Chlorid horečnatý

chemická zlúčenina

Chlorid horečnatý (MgCl2) je biela, hygroskopická látka,[1] ktorá tvorí niekoľko hydrátov so všeobecným vzorcom MgCl2•x(H2O). Táto zlúčenina je typický iónový halogenid, ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode.[1] Chlorid horečnatý sa získava z morskej vody. Bezvodý chlorid horečnatý sa používa na výrobu kovového horčíka. V potravinárstve sa označuje E číslom E511.[1]

Chlorid horečnatý
Chlorid horečnatý
Chlorid horečnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec MgCl2
MgCl2 • 6 H2O
Vzhľad biele kryštáliky alebo prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 95,2 u (bezvodý)
203,3 u (hexahydrát)
Molárna hmotnosť 95,211 g/mol (bezvodý)
203,303 g/mol (hexahydrát)
Teplota topenia 708 °C (bezvodý)
117,2 °C (hexahydrát)
Teplota varu 1 412 °C
Hustota 2,325 g/cm³
(25 °C)
2,316 g/cm³ (30 °C)
1,569 g/cm³ (17 °C, hexahydrát)
1,276 g/cm³ (20 °C, 30% roztok)
Rozpustnosť vo vode:
Bezvodý
52,9 g/100 ml (0 °C)
53,8 g/100 ml (10 °C)
54,8 g/100 ml (20 °C)
55,5 g/100 ml (25 °C)
56 g/100 ml (30 °C)
58 g/100 ml (40 °C)
61,3 g/100 ml (60 °C)
65,8 g/100 ml (80 °C)
73 g/100 ml (100 °C)
Hexahydrát
282,43 g/100 ml (0 °C)
304,35 g/100 ml (20 °C)
403,72 g/100 ml (60 °C)
578,29 g/100 ml (80 °C)
895,56 g/100 ml (100 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
Metanol
15,5 g/100 ml (0 °C)
16 g/100 ml (20 °C)
17,8 g/100 ml (40 °C)
20,4 g/100 ml (60 °C)
16 g/100 ml (20 °C, hexahydrát)
Etanol
3,6 g/100 ml (0 °C)
5,6 g/100 ml (20 °C)
10 g/100 ml (40 °C)
15,9 g/100 ml (60 °C)
5,6 g/100 ml (20 °C, hexahydrát)
Pyridín
1,28 g/100 ml (0 °C)
1,06 g/100 ml (20 °C)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 417 J/g
Entropia varu 1 440 J/g
Entropia rozpúšťania -1 595 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −641,8 kJ/mol (bezvodý)
−2 499,6 kJ/mol (hexahydrát)
Štandardná entropia 89,9 J K−1mol−1 (bezvodý)
366 J K−1 mol−1 (hexahydrát)
Štandardná Gibbsová energia −592,5 kJ/mol (bezvodý)
−2 115,6 kJ/mol (hexahydrát)
Merná tepelná kapacita 0,747 J K−1 g−1 (bezvodý)
1,549 J K−1 g−1 (hexahydrát)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka
Vety H žiadne vety H
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P žiadne vety P
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá látka
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R36/37/38
Vety S S22, S24/25, S26, S37/39
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7786-30-3 (bezvodý)
7791-18-6 (hexahydrát)
EINECS číslo 232-094-6
Číslo RTECS OM2975000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid horečnatý sa vyskytuje v morskej vode.[1]

Použitie upraviť

  • Vodný roztok sa používa na plnenie nemrznúcich zmesí. Napríklad sa používa na plnenie pneumatík, ako záťaže traktorov.
  • Elektrolýzou taveniny chloridu horečnatého sa vyrába kovový horčík.

V niektorých krajinách (napríklad v Česku a Slovinsku) sa v nepatrnom rozsahu používa ako posypová soľ (resp. prímes) na zimný posyp. Je však vhodný iba pre likvidačný posyp, nie pre preventívne posyp.[2]

Potravinárstvo upraviť

Používa sa na zachovanie pôvodných farieb a aj ako ochucujúca a spevňujúca látka.[1] S jej využitím sa môžeme stretnúť pri výrobe sójového syra tofu, či v čerstvých plátkoch mäsa, ktoré zmäkčuje.[1] Dá sa použiť aj ako náhrada kuchynskej soli.[1]

V Slovenskej republike, celej Európskej únii a USA je povolené pridávať látku do potravín.[1]

Výroba upraviť

Chlorid horečnatý je možné vyrobiť napríklad neutralizáciou hydroxidu horečnatého kyselinou chlorovodíkovou:[1]

Mg(OH)2 + 2 HCl → MgCl2 + 2 H2O

ďalšou možnosťou prípravy je spaľovanie kovového horčíka v elementárnym chlóru:[1]

Mg + Cl2 → MgCl2

Účinky upraviť

Chlorid horečnatý sa v potravinárstve považuje za bezpečnú látku a ako zdroj horčíka v ľudskom tele[1].

Podobné látky upraviť

Referencie upraviť

  1. a b c d e f g h i j k E511 - Chlorid horečnatý [online]. zdravopedia.sk, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
  2. Karel Melcher: Posypové materiály pre zimnú údržbu komunikácií v ČR a v krajinách EÚ, Ekolist.cz, 3. 12. 2001

Iné projekty upraviť

Literatúra upraviť

  • Dr. Heinrich Remy, Anorganická chémia 1. diel, 1. vydania 1961
  • GREENWOOD, Norman Neill; EARNSHAW, Alan. Chemie prvků. 1. vyd. Zväzok 1. Praha : Informatorium, 1993. 2 zv. ISBN 80-85427-38-9. (po česky)
  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid hořečnatý na českej Wikipédii.