COVID-19

infekčné ochorenie

COVID-19[1][2] (z angl. CoronaVirus Disease) je infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2 (Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus 2, predtým dočasne ako 2019-nCoV), ktorý patrí do rodu Betacoronavirus a bol po prvý raz identifikovaný u pacientov so závažným respiračným ochorením v decembri roku 2019 v čínskom meste Wu-chan. Postihuje hlavne dýchací systém, v ťažkých prípadoch vyvoláva ťažkú pneumóniu (zápal pľúc) a môže viesť k úmrtiu pacienta.[3][4][5] Infekcia bola potvrdená u desiatok miliónov ľudí, u ďalších s ľahkým priebehom, bezpríznakových alebo mimo dostupnosti zdravotnej starostlivosti sa predpokladá a choroba má na začiatku roka 2021 vyše dvoch miliónov zaznamenaných obetí. Predpokladá sa, že skutočný počet priamych a nepriamych obetí pandémie COVID-19 môže byť aj násobne vyšší.[6][7]

COVID-19
Symptoms of coronavirus disease 2019 2.0.svg
Symptómy
Klasifikácia
MKCH-10U07.1 (odkaz)
Klinický obraz
Priebehkašeľ, horúčka, dýchavičnosť, bolesť svalov a kĺbov, únava
Príčinavírus SARS-CoV-2
Postihnutý systémdýchacie cesty

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

V slovenskom vydaní MKCH-10 sa od 9. marca 2020 kóduje ako U07.1 – Potvrdená infekcia COVID-19 a U07.2 – Podozrenie z infekcie COVID-19.[8]

PôvodcaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: SARS-CoV-2

SARS-CoV-2 (predtým 2019-CoV) je betakoronavírus, patriaci do širokej skupiny koronavírusov. Je to pozitívny jednoreťazcový (+ssRNA) vírus. Koronavírusy spôsobujú ochorenia rôznej závažnosti, od prechladnutia po závažné ochorenia ako MERS (Middle East Respiratory Syndrome) a  SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome). Jeho sekvencia RNA obsahuje približne 30 000 báz. Genóm vírusu už stanovili viaceré pracoviská. Je podobný netopierím koronavírusom[4][5][9][10] a najviac koronavírusu šupinatca Pangolin-Cov.[11] Vírus SARS-CoV-2, podobne ako iné vírusy, mutáciami neustále vytvára nové varianty, nepredpokladá sa však, že by tým výrazne obmedzil účinnosť vyvinutých vakcín. Pred Vianocami 2020 vzbudila obavy hlavne vo Veľkej Británii identifikovaná mutácia vírusu v genóme línie B.1.1.7 s približne o 40 - 70% rýchlejším rastom a vyššou náložou vírusu, ktorá je zrejme nákazlivejšia, ale nie nebezpečnejšia. Variant 501Y.V2, identifikovaný v Juhoafrickej republike je približne o 50% infekčnejší a uniká pôsobeniu troch typov liečebne významných monoklonálnych protilátok. Ďalšie mutácie boli zistené v Nigérii a tiež v južnej Amerike. Tieto varianty sú už rozšírené v mnohých krajinách. Zatiaľ nie je jasné, či identifikované varianty spôsobujú významne ťažší priebeh ochorenia a nezistila sa odolnosť voči schváleným vakcínam.[12][13][14][15]

EpidemiológiaUpraviť

Spôsob prenosu nákazyUpraviť

Predpokladá sa, že prví pacienti sa nakazili na trhu s predajom živých zvierat vo Wu-chane (angl. Huanan Seafood Market) prenosom mutovaného koronavírusu zo zvierat. Po čase sa potvrdil prenos vírusu SARS-CoV-2 z človeka na človeka. (Sú správy o detekcii protilátok proti vírusu SARS-CoV-2 u bezpríznakových osôb v Európe a USA už od leta 2019, ktoré by mohli svedčiť o vtedajšej prítomnosti vírusu v populácii (snáď menej virulentného), ale je možnosť skríženej reakcie testu s protilátkami proti iným koronavírusom.[16][17][18]) Trvanie inkubačnej doby ochorenia je od 2 do 14 dní (medián 5,1 dní[19]). Prenos infekcie je možný aj v inkubačnej dobe, teda v období bez príznakov ochorenia.[3][20][21][22] Najrizikovejšie je obdobie 1 deň pred nástupom príznakov a potom nasledujúcich 5 dní. Vírus sa prenáša kvapôčkami sekrétu pri kašli, kýchaní a rozprávaní, ohrozené sú osoby po blízkom alebo dlhšie trvajúcom styku s nakazeným – vo vzdialenosti do 2 metrov a viac, ako štvrťhodinu. Typickými situáciami sú nákaza v spoločnej domácnosti, pri spoločnom stravovaní, oslavách, svatbách, náboženských stretnutiach, obchodných stretnutiach.[23] Podstatne vyššie riziko nákazy je v uzatvorených priestoroch, prípadne aj zle vetraných (stravovacie zariadenia, sociálne zariadenia, spoločné ubytovne, väznice)[24][23], pri hlasnom hovore, speve a pod. (zvyčajne spojený s hlučným prostredím na zábavách, diskotékach, v baroch).[25][26] K prenosu infekcie dochádza aj kontaminovanými predmetmi. Pripúšťa sa možnosť nákazy kontaminovaným jedlom, zistilo sa aj vylučovanie vírusu močom. Choroba postihuje hlavne osoby z domácnosti a okolia chorého a zdravotníkov. Medzi pacientmi prevažujú muži, ľudia vo vyššom veku (hlavne nad 60 rokov) a s pridruženými chronickými ochoreniami, zriedkavejšie sú nakazené malé deti.[3][4][5][23]

Rozšírenie vo sveteUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pandémia ochorenia COVID-19

SARS-CoV-2 spôsobil začiatkom roka 2020 epidémiu, ktorá zasiahla predovšetkým mesto Wu-Chan v provincii Chu-pej v Číne. Od marca 2020 počet nakazených osôb v Číne klesol a ohniskom nákazy sa stala hlavne Európa (hlavne západná Európa a Rusko) a nasledovne USA, Brazília a ďalšie americké štáty, neskôr tiež India. Začiatkom marca 2020 naopak nastal pokles počtu nových prípadov v Číne a vo viacerých krajinách juhovýchodnej Ázie, niekde len prechodný. V októbri 2020 bol referovaný denný počet novo infikovaných osôb vo svete nad 300 000, v Európe nad 100 000. Celkový počet nakazených osôb vo svete sa od jesene 2020 počíta na desiatky miliónov a počet obetí presiahol milión. Začiatkom roka 2021 počet prípadov vo svete dosiahol hranicu 100 miliónov, počet obetí 2 milióny a pribúdajú približne 4 milióny infikovaných týždenne, z toho v Európe 1,5 milióna infikovaných a vyše 30 000 obetí týždenne. [27]

Situácia na SlovenskuUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku

Slovensko malo 6. marca 2020 potvrdený prvý prípad ochorenia COVID-19.[27][28] Postupne pribúdajú ďalšie, v polovici marca 2020 v desiatkach denne. Mnohí odborníci sa obávali, že nízky počet pacientov s potvrdeným ochorením je dôsledkom nedostatočného testovania a 11. marca 2020 jednotlivci z radov zdravotníkov, ako aj Asociácia nemocníc Slovenska upozornili na nepripravenosť Slovenska na prichádzajúcu epidémiu.[29][30] Od 13. marca 2020 boli prijímané rozsiahle preventívne opatrenia v snahe zabrániť explozívnemu šíreniu nákazy.[31][32] Tieto pomerne prísne opatrenia výrazne obmedzili šírenie nákazy, takže na konci mája 2020 bolo na Slovensku identifikovaných okolo 1500 infikovaných osôb a 28 obetí a v priebehu júna sa tieto počty zvyšujú minimálne. Pri priaznivom vývoji epidémie boli postupne uvoľnené protiepidemické opatrenia podobne, ako v iných štátoch s priaznivým vývojom situácie.[33][34][35] Zhoršenie epidemiologickej situácie v septembri 2020 viedlo k ich sprísneniu, zjavne však k nedostatočnému a od októbra 2020 sa Slovensko zaradilo k najviac postihnutým štátom v Európe. Spočiatku pomerne malý počet obetí koncom roka 2020 podstatne vzrástol, najmä v prepočte na milión obyvateľov a začiatkom januára 2021 dosiahlo Slovensko nelichotivé svetové prvenstvo v týždennom počte úmrtí na milión obyvateľov (t.j. nie v celkovom počte).[32][36][37]

 
Testovacia súprava CDC na diagnostiku SARS-CoV-2 bola vyvinutá neobyčajne rýchlo

PatofyziológiaUpraviť

Koronavírusy napadajú epitelové bunky slizníc. Najčastejšie sú to len sliznice nosohltana, vtedy infekcia prebieha len s príznakmi nádchy, alebo bezpríznakovo. Býva to u osôb bez iných ochorení, vystavených menšiemu množstvu vírusových častíc. Na likvidáciu vírusu v takom prípade postačia prostriedky nešpecifickej slizničnej imunity a špecifické protilátky sa nemusia vôbec vytvoriť. Pacient už môže infikovať iných ľudí, RNA vírusu sa dá identifikovat v steroch z dýchacích ciest, ale testy na protilátky proti vírusu ostanú negatívne. Po vystavení väčšej infekčnej dávke vírusu alebo oslabenej imunite prenikne vírus do dolných dýchacích ciest a vyvolá zápal priedušiek alebo zápal pľúc. Tieto sa už prejavia horúčkou a kašľom. Pri závažnom postihnutí pľúc sa znižuje prestup kyslíka do krvi, v krvi je nedostatok kyslíka (hypoxia), objavuje sa dýchavica a stav pacienta začína byť vážny. Prvým príznakom môžu byť práve prejavy nedostatočného okysličenia mozgu – zmätenosť až bezvedomie a takíto pacienti patria k tým, ktorí náhle a nečakane umierajú. Niektorým pacientom pomôže vdychovanie kyslíka, iní vyžadujú umelú pľúcnu ventiláciu. Vylučovanie vírusu je masívne a riziko nakazenia iných osôb vysoké. Po zničení pľúcneho tkaniva sa vírus dostáva do krvi a napadne ostatné orgány. Stáva sa tak až po dlhšom trvaní ochorenia. Pri tomto tzv. multiorgánovom postihnutí je stav pacienta veľmi vážny. Následkom poškodenia cievnej výstelky – endotelu sa aktivuje zrážanie krvi v cievach, aktivuje sa systémová zápalová odpoveď a hrozí smrť.[38][39][40]

 
Odber materiálu k PCR vyšetreniu na vírus SARS-CoV-2

Tieto patofyziologické mechanizmy vysvetľujú rôzny priebeh infekcie vírusom SARS-2-CoV. Deti sú menej postihnuté, pretože u nich je výraznejšia nešpecifická imunitná odpoveď (proti vírusovej infekcii všeobecne). U osôb s chronickými ochoreniami dolných dýchacích ciest a oslabenou imunitou (čo sú aj všetci starší ľudia) vírus ľahšie infikuje dolné dýchacie cesty. A aj zdraví jedinci môžu podľahnúť masívnej vírusovej náloži – po dlhotrvajúcom blízkom kontakte s chorými osobami, ktoré masívne vylučujú vírus v uzatvorených priestoroch alebo zdravotníci s nedostatočnými ochrannými pomôckami.

Niektoré ťažké prípady ochorenia sa spájajú s mutáciami v kľúčových imunitných génoch alebo protilátkami, ktoré napádajú telo a nie vírus.[41][42]

Príznaky a diagnostikaUpraviť

 
Šírenie ochorenia COVID-19, stav zo začiatku februára 2020.

Nie je presne známe, u akej časti infikovaných prebieha infekcia vírusom SARS-CoV-2 bezpríznakovo. Veľká väčšina chorých má príznaky do 11,5 dní od infikovania.[19] Ochorenie sa prejavuje horúčkou, kašľom, slabosťou, ťažkosťami s dýchaním, popisuje sa aj strata čuchu a chuti. Väčšina pacientov má ľahký priebeh, podobný prechladnutiu. Pacienti s ťažším priebehom, so zápalom pľúc vyžadujú hospitalizáciu, u niektorých sa rozvinie syndróm akútnej dychovej tiesne – ARDS so zlyhávaním dýchania a nakoniec aj vitálnych funkcií.[3] Infekciu vírusom SARS-CoV-2 spočiatku nie je možné odlíšiť od iných vírusových ochorení, medzi ktoré patrí aj nádcha alebo chrípka, preto je dôležité zisťovať epidemiologické súvislosti. Definitívne sa diagnóza sa stanovuje vyšetrením rRT-PCR (real-time reverzná transkripčná polymerázová reťazová reakcia) zo vzorky z dýchacích ciest alebo séra. Táto metodika detekuje genetický materiál vírusu, je vysoko citlivá a vysoko špecifická, ale pomerne drahá a pomalá. U nezanedbateľnej časti pacientov (okolo 17%) pretrváva pozitivita testu aj po dvoch týždňoch. Hoci sa predpokladá, že môže ísť o vírus, neschopný nakaziť ďalších pacientov, v prípade pretrvávania klinických príznakov - bolestí hrdla a nádchy môže byť pacient stále zdrojom nákazy. Alternatívou je antigénový test, ktorý je menej citlivý aj menej špecifický, ale lacný, rýchly a jednoduchý. Vzhľadom na menšiu citlivosť je dôležitý správny odber materiálu. Tento test reaguje na bielkoviny na povrchu vírusu. Protilátkové testy detekujú protilátky, ktoré si organizmus vytvoril proti vírusu. Vyšetrenie protilátok proti vírusu z krvi býva pozitívne až po niekoľkých dňoch a v diagnostike akútneho ochorenia má malý význam, skôr sa používa ako dôkaz, že vyšetrovaná osoba sa stretla s infekciou vírusom SARS-CoV-2.[43][3][44][45]

Vírusom vyvolanú pneumóniu spoľahlivo diagnostikuje[46] alebo potvrdí röntgenové alebo CT vyšetrenie pľúc. V laboratórnych vyšetreniach sa zvykne objaviť leukopénia a lymfopénia (znížený počet bielych krviniek a ich podskupiny lymfocytov)[3][21]

 
Rozšírenie ochorenia COVID-19 (priebežne aktualizované).

PrevenciaUpraviť

V prevencii nákazy vírusom SARS-CoV-2 sa odporúča vyhnúť sa možnosti styku s infikovanými osobami, hlavne vdýchnutiu výlučkov z kašľa a kýchania alebo ich zanesením do očí, na sliznice úst alebo dýchacích ciest rukami. Ruky sa odporúča umývať mydlom najmenej 20 sekúnd.[47] Predmety, ktoré mohli prísť do styku s infekciou, treba umývať a dezinfikovať alebo zlikvidovať.[3][5] Zdravotníci pracujú v ochranných odevoch so špeciálnymi filtrami, obyčajné rúška majú menšiu účinnosť (netesnosť, slabá filtrácia).

Viac ohrozené sú osoby s deficitom vitamínu D, takže doplnenie jeho zásob má význam v prevencii.[48][49] Prognózu ochorenia zlepšuje prevencia pridružených ochorení – napr. očkovanie proti chrípke.[50]

Príslušné úrady zabezpečujú izoláciu chorých, obmedzujú alebo zakazujú cestovanie do a z postihnutých oblastí a preventívne vyšetrujú osoby, ktoré mohli prísť do styku s infekciou. Nasledujú zákazy zhromažďovania a krajným riešením sú prísne obmedzenia pohybu osôb na verejných priestranstvách.[3][5][4]

 
Lekár v ochrannom odeve, pracujúci v nemocnici Hubei TCM Hospital.

LiečbaUpraviť

 
Zápalové ložiská v pľúcach (biele oblasti v šedom tkanive pľúc), zobrazené počítačovou tomografiou (CT pľúc)

Ako v prípade väčšiny vírusových ochorení, účinná liečba zatiaľ nie je známa. Pacienti sú liečení symptomaticky, s prihliadnutím na skúsenosti z minulých koronavírusových epidémii SARS a MERS. V ťažkých prípadoch je nevyhnutná podpora vitálnych funkcií na jednotkách intenzívnej starostlivosti – umelá pľúcna ventilácia, pri jej zlyhaní mimotelová membránová oxygenácia (ECMO), pokiaľ je k dispozícii. Pomerne veľa pacientov, ktorých stav vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu, však nakoniec umiera, čo špičkoví odborníci pripisujú nevhodnosti štandardných ventilačných režimov a odporúčajú pri pneumónii, spôsobenej vírusom SARS-CoV-2 použiť protektívne režimy umelej pľúcnej ventilácie (ktoré sú realizovateľné len na špičkových ventilátoroch a vysoko kvalifikovaným personálom).[51][52] Mortalitu zvyšujú aj orgánové komplikácie, ktoré sa u pacientov v septickom šoku vyskytujú bežne, napr. tzv. cytokínová búrka,[53] iné zas neobvykle často, napr. artériová trombóza.[54] Nádeje sú vkladané do známych antivirotík. Skúma sa mnoho látok, napríklad oseltamivir, remdesivir, lopinavir, ritonavir. Účinnosť liečby chlorochinom (prípadne hydroxychlorochinom) bola opakovane spochybnená.[55][56] Na základe štúdie u hospitalizovaných pacientov s postihnutím pľúc, ktorá podľa predbežných výsledkov preukázala rýchlejšie uzdravovanie v porovnaní s placebom, bol remdesivir v USA v máji 2020 označený za súčasť štandardnej liečby COVID-19 a začal sa používať v celom svete, v novembri 2020 však Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) publikovala názor, že na základe vykonaných štúdii nie je jeho účinnosť dostatočne preukázaná.[57] U pacientov s miernym priebehom Covid-19 bolo v  malej štúdii preukázané skrátené uzdravenie pacientov do negatívneho nálezu vírusu pri liečbe trojkombináciou liekov lopinavir/ritonavir, ribavirin a interferón-beta1. Účinnosť samotnej kombinácie lopinavir/ritonavir (Kaletra) sa dostatočne nepreukázala.[58][59] V júli 2020 boli oznámené dobré výsledky liečby kombináciou známych antivirotík sofosbuvir a daclastavir, ale na základe malej štúdie.[60] Početná skupina vedcov je na základe menších štúdii presvedčená o dobrom účinku lacného antiparazitika ivermectinu, ktorý nebol úradmi schválený pre liečbu COVID-19, ale americká FDA v najnovšom rozhodnutí jeho použitie v liečbe COVID-19 nezakazuje.[61] V liečbe pacientov v ťažkom stave, vyžadujúcich podporu dýchania je účinným liekom dexametazon.[62] V októbri 2020 boli publikované veľmi sľubné virologické aj klinické výsledky liečby monoklonálnymi protilátkami REGN-COV2 (Regeneron), ktorej dostupnosť sa predpokladá začiatkom roku 2021 a podobne tiež LY-CoV555 (Eli Lilly). Obe blokujú väzbu spike proteínu vírusu SARS-CoV-2 na receptor ACE2.[63][64]

Na výskume očkovacích látok sa pracuje v mnohých krajinách, o.i. aj na Slovensku.[65] Odhaduje sa, že vo svete sa vyvíja niekoľko stoviek vakcín na rôznych princípoch. Na konci roka 2020 bola u niektorých ukončená 3. fáza klinického skúšania a boli postupne registrované vo viacerých krajinách; súčasne začala ich distribúcia, pričom boli vyriešené aj logistické problémy s prepravovaním niektorých vakcín hlboko zmrazených. Účinnosť je dobrá, napríklad firma Moderna udáva 94,5-percentnú účinnosť svojej vakcíny a koncern Pfizer s biotechnologickou spoločnosťou BioNTech 90-percentnú účinnosť. Predpokladá sa potreba dvoch aplikácii vakcíny a určité, väčšinou mierne nežiadúce príznaky po ich aplikácii charakteru krátkej virózy.[66][67][68] Niektoré štáty (Rusko, India) vzhľadom k rozsahu epidémie pristúpili už počas jesene 2020 k používaniu vakcín, ktoré považujú za účinné a bezpečné aj bez ukončenia 3. fázy klinických skúšok.[69][70][71] Vakcináciu zahájila aj Čína, ktorá koncom novembra 2020 oznámila zaočkovanie približne milióna ľudí.[72] Rusko aj Čína označujú svoje vakcíny (Sputnik V a Sinopharm Group) za účinné a bezpečné, ale nedoložili výsledky klinických skúšok podľa svetových štandardov. Od decembra začali s vakcináciou ďalšie štáty, napríklad Veľká Británia, USA a štáty EU vrátane Slovenska, s vakcínami, ktoré absolvovali skrátený, ale úplný proces registrácie pre núdzové použitie.[73] Predpokladá sa, že tieto vakcíny budú účinné aj proti novým variantám vírusu SARS-CoV-2, ako to už bolo oznámené pre vakcínu BioNTech-Pfizer.[74]

PrognózaUpraviť

Medián (stredná hodnota) trvania horúčky sa odhaduje na 10 dní od začiatku príznakov. Ak sa pacient dostane do nemocnice, býva to po 2 – 9 dňoch trvania choroby a pobyt v nemocnici trvá priemerne 16 dní, u ťažko chorých pacientov až 2 mesiace alebo končí úmrtím, väčšinou nie skôr, ako po 2 týždňoch hospitalizácie.[75] Smrtnosť na ochorenie COVID-19 bola pôvodne stanovená podľa WHO približne 3,4 %.[76] Údaje sú ale veľmi rôzne, v krajinách s explozívnym vývojom epidémie a nedostatočným testovaním občanov vychádzala úmrtnosť dočasne aj okolo 10 %, ale tam, kde je pandémia pod kontrolou a testovanie extenzívne, štatistiky uvádzajú aj hodnoty pod 1 %.[27][77] Umierajú hlavne pacienti starší a oslabení, trpiaci na iné závažné ochorenia, hlavne dýchacích ciest. Deti sa považujú za menej ohrozené.[78][3] Ďalšie rozdiely v úmrtnosti sa časom zistili medzi bohatými krajinami s vysokým podielom populácie vo vyššom veku (1,15%) oproti chudobným krajinám s prevahou mladých ľudí (0,23% - paradox afrických krajín).[79] Ťažký priebeh ochorenia mávajú pacienti s poruchami imunitného systému, napríklad pacienti s poruchou tvorby interferónu typu 1 alebo neutralizujúcimi autoprotilátkami proti nemu.[80] Trvanie a kvalita imunity po prekonanom ochorení je neistá, niekedy údajne trvá len približne 3 mesiace, prípady opakovanej nákazy sú však zriedka potvrdené.[81][82] Popisujú sa aj dlhodobé pretrvávanie príznakov po prekonaní ochorenia COVID-19[83] a poškodenia orgánov, napr. srdca a pľúc, ktoré ale nemusia byť trvalé,[84][85] alebo dlhotrvajúce kognitívne defekty, zodpovedajúce poklesu IQ až o 5-10 bodov.[86]

Vzhľadom na dlhú inkubačnú dobu ochorenia, možnosť prenosu vírusu medzi osobami bez príznakov a laxný postup väčšiny štátov sa šírenie ochorenia vo svete nepodarilo zastaviť tak, ako pôvodne vo Wu-Chane - v Číne je od leta 2020 skôr sporadický výskyt nových prípadov. V mnohých krajinách Ameriky a Ázie (USA, Brazília, India) pandémia pokračuje a v Európe vznikla v jeseni 2020 "druhá vlna" pandémie s najvyššími nárastami infikovaných na svete.[87] Na druhej strane, pozoruje sa znižovanie virulencie vírusu SARS-CoV-2 – vzrastá počet pacientov s miernym alebo bezpríznakovým priebehom ochorenia a znižuje sa úmrtnosť.[88][89] Očakáva sa, že k zvládnutiu pandémie prispeje zavedenie očkovacích látok.[90] WHO predpokladá, že pandémia COVID bude zvládnutá až za 2 roky.[91]

ReferencieUpraviť

  1. MKCH-10 verzia: 9.3. 2020 (kód U07.1)[1]
  2. International Committee on Taxonomy of Viruses (ICTV) [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i CENNIMO, David J.. 2019 Novel Coronavirus (2019-nCoV) (COVID-19). Medscape eMedicine (Medscape), 2020-02-12. Dostupné online [cit. 2020-02-13].
  4. a b c d Koronavírus 2019-nCoV [online]. Úrad verejného zdravotníctva SR, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online.
  5. a b c d e Coronavirus [online]. Svetová zdravotnícka organizácia, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Weekly epidemiological update - 19 January 2021 [online]. www.who.int, [cit. 2021-01-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Coronavirus Update (Live): 1,550,000 Cases and 90,000 Deaths from COVID-19 Virus Pandemic – Worldometer [online]. www.worldometers.info, [cit. 2020-04-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Národné centrum zdravotníckych informácií a štatistiky, MKCH [online]. [Cit. 2020-04-16]. Dostupné online.
  9. LU, Roujian; ZHAO, Xiang; LI, Juan. Genomic characterisation and epidemiology of 2019 novel coronavirus: implications for virus origins and receptor binding. The Lancet, 2020-01-30, roč. 0, čís. 0. PMID: 32007145. Dostupné online [cit. 2020-02-13]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/S0140-6736(20)30251-8. (English)
  10. Innophore [online]. 2020-01-23, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. XIAO, Kangpeng; ZHAI, Junqiong; FENG, Yaoyu. Isolation and Characterization of 2019-nCoV-like Coronavirus from Malayan Pangolins. bioRxiv, 2020-02-20, s. 2020.02.17.951335. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. DOI10.1101/2020.02.17.951335. (po anglicky)
  12. RUSSEL, Peter. New Variant of SARS-CoV-2: FAQs [online]. Medscape, 2020-12-23, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.
  13. CDC. Coronavirus Disease 2019 (COVID-19). Emerging SARS-CoV-2 Variants [online]. Centers for Disease Control and Prevention, 2020-02-11, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. REUTERS STAFF. Coronavirus Variants, First Found in UK and South Africa, Spread Worldwide [online]. Medscape, 6.1.2021, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.
  15. New COVID-19 Variant Defeats Plasma Treatment, MABs, May Reduce Vaccine Efficacy [online]. Medscape, 2021-01-21, [cit. 2021-01-22]. Dostupné online.
  16. SARS-CoV-2 was circulating in Italy before China recognized its existence [online]. News-Medical.net, 2020-11-17, [cit. 2020-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. CRIST, Carolyn. COVID-19 Circulated in Italy Earlier Than Thought [online]. WebMD, [cit. 2020-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. DECEMBER 2020, Rachael Rettner-Senior Writer 01. COVID-19 may have arrived in US by December 2019 [online]. livescience.com, [cit. 2020-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. a b Lauer SA, Grantz KH, Bi Q, et al. The Incubation Period of Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) From Publicly Reported Confirmed Cases: Estimation and Application. Ann Intern Med. 2020; [Epub ahead of print 10 March 2020]. doi: https://doi.org/10.7326/M20-0504
  20. KUPFERSCHMIDTFEB. 3, Kai; 2020; PM, 5:30. Study claiming new coronavirus can be transmitted by people without symptoms was flawed [online]. Science | AAAS, 2020-02-03, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. a b HUANG, Chaolin; WANG, Yeming; LI, Xingwang. Clinical features of patients infected with 2019 novel coronavirus in Wuhan, China. The Lancet, 2020-01-24, roč. 0, čís. 0. PMID: 31986264. Dostupné online [cit. 2020-02-13]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/S0140-6736(20)30183-5. (English)
  22. Asymptomatic Carriers of COVID-19 Make It Tough to Target [online]. Infection Control Today, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. a b c MUGE, Cevik. What We Have Learned About SARS-CoV-2 Transmission [online]. Medscape, 6.10.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  24. HARRISON, Laird. Restaurants May Be Key Component to COVID-19 Spread [online]. Medscape, 15.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  25. SWIFT, Rocky. Speak Softly and Spread Fewer Coronavirus Particles, Say UC Davis Researchers [online]. Medscape, 11.9.2020, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  26. HARRISON, Laird. Restaurants May Be Key Component to COVID-19 Spread [online]. Medscape, 15.9.2020, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  27. a b c Novel Coronavirus (2019-nCoV) situation reports [online]. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), [cit. 2020-03-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. Koronavírus potvrdili už aj na Slovensku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer, a.s.), 2020-03-06. Dostupné online [cit. 2020-03-06]. ISSN 1335-4418.
  29. Vyhlásenie ANS v súvislosti so šírením koronavírusu, 11.3.2020 [online]. www.asociacianemocnic.sk, [cit. 2020-03-12]. Dostupné online.
  30. Výzva zdravotníkov SR ku krokom pre zvládnutie situácie s COVID-19 [online]. Peticie.com, 2020-03-12. Dostupné online.
  31. Opatrenia Ústredného krízového štábu SR v súvislosti s ochorením COVID-19 [online]. Úrad verejného zdravotníctva SR, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
  32. a b COVID-19 [online]. www.uvzsr.sk, [cit. 2020-03-18]. Dostupné online.
  33. Aktuálny výskyt COVID-19 na Slovensku Dátum: 02.04.2020 [online]. Úrad verejného zdravotníctva SR, [cit. 2020-04-02]. Dostupné online.
  34. TERAZ.SK. Opatrenia prijaté v SR pre nový koronavírus sa javia ako účinné [online]. TERAZ.sk, 2020-03-31, [cit. 2020-03-31]. Dostupné online.
  35. TERAZ.SK. UVOĽŇOVANIE KORONA OPATRENÍ: Tieto zmeny platia od 20. júna [online]. TERAZ.sk, 2020-06-20, [cit. 2020-06-21]. Dostupné online.
  36. Hygienické opatrenia platné počas 1. fázy [online]. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  37. Weekly epidemiological update - 12 January 2021 [online]. WHO - Svetová zdravotnícka organizácia, 12.1.2021, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.
  38. YUKI, Koichi; FUJIOGI, Miho; KOUTSOGIANNAKI, Sophia. COVID-19 pathophysiology: A review. Clinical Immunology (Orlando, Fla.), 2020-6, roč. 215, s. 108427. PMID: 32325252 PMCID: PMC7169933. Dostupné online [cit. 2020-05-14]. ISSN 1521-6616. DOI10.1016/j.clim.2020.108427.
  39. LUI, Grace; LING, Lowell; LAI, Christopher KC. Viral dynamics of SARS-CoV-2 across a spectrum of disease severity in COVID-19. The Journal of Infection, 2020-04-18. PMID: 32315724 PMCID: PMC7166038. Dostupné online [cit. 2020-05-14]. ISSN 0163-4453. DOI10.1016/j.jinf.2020.04.014.
  40. Velký manuál od expertů z Bulovky: Jak jsme daleko s poznáním koronaviru? | Zdraví [online]. Lidovky.cz, 2020-05-07, [cit. 2020-05-14]. Dostupné online. (po česky)
  41. Auto-antibodies against type I IFNs in patients with life-threatening COVID-19 [online]. science.sciencemag.org, [cit. 2020-09-26]. Dostupné online.
  42. Inborn errors of type I IFN immunity in patients with life-threatening COVID-19 [online]. science.sciencemag.org, [cit. 2020-09-26]. Dostupné online.
  43. Testy na COVID-19: Otázky a odpovede | ŠÚKL [online]. www.sukl.sk, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.
  44. China Makes Over 1.7 Million Covid-19 Testing Kits per Day, Official Says [online]. Yicai Global, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online.
  45. MCNAMARA, Damian. About 17% of COVID-19 Survivors Retest Positive on Follow-Up [online]. Medscape, 30.10.2020, [cit. 2020-11-03]. Dostupné online.
  46. CT provides best diagnosis for COVID-19 [online]. ScienceDaily, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. Ruky si väčšinou umývame nesprávne, tvrdí mikrobiologička. aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer, a.s.), 2020-03-06. Dostupné online [cit. 2020-03-06]. ISSN 1335-4418.
  48. MELVILE, Nancy A.. More Evidence That Vitamin D Sufficiency Equals Less Severe COVID-19 [online]. Medscape, 30.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  49. BUSKO, Marlene. Low Vitamin D in COVID-19 Predicts ICU Admission, Poor Survival [online]. Medscape, 17.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  50. BROWN, Troy. Most Parents Unaware Flu Vaccine More Important This Year [online]. Medscape, 29.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  51. COFFEY, Donavyn. German Physician Explains Alternative Ventilation for COVID-19 [online]. Medscape, 28.4.2020, [cit. 2020-04-30]. Dostupné online.
  52. SHANG, You; PAN, Chun; YANG, Xianghong. Management of critically ill patients with COVID-19 in ICU: statement from front-line intensive care experts in Wuhan, China. Annals of Intensive Care, 2020-06-06, roč. 10, čís. 1, s. 73. Dostupné online [cit. 2021-01-22]. ISSN 2110-5820. DOI10.1186/s13613-020-00689-1.
  53. MCNAMARA, Damian. Unexpected Results in New COVID-19 'Cytokine Storm' Data [online]. Medscape, 8.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  54. DOTINGA, Randy. COVID-19 and Blood Clots: Inside the Battle to Save Patients [online]. Medscape, 17.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  55. BROOKS, Megan. CloroCovid-19 Trial of High-Dose Chloroquine Halted Early Due to Toxicity, Deaths [online]. Medscape, 29.4.2020, [cit. 2020-04-30]. Dostupné online.
  56. SWIFT, Diana. NIH Panel Issues Guidelines for COVID-19 Treatment [online]. Medscape, 22.4.2020, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
  57. WHO recommends against the use of remdesivir in COVID-19 patients [online]. www.who.int, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  58. OSTERWEIL, Neil. Triple Antiviral Combo May Speed COVID-19 Recovery [online]. Medscape, 11.5.2020, [cit. 2020-05-20]. Dostupné online.
  59. CAO, Bin; WANG, Yeming; WEN, Danning. A Trial of Lopinavir–Ritonavir in Adults Hospitalized with Severe Covid-19. New England Journal of Medicine, 2020-05-07, roč. 382, čís. 19, s. 1787–1799. Dostupné online [cit. 2020-05-20]. ISSN 0028-4793. DOI10.1056/NEJMoa2001282.
  60. BOERNER, Heather. Hep C Sofosbuvir/Daclatasvir Combo Promising for COVID-19 [online]. Medscape, 13.7.2020, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
  61. FRELLICK, Marcia. Controversy Flares Over Ivermectin for COVID-19 [online]. Medscape, 2021-01-21, [cit. 2021-01-22]. Dostupné online.
  62. Dexamethasone reduces death in hospitalised patients with severe respiratory complications of COVID-19 | University of Oxford [online]. www.ox.ac.uk, 16.6.2020, [cit. 2020-06-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  63. CHEN, Peter; NIRULA, Ajay; HELLER, Barry. SARS-CoV-2 Neutralizing Antibody LY-CoV555 in Outpatients with Covid-19. New England Journal of Medicine, 2020-10-28, roč. 0, čís. 0, s. null. Dostupné online [cit. 2020-11-01]. ISSN 0028-4793. DOI10.1056/NEJMoa2029849.
  64. Regeneron's COVID-19 Outpatient Trial Prospectively Demonstrates that REGN-COV2 Antibody Cocktail Significantly Reduced Virus Levels and Need for Further Medical Attention | Regeneron Pharmaceuticals Inc. [online]. investor.regeneron.com, [cit. 2020-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  65. Slovenská vakcína proti COVID-19 vstupuje do fázy klinického testovania - vZdravotníctve.sk [online]. Webnoviny.sk, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online.
  66. COVID Vaccine Breakthrough Raises Hopes, Poses Logistical Headache [online]. Medscape, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online.
  67. TERAZ.SK. Vakcína firmy Moderna proti COVID-19 má 94,5 % účinnosť [online]. TERAZ.sk, 2020-11-16, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online.
  68. Behind Pfizer's Vaccine, an Understated Husband-and-Wife 'Dream Team' [online]. Medscape, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online.
  69. JARENDRA, Jadhav. India Considers Emergency Authorisation of Vaccine as COVID-19 Cases Surge [online]. Medscape, 15.9.2020, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  70. IVANOVA, Polina; OSBORN, Andrew. Russia's COVID-19 Vaccine Produced Antibody Response [online]. Medscape, 8.9.2020, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  71. Russia's Sputnik V Vaccine Also Over 90% Effective: Health Ministry [online]. Medscape, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online.
  72. TERAZ.SK. Čínskou vakcínou proti COVID-19 zaočkovali už takmer milión ľudí [online]. TERAZ.sk, 2020-11-20, [cit. 2020-11-20]. Dostupné online.
  73. TERAZ.SK. USA spustili vakcináciu proti COVID-19 [online]. TERAZ.sk, 2020-12-14, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online.
  74. Pfizer study suggests vaccine works against virus variant [online]. AP NEWS, 2021-01-08, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
  75. CENNIMO, David E.. Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) Clinical Presentation: History, Physical Examination, Complications [online]. emedicine.medscape.com, 13.10.2020, [cit. 2020-10-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  76. WHO Director-General's opening remarks at the media briefing on COVID-19 – 3 March 2020 [online]. who.int, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online.
  77. IOANNIDIS, John P. A.; AXFORS, Cathrine; CONTOPOULOS-IOANNIDIS, Despina G.. Population-level COVID-19 mortality risk for non-elderly individuals overall and for non-elderly individuals without underlying diseases in pandemic epicenters. Environmental Research, 2020-09-01, roč. 188, s. 109890. Dostupné online [cit. 2020-07-14]. ISSN 0013-9351. DOI10.1016/j.envres.2020.109890. (po anglicky)
  78. KIRTON, David. Coronavirus Outbreak May Be Over in China by April: Expert [online]. Medscape, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online.
  79. Report 34 - COVID-19 Infection Fatality Ratio Estimates from Seroprevalence [online]. Imperial College London, [cit. 2020-11-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  80. LORENZ, Jonna. Autoantibodies Block Severe COVID-19 Cases [online]. Contagion Live, 2020-10-26, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.
  81. COVID-19 Reinfections Occur, but Remain Rare [online]. Medscape, 24.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  82. ELLIS, Ralph. COVID-19 Antibodies Decline Over Time, English Study Shows [online]. Medscape, 29.10.2020, [cit. 2020-11-03]. Dostupné online.
  83. SWIFT, Diana. COVID-19 Symptoms Can Linger for Months [online]. Medscape, 13.7.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  84. BECK, Debra L.. Another Study Suggests Lasting COVID-19 Impact on Heart [online]. Medscape, 18.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  85. SALAMON, Maureen. Persistent Lung Damage Improves Gradually After COVID-19 [online]. Medscape, 11.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  86. HAMPSHIRE, Adam; TRENDER, William; CHAMBERLAIN, Samuel R.. Cognitive deficits in people who have recovered from COVID-19 relative to controls: An N=84,285 online study. medRxiv, 2020-10-21, s. 2020.10.20.20215863. Dostupné online [cit. 2020-11-03]. DOI10.1101/2020.10.20.20215863. (po anglicky)
  87. Weekly operational update on COVID-19 - 30 October 2020 [online]. www.who.int, [cit. 2020-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  88. LE PAGE, Michael. Is coronavirus becoming less deadly?. New Scientist, 2020-07-18, roč. 247, čís. 3291, s. 9. Dostupné online [cit. 2020-08-26]. ISSN 0262-4079. DOI10.1016/S0262-4079(20)31227-6. (po anglicky)
  89. HOLMES, Bob. How Viruses Evolve May Affect Course of COVID-19 Pandemic [online]. Medscape, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online.
  90. ANDERSON, Roy M.; HEESTERBEEK, Hans; KLINKENBERG, Don. How will country-based mitigation measures influence the course of the COVID-19 epidemic?. The Lancet, 2020-03-09, roč. 0, čís. 0. PMID: 32164834. Dostupné online [cit. 2020-03-18]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/S0140-6736(20)30567-5. (English)
  91. WHO Head Hopes Pandemic Will End Within Two Years | Voice of America – English [online]. www.voanews.com, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online. (po anglicky)

LiteratúraUpraviť

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť