Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty

Chránená krajinná oblasť na Slovensku

Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Oblasť sa rozkladá na slovenskej časti Bielych Karpát, ktoré sú súčasťou Karpát, na západnom Slovensku. Oblasť sa rozkladá od okresu Skalica na juhozápade smerom k okresu Púchov na severovýchode, pričom kopíruje hranicu medzi Slovenskom a Českom v dĺžke okolo 80 km.

Chránená krajinná oblasť
Biele Karpaty
Chránená krajinná oblasť
Pohľad na Červenokamenské bradlo
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trenčiansky, Trnavský
Okresy Myjava, Skalica, Ilava, Trenčín, Púchov, Nové Mesto n/Váhom
Pohorie Biele Karpaty
Súradnice 48°58′37″S 17°56′06″V / 48,977°S 17,9351°V / 48.977; 17.9351
Najvyšší bod Veľká Javorina
 - výška 969,8 m n. m.
Rozloha 445,68 km² (44 568 ha)
Bióm les
Vznik 1979
 - Aktualizované 2003
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Webová stránka: Domovská stránka
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chránená krajinná oblasť bola založená 12. júla 1979 a zákon o nej bol aktualizovaný 28. augusta 2003.

Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty je vyhlásená z dôvodu zachovania a zveľaďovania ukážkových častí rázovitej krajiny Bielych Karpát, ktorej pestrosť a bohatstvo živej prírody sú podmienené tak prírodnými podmienkami ako aj dlhodobými ľudskými zásahmi, ktoré zvýšili diverzitu oproti pôvodnému nenarušenému stavu. Na geologickej stavbe Bielych Karpát sa popri vonkajšom flyšovom pásme na SZ podieľa pruh bradlového pásma na JV. Charakteristickým javom bradlového pásma je, že časť starších útvarov vyčnieva nad okolité útvary paleogénneho veku, tvorí vápencové bradlá, osamotené bralá, skalné steny, sutinové kužele.

V súčasnosti územie CHKO Biele Karpaty je tvorené prelínajúcim sa systémom lesných komplexov (lesnatosť CHKO je 67%) - prevažne pôvodného druhového zloženia (buk, dub, hrab, javor, jaseň, lipa...) bez zatiaľ vážnejších známok poškodenia, poľnohospodárskej vidieckej krajiny s ornou pôdou, lúkami a pasienkami s typickou bielokarpatskou kvetenou, riek a potokov lemovaných brehovými vŕbovo - jelšovými porastami, množstvom starých ovocných sadov, remízok, medzí.

K najpozoruhodnejším fenoménom Bielych Karpát patrí vegetácia práve pre svoju rôznorodosť (celkový počet zistených druhov vyšších rastlín sa pohybuje okolo 1200). Vhodné podmienky a extenzívne obhospodarovanie lúk umožnili rozvoj vstavačovitých Orchidaceae: Orchis morio, O.militaris, O.pallens, O. ustulata, O.tridentata, O.mascula, Dactylorhiza incarnata, D.majalis, D.sambucina, D.fuchsii sooiana, Gymnadenia conopsea, G. montana, G. densiflora, Cypripedium calceolus, Traunsteinera globosa, Epipactis palustris, E.microphylla, E. atrorubens, Ophrys holubyana, Platanthera chlorantha, P.bifolia, Cephalantera damasonium, C.longifolia, Anacamptis pyramidalis.

Bielokarpatské lúky sú význačné veľkou rozmanitosťou zoogenofondu, predovšetkým bezstavovcov. Sú najväčším európskym náleziskom viacerých ohrozených druhov motýľov. Tieto lúky boli v minulosti jedenkrát kosené a následne prepásané.

Existencia kvetnatých lúk je aj v súčasnosti podmienená pravidelným kosením a vylúčením umelých hnojív.

Chránená krajinná oblasť predstavuje územie s 2. stupňom ochrany prírody (1.stupeň je najnižší – je to ostatná krajina mimo chránených území). Pre 2. Stupeň ochrany prírody platia podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. nasledujúce obmedzenia:

1) Vjazd a státie s motorovým vozidlom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru,
2) vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy.

Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na vjazd alebo státie vozidla

a) slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku (úpravy lesa, odvoz dreva ...) alebo patriaceho vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz,
b) na miesta, ktoré orgán ochrany prírody vyhradí najmä všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo (§ 17), návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo zoznamom týchto miest uverejneným na úradnej tabuli tohto orgánu a úradnej tabuli dotknutej obce,
c) ak jeho vjazd alebo státie boli povolené podľa osobitného predpisu.

Bielokarpatské lúky sú význačné veľkou rozmanitosťou rastlín (celkový počet zistených druhov vyšších rastlín sa pohybuje okolo 1200) a živočíchov predovšetkým bezstavovcov. Časť územia Bielych Karpát bola zaradená do európskej siete chránených území NATURA 2000.

Externé odkazy upraviť