Cér

Tlak pary
Cér; (cerium)
	lantán ← cér → prazeodým
	Periodická tabuľka
	6. perióda, 3. skupina, blok f
	lantanoidy, kovy vz. zemín, kovy
Vzhľad
	striebrobiely kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	140,116 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f1 5d1 6s2
Atómový polomer	181,8 pm
Kovalentný polomer	204 pm
Iónový polomer; pre: Ce3+	115 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	1,12 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 534,4 kJ.mol−1; 2: 1 050 kJ.mol−1; 3: 1 949 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	III, IV
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	6,770 kg·dm−3
Hustota kvapaliny; (pri 1 068 K)	6,55 kg·dm−3
Teplota topenia	1 068 K (794,85 °C)
Teplota varu	3 716 K (3 442,85 °C)
Sk. teplo topenia	5,46 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	398 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	26,94 J·mol−1·K−1
Iné
Kryštálová sústava	kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	828 nΩ·m
Tep. vodivosť	11,3 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť	6,3 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	2 100 m·s−1
Youngov modul	33,6 GPa
Pružnosť v šmyku	13,5 GPa
Objemová pružnosť	21,5 GPa
Poissonovo č.	0,24
Tvrdosť (Mohs)	2,5
Tvrdosť (Brinell)	412 MPa
Reg. číslo CAS	7440 – 45-1
Izotop(y) (vybrané)
Commons ponúka multimediálny obsah na tému cér.
	Chemický portál

Cér (lat. cerium) je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ce a protónové číslo 58. Cér je striebristý kovový prvok patriaci medzi lantanoidy. Používa sa v niektorých zliatinách zo vzácnych zemín.

Cér objavil Martin Heinrich Klaproth v roku 1803.^[1]

Chemické vlastnosti upraviť

Cér má dva obvyklé oxidačné stavy, 3+ a 4+.

Cér je silné redukčné činidlo, redukčný potenciál redukcie Ce⁴⁺ na Ce³⁺ je 1,610 V.^[2]

Zlúčeniny upraviť

Síran ceričitý

Najčastejšia zlúčenina céru je oxid ceričitý (CeO₂), používaný ako „klenotnícka červeň“ a v stenách niektorých samočistiacich pecí.^[3]

Niektoré zlúčeniny céru možno použiť v Belousovej-Žabotinského reakcii, v ktorej vznikajú chemické oscilátory. Medzi používané zlúčeniny patria dusičnan amónno-ceričitý^[4] alebo síran ceričitý.^[5] Táto reakcia predstavuje príklad nerovnovážnej termodynamiky a možno ju použiť na modelovanie reakcií prebiehajúcich v biologických systémoch.^[4]

Výskyt upraviť

V malých množstvách sa vyskytuje v uránových rudách.

Toxicita upraviť

Cér ako všetky kovy vzácnych zemín má nízku až strednú toxicitu. Cér je silné redukčné činidlo a spontánne sa vznieti na vzduchu pri teplote 65 až 80 °C. Dymy z cérových ohňov sú toxické. Na hasenie cériových ohňov sa nemá použiť voda, lebo cér s vodou reaguje a produkuje vodíkový plyn.

Referencie upraviť

↑ BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. S. 799.
↑ CHAMBERS, Colin; HOLLIDAY, Arthur Kenenth. Modern inorganic chemistry: an intermediate text. London : Butterworth & Co Publishers, 1975. ISBN 978-0408706636. Kapitola 15, s. 458. (po anglicky)
↑ KARTSONAKIS, Ioannis A.; LIATSI, Penelope; DANIILIDIS, Ioannis. Synthesis, Characterization, and Antibacterial Action of Hollow Ceria Nanospheres with/without a Conductive Polymer Coating. Journal of the American Ceramic Society, 2008-02, roč. 91, čís. 2, s. 372–378. Dostupné online [cit. 2023-08-26]. ISSN 0002-7820. DOI: 10.1111/j.1551-2916.2007.02088.x. (po anglicky)
↑ ^a ^b SHANKS, Niall. Modeling Biological Systems: The Belousov–Zhabotinsky Reaction. Foundations of Chemistry, 2001-01-01, roč. 3, čís. 1, s. 33–53. Dostupné online [cit. 2023-08-26]. ISSN 1572-8463. DOI: 10.1023/A:1011434929814. (po anglicky)
↑ HUDSON, J. L.; MANKIN, J. C.. Chaos in the Belousov–Zhabotinskii reaction. The Journal of Chemical Physics, 1981-06-01, roč. 74, čís. 11, s. 6171–6177. Dostupné online [cit. 2023-08-26]. ISSN 0021-9606. DOI: 10.1063/1.441007.