom lomeného oblúka. Veža je členená pilastrami a kordónovými rímsami v duchu neogotiky, ukončená je trojuholníkovými štítmi s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Vodný mlyn, dom č. 158, technická pamiatka, jednopodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika zo začiatku 20. storočia. Úpravami prešiel v roku 1936.[7]
  • Vodný mlyn Jána Hamzu s pílou, dom č. 295, technická pamiatka, trojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1896.[8]

ZaujímavostiUpraviť

V obci sa nachádzajú dva minerálne pramene. Obec má kultúrny dom a nachádza sa tu socha M. R. Štefánika.

Občianska vybavenosťUpraviť

V obci sa nachádzajú prakticky všetky zariadenia občianskej vybavenosti: obecný úrad, kultúrny dom, základná a materská škola, obecná knižnica, neštátne zdravotné ambulancie – praktický lekár pre dospelých, detský lekár, stomatológ, lekáreň, rehabilitačné zariadenie, rímskokatolícky kostol a fara, evanjelický kostol z roku 1971 s farou, dom smútku, pošta, Obecný podnik služieb (pekáreň, odvoz domového odpadu, autodoprava), autobusové aj železničná zastávka.

Na šport sú určené: areál obecného futbalového klubu, telocvičňa a ihrisko s umelou trávou v areáli Základnej školy a športový areál (tenisové kurty, futbalové ihrisko, asfaltové ihrisko)

HospodárstvoUpraviť

 
ZEOCEM
  • ZEOCEM, a.s. výroba cementu a zeolitu
  • PROFI AUTO HS, spol. s r.o. predaj náhradných dielov, olejov, filtrov, baterie, autokozmetiky, autochemie

Osobnosti obceUpraviť

RodáciUpraviť

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. MOŠ/MIS
  4. Bystre.OcU.sk: História
  5. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  6. Bystré - Kostol sv. Urbana [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

ZdrojUpraviť