Wikipédia

Cesta I. triedy 66 (Slovensko)

cesta I. triedy na Slovensku

Cesta I. triedy 66 je cesta I. triedy na Slovensku dlhá 247 km. Spája hraničný priechod Šahy so Zvolenom a Banskú Bystricu cez Brezno a Vernár s Popradom, Kežmarkom a hraničným prechodom v Tatranskej Javorine. Po I/66 je medzi Šahmi a Banskou Bystricou vedená európska cesta 77.

I66-SVK-2020.svg
E77-SVK-2020.svg
Cesta I. triedy 66
Cesta I. triedy číslo 66 (mapa).svg
 ■ v prevádzke 
Základné údaje
Správca Slovenská správa ciest (štát) 
Celková dĺžka 243,686 km 
v prevádzke 243,686 km
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Banskobystrický kraj
Prešovský kraj 
Cesta I/66 v obci Brusno v okrese Banská Bystrica
Cesta I/66 v obci Brusno v okrese Banská Bystrica 
Objekty na trase

HistóriaUpraviť

Cesta už od svojho zriadenia v roku 1946 spájala Šahy, Zvolen, Banskú Bystricu a Brezno a končila v križovatke Pusté Pole. Zvláštnosťou bolo, že končila križovatkou s cestou II. triedy číslo 534, ktorá bola až o 10 rokov neskôr, v roku 1956, preklasifikovaná na cestu I. triedy a zaradená do cestného ťahu I/67. Šlo o jeden z len dvoch prípadov, kedy cesta I. triedy končila na križovatke s cestou II. triedy.

Vo Zvolene viedla cesta po starom moste cez Slatinu a železničnom priecestí medzi osobnou a nákladnou stanicou východne od zámku a ďalej po Námestí SNP a dnešnej ulici Jána Kollára do časti Rákoš, odkiaľ pokračovala smerom na Banskú Bystricu v trase dnešnej cesty III/069002. Nové premostenie železnice západne od zámku bolo vybudované v prvej polovici 50. rokov, západný obchvat popod Pustý hrad v 80. rokoch.

Medzi Zvolenom a Banskou Bystricou pokračovala cesta v čase jej zriadenia v trase dnešnej cesty I/69. Preložka v trase dnešnej rýchlostnej cesty R1 medzi križovatkami Kováčová a Banská Bystrica-Hušták bola vybudovaná postupne v 70. rokoch a v plnom 4-pruhovom profile bola otvorená v roku 1980. V roku 2009 bol tento úsek vyňatý z cesty I/66 a zaradený do rýchlostnej cesty R1. Odvtedy je cesta v tomto úseku prerušená.

V Banskej Bystrici cesta pôvodne viedla cez dnešné Námestie Hurbana Vajanského, Dolnú ulicu a Námestie SNP (dnes pešia zóna) a ďalej po Hornej ulici a Partizánskej ceste. Do dnešnej trasy po nábrežnej komunikácii a okolo železničnej stanice bola preložená v druhej polovici 60. rokov súbežne s výstavbou Pamätníka SNP, kedy bol tiež preložený tok rieky Hron - ten pôvodne viedol v meandri siahajúcom k ulici Československej armády, pričom viedol práve cez park pri Pamätníku SNP.

Medzi Banskou Bystricou a Breznom viedla pôvodná trasa cez prakticky všetky obce a dlhodobo nemala technické parametre cesty I. triedy. V 60. a 70. rokoch sa postupne vybudovalo viacero preložiek, ktoré tieto obce obchádzajú. Pôvodné úseky sú dnes zaradené ako súčasti ciest III. triedy č. 066042, 066044, 066046, 066057 a 066073. Aktuálne sa pripravujú aj ďalšie preložky a rekonštrukcie, najmä by sa mal postupne budovať obchvat Brezna. Časť súčasnej trasy od konca severného obchvatu Banskej Bystrice po Slovenskú Ľupču by mal byť v budúcnosti využitý pre výstavbu Rýchlostnej cesty R1.

Od 1. augusta 2015 bol k ceste pričlenený úsek cesty I/67 od Pustého Poľa cez Poprad, Kežmarok, až po hraničný priechod Tatranská Javorina.

PriebehUpraviť

Nitriansky krajUpraviť

Cestná komunikácia I/66 sa začína na hraničnom priechode Šahy do Maďarska v levickom okrese ako pokračovanie maďarskej štátnej cesty 2, v meste Šahy sa križuje s III/1567, II/527 a III/1556, pokračuje križovaním s III/1562, asi 5 km za Šahami sa križuje s I/75, v obci Hokovce s III/1558, pokračuje križovatkou s III/1550 a prechádza do okresu Krupina.

Banskobystrický krajUpraviť

V okrese Krupina sa začína I/66 križovatkou s III/2555 v Dudinciach, pred Hontianskými Tesármi s III/2551, III/2563, pred obcou Domaníky s III/1556, III/2557 a 2558 a nasleduje I/66 pred obcou Hontianske Nemce. Tu sa nachádzajú križovatky s I/51, II/525 a III/2559, cesta prechádza do Devičieho, križuje sa tu s III/2561 a po opustení obce prechádza križovatkami s II/526 pred Krupinou a v Krupine s III/2560, III/2562 a prechádza do zvolenského okresu.

V okrese Zvolen sa I/66 križuje s III/2458, II/527 pri obci Babiná, s III/2446, III/2447, III/2457, vstupuje do Zvolena, kde sa križuje s I/16 a v blízkosti Zvolena s III/2452, III/2460, ktoré tvoria obchvat Zvolena a s I/69. Za Zvolenom je od výjazdu Kováčová cesta prerušená.

Po prerušení cesta pokračuje v Banskej Bystrici križovatkou Hušták s rýchlostnou cestou R1. Cesta prechádza na východný okraj mesta a pokračuje prevažne mimo obcí smerom na Brezno. Postupne sa križuje s III/2420, III/2427, III/2448, III/2429, III/2430, III/2431 a prechádza do okresu Brezno.

V breznianskom okrese I/66 križuje III/2370 a III/2379, v Podbrezovej cesty III/2374 a I/72, mimo obce potom III/2375 a III/2391, vo Valaskej s III/2380, v Brezne s II/529 a II/530, III/2378, v obci Beňuš s III/2382. Ďalej pokračuje I/66 križovatkami s III/2383 a III/2392 do Polomky, kde sa križuje s III/2384 a III/2385. Ďalej sa mimo obce križuje s III/2386, III/2387, v obci Šumiac III/2388 a II/531. I/66 pokračuje križovatkami mimo obcí s III/2389, III/2390 a prechádza do prešovského kraja.

Prešovský krajUpraviť

V prešovskom kraji sa cesta I/66 križuje s III/3036 a pokračuje cez sedlo Besník do lokality Pusté Pole, kde sa na južnej strane Nízkych Tatier križuje s I/67. Pokračuje cez Vernárske sedlo a Vernár do Hranovnice, kde sa križuje s III/3069 a III/3074. V Poprade sa križuje s III/3080, III/3076, I/18 a diaľnicu D1. I/66 následne prechádza do okresu Kežmarok a križuje sa s III/3093, vo Veľkej Lomnici s II/540, v Huncovciach s III/3094, III/3095 a vchádza do Kežmarku. Tu sa križuje s II/536, III/3096, III/3097, III/3098, križuje sa s I/77 a II/542 v Spišskej Belej a opäť prechádza do okresu Poprad.

Tu sa pri osade Tatranská Kotlina križuje s Cestou Slobody, ktorá v jej trase vedie až po hraničný priechod. I/66 sa ešte v katastrálnom území Vysokých Tatier križuje s III/3077 a v Tatranskej Javorine s III/3078 a končí na hranici s Poľskom, kde nadväzuje cesta DW960.

Obchvat Brezna - 1. etapaUpraviť

Ide o úsek novej cesty medzi pôvodným vstupom do mesta a cestou II/529. V mieste, kde obchvat opúšťa pôvodnú hlavnú cestu je vybudovaná mimoúrovňová križovatka Brezno - mesto, následne trasa mostným objektom prechádza ponad vetvu tejto križovatky, rieku Hron a železničnú trať Banská Bystrica - Červená Skala. Ďalej pokračuje v súbehu so železničnou traťou popri areáli mostárne, ďalším mostným objektom preklenuje prístupovú cestu a železničnú vlečku a na jestvujúcu cestnú sieť sa nápája vo veľkej okružnej križovatke Mazorníkovo. Kategória je C 11,5/80 a náklady dosiahli 20,9 mil. € (predpoklad bol 13 miliónov €). Obchvat bol kvôli zdržaniu počas výstavby daný do užívania 21. septembra 2017.[1]

Pripravované úsekyUpraviť

Obchvat PodbrezovejUpraviť

Vzhľadom k tomu, že obec Podbrezová je jediným sídlom cez ktoré cesta medzi Banskou Bystricou a Breznom prechádza, uvažuje sa o jeho obchvate. V hre sú 3 varianty, 2 by mali viesť severne od obce, jeden južne. Kategória obchvatu je C 11,5/60. Jeho realizácia sa však odhaduje až po roku 2023.

Zaniknuté úsekyUpraviť

Cesta I. triedy 66CUpraviť

Cesta I. triedy 66C bola do roku 2013 cesta I. triedy v okrese Zvolen s dĺžkou 0,671 km. Spájala cestu III/2460 s R1 a I/69.

GalériaUpraviť

  • Vstup na I/66 z Poľska

  • Vstup na I/66 z Maďarska

  • Horský priechod Vernár na I/66

  • Route 66, obec Telgárt

  • Križovatka na I/66. Poprad - Tisovec

  • I/66 pri Chamkovej stodole

  • I/66 v Závadke nad Hronom

  • bývalá I/66 pri Kováčovej, dnes R1

Iné projektyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. ↑ SITA. Prvá etapa obchvatu Brezna na ceste I/66 je už v prevádzke. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2017-09-21. Dostupné online [cit. 2017-09-22]. ISSN 1336-197X.

ZdrojUpraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cesta_I._triedy_66_(Slovensko)&oldid=7513519“