Bystré sedlo (Vysoké Tatry)

horské sedlo vo Vysokých Tatrách

Bystré sedlo (poľ. Bystry Przechód, nem. Lorenzjoch, maď. Lorenzhágó) je sedlo vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 2 314 m n. m.[1] Nachádza sa v Soliskovom hrebeni, pod Furkotským štítom, medzi nim a Zadným bystrým hrbom.[2]

Bystré sedlo
Sedlo
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 314 m n. m.
Súradnice 49°10′0″S 20°1′47″V / 49,16667°S 20,02972°V / 49.16667; 20.02972
Najľahší výstup po značke z Mlynickej a Furkotskej doliny
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Bystré sedlo (Vysoké Tatry)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov upraviť

Meno mu pravdepodobne dali liptovskí pastieri. V Liptove hovorievali strmým svahom - bystré.[2]

Prvý prechod upraviť

Prvý zaznamenaný prechod cez Bystré sedlo (z Furkotskej do Mlynickej doliny) uskutočnili dňa 5. augusta 1879 Emerich Kövi, slovenský priekopník turistiky, učiteľ Martin Róth a hájnik Peter Róth. Pomenovali ho Lorencovým sedlom na počesť vedúceho inžiniera krompašských železiarní, českého vlastenca a vynikajúceho tatranského horolezca Viktora Lorenca[2]

Turistické trasy upraviť

Cez sedlo do roku 1993 viedla žltá turistická trasa z Mlynickej doliny do Furkotskej doliny. Od roku 1993 vedie žltá trasa cez Bystrú lávku (2 300 m n. m.), ktorá je položená asi 200 metrov južne.

  • po   turistickej trase zo Štrbského Plesa údolím Mlynickej doliny okolo Vodopádu Skok, ďalej cez Bystrú lávku, ktorá sa nachádza južne od Bystrého sedla do Furkotskej doliny. Prechod cez Bystrú lávku je obojsmerný, ale odporúčaný je prechod z Mlynickej do Furkotskej doliny, pričom celý prechod je zabezpečený reťazami.[3]
  • čas prechodu zo Štrbského Plesa do Bystrej lávky: 3:30 h, 2:35 ↓
  • čas prechodu z Bystrej lávky Furkotskou dolinou na rázcestie   modrou turistickou trasou: 1:30 h, 2:00 h ↑

Referencie upraviť

  1. ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  2. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. NODZYŃSKI, Tomasz; COBEL-TOKARSKA, Marta. Tatry Wysokie i Bielskie: polskie i słowackie. Varšava : ExpressMap. ISBN 978-83-60120-88-0.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť