Casa Milá

Casa Milá, známejšia ako La Pedrera, je secesná stavba s prvkami španielskej gotiky a baroka v Barcelone, posledná civilná stavba španielskeho architekta Antonia Gaudího predtým ako celú svoju pozornosť venoval svojmu životnému dielu Sagrada Familia.

Svetové dedičstvo UNESCO

Works of Antoni Gaudí*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Casa Milà
Štát	Španielsko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	i, ii, iv
Identifikačné č.	320
Región**	Lokality Svetového dedičstva v Európe
Súradnice	41°23′43″S 2°09′42″V
História zápisu
Zápis	1984  (8. zasadnutie)
Dodatky	2005
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Majiteľ, Pere Milá Camps, kúpil pozemok od továrnika Ferre Vidal. Pozemok je veľký cca 1 000 m², nachádza sa na ulici Carrer Provenza. Pere Milá videl Casa Batlló a tento koncept ho natoľko zaujal, že oslovil Gaudího, aby mu postavil obytnú budovu s prenajímateľnými bytmi. Jeho manželka Rosario Segismón bola proti postaveniu budovy v takom nekonvenčnom štýle, ale nakoniec sa podvolila vôli svojho manžela. Ale hneď po Gaudího smrti dala pretvoriť celé prvé podlažie do vtedy veľmi obľúbeného štýlu Ľudovíta XVI. Gaudí navrhol úžasnú budovu so zvlneným priečelím a náročnou výzdobou z kovaného železa. Tvrdil, že ak sa táto budova raz stane hotelom, nebude v tom nijaký problém, keďže chýbajú nosné steny, rozmiestnenie bytov a úprava interiéru je veľmi ľahko pozmeniteľná.

Proces budovania fasády môže pôsobiť ako „rituál“: najprv kamene priviezli z kameňolomu Garraf vo Vilafranca (provincie Barcelony) a nechali ich na pozemku pred budovou. Potom boli orezané podľa modelov uložených v pivničných priestoroch. A potom ich inštalovali na Gaudím určené miesto na budove. Avšak najneobyčajnejšou časťou budovy je strecha. Nachádza sa na nej veľa farebných komínov a ventilátorov. Veľa z nich pripomína bojovníkov v science fiction. Casa Milá bola postavená v rokoch 1906-1910. Avšak počas stavby sa Gaudí stretol s niekoľkými problémami s úradmi. Dva roky po začatí stavby mestský úrad vydal nariadenie na okamžité pozastavenie stavby, pretože jeden zo stĺpov presiahol predpísanú veľkosť a trochu zasahoval do chodníka. Gaudí odmietol napraviť koncept a na vyhrážanie od úradov že mu stĺp zrútia odpovedal, že ak chcú nemôže im v tom brániť a bude rešpektovať ich rozhodnutie, avšak on si ponechá písomné nariadenie ktoré obdržal, z ktorého bude jasný motív a autor znehodnotenia budovy. Tak sa vyhol ďalším komplikáciám.
Počas stavby fasáda ľuďom pripomínala kamene, jaskyne, preto sa ujal názov La Pedrera - kameňolom. Dodnes je táto budova známejšia pod týmto názvom. Izby a apartmány sú navrhnuté okolo dvoch centrálnych dvorov. Balkóny majú v ľuďoch vyvolávať asociáciu mora, vĺn. Železné opracovanie balkónov navrhol Joseph Maria Jujol, ktorý s konštrukciou improvizoval priamo na mieste.

Silno zvlnené priečelia, ktoré popierajú gravitačné zákony, fungujú na systéme vodorovných výstuží pripevnených k neviditeľným nosníkom. V budove sa nenachádza ani jedna rovná línia, dokonca ani v interiéri.

Dnes je La Pedrera majetkom Fundació Catalunya-La Pedrera. V budove sa nachádza múzeum Antonia Gaudího, s expozíciou množstva jeho prác, malieb, fotografií, kresieb, makiet atď. horné podlažie, atika a neobyčajná strecha prístupné pre verejnosť.

V roku 1984 bola zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO spolu s ďalšími Gaudího dielami.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Casa Milá

Externé odkazy

• Oficiálny web