Chronostratigrafická tabuľka

Chronostratigrafická tabuľka[1] (iné názvy: stratigrafická tabuľka[2] alebo geologická časová škála) je tabuľka geologických období, ktorá ukazuje hierarchicky členené a chronologicky usporiadané dejiny Zeme.

Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka
(nadeón) eón éra perióda
 fanerozoikum   kenozoikum  kvartér (štvrtohory)
neogén (mladšie treťohory)
paleogén (staršie treťohory)
 mezozoikum 
(druhohory)
krieda
jura
trias
 paleozoikum 
(prvohory)
perm
karbón
devón
silúr
ordovik
kambrium
 predkambrium   proterozoikum 
(starohory)
 neopro-
terozoikum
 
ediakar
kryogén
tón
 mezopro-
terozoikum
 
sten
ektas
kalym
 paleopro-
terozoikum
 
statér
orosir
ryak
sider
 archaikum 
(prahory)
neoarchaikum
mezoarchaikum
paleoarchaikum
eoarchaikum
hadean

Zem je stará asi 4600 miliónov rokov. Jej dejiny vedci geologicky rozdelili na rôzne úseky – geologické obdobia, ktoré sú spravidla ohraničené významnými geologickými alebo paleontologickými udalosťami, napríklad masovými vymieraniami. V najnovšej fáze – fanerozoiku – je delenie založené na vývoji života.

Terminológia upraviť

Geologická minulosť Zeme sa rozdeľuje na nasledujúce geochronologické jednotky (od najväčšieho po najmenšie) a ekvivalentné chronostratigrafické jednotky (t. j. názvy z hľadiska vrstviev a súvrstviev vzniknutých v jednotlivých geochronologických obdobiach). V zátvorkách sú uvedené alternatívne názvy:

geochronologická jednotka chronostratigrafická jednotka
nadеón (supereón) nadeonotem (supereonotem, nadeonotém(a), supereonotém(a))
eón eonotem (eonotém, eonotéma)
éra (obdobie v užšom zmysle I, epocha v staršom ponímaní) eratem (eratém, eratéma, skupina útvarov, útvarová skupina, grupa, skupina)
perióda (doba) útvar (systém, formácia)
epocha v novšom ponímaní oddelenie (séria, oddiel)
vek stupeň (etáž)
chron (chrón, obdobie v užšom zmysle II) chronozóna (zóna, pásmo) resp. podstupeň (podetáž)

V paleobotanike sa namiesto koncovky –zoikum používa koncovka –fytikum (namiesto kenozoikum je však neofytikum – podľa zastaraného názvu kenozoika „neozoikum“), pričom ale paleofytikum trvalo dlhšie ako paleozoikum a pod., takže ekvivalencia s geologickými obdobiami nie je celkom 100%-ná

Tabuľka upraviť

Dolu uvedená tabuľka je prevzatá zo slovenskej verzie Medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky (stav v roku 2021[3][4]). Najmä na úrovni „stupňov“ existujú na Zemi rozličné regionálne delenia. Ich harmonizáciou a tvorbou univerzálne platnej tabuľky sa zaoberá Medzinárodná stratigrafická komisia.

Farby použité v tabuľke sú prevzaté z Komisie pre geologickú mapu Zeme.[5]

eonotem / eón eratem / éra útvar / perióda[1] oddelenie / epocha stupeň / vek Trvanie hlavné udalosti špecifické fosílie
mil. r.[2] ±[3]
fanero-
zoikum
kenozoikum kvartér[4] holocén megalaj 0,0042 usadenie sa človeka
nortgrip 0,0082
grón 0,0117
pleistocén vrchný 0,129 vyhynutie obrovských cicavcov, evolúcia človeka H. sapiens
Neandertálec
H. erectus
čiba 0,774
kaláber 1,806
gelas 2,588   H. habilis
neogén[5] pliocén piačenz 3,600 Abel, Lucy
zankl 5,333  
miocén mesin 7,246    
tortón 11,62
seraval 13,82
lang 15,97
burdigal 20,44
akvitán 23,03
paleogén[6] oligocén chat 27,82    
rupel 33,9
eocén priabón 38,0 prvé moderné cicavce  
bartón 41,3
lutét 47,8
yprés 56,0
paleocén tanet 59,2    
seland 61,6
dán 66,0
mezozoikum krieda vrchná krieda mástricht 72,1 0,2 oddelenie rozpad Gondwany
rozkvet a vyhynutie dinosaurov
prvé cicavce s placentou
amonity
kampán 83,6 0,2
santón 86,3 0,5
koňak 89,8 0,3
turón 93,9
cenoman 100,5
spodná krieda alb 113,0  
apt 125,0
barém 129,4
hoteriv 132,9
valanžin 139,8
berias 145,0 0,8
jura vrchná jura titón 152,1 0,9 cicavce vačkovce, prvé vtáky
prvé krytosemenné rastliny
kimeridž 157,3 1,0
oxford 163,5 1,0
stredná jura kelovej 166,1 1,2  
bat 168,3 1,3
bajok 170,3 1,4
álen 174,1 1,0
spodná jura toark 182,7 0,7 rozdelenie Pangey
pliensbach 190,8 1,0
sinemúr 199,3 0,3
hetanž 201,3 0,2
trias vrchný trias rét 208,5 prvé dinosaury
vajcorodé cicavce
keratity
norik 227,0
karn 237,0
stredný trias ladin 242,0
anis 247,2
spodný trias olenek 251,2
indus 251,9 0,5
paleozoikum perm loping čchangsing 254,2 0,1 veľké permské vymieranie  
vutiapching 259,9 0,4
guadalup kapitan 265,1 0,4    
word 268,8 0,5
road 272,3 0,6
cisural kungur 279,3 0,6    
artinsk 290,1 0,1
sakmar 295,5 0,4
assel 298,9 0,2
karbón pensylván gžel 303,7 0,1 rozmach hmyzu
prvé plazy
prvé primitívne stromy veľkého vzrastu
vznik kontinentu Pangea
 
kasimov 307,0 0,1
moskov 315,2 0,2
baškir 323,2 0,4
misisip serpuchov 330,9 0,2  
visé 346,7 0,4
turné 358,9 0,4
devón vrchný devón famen 372,2 1,6 prvé obojživelníky, papraďorasty  
fran 382,7 1,6
stredný devón givet 387,7 0,8  
eifel 393,3 1,2
spodný devón ems 407,6 2,6  
prág 410,8 2,8
lochkov 419,2 3,2
silúr přídol 423,0 2,3 prvé suchozemské rastliny, veľa vápenatých rias v moriach eurypteridy
ludlov ludford 425,6 0,9
gorst 427,4 0,7
venlok homer 430,5 0,7
sheinwood 433,4 0,8
landover telych 438,5 1,1
aeron 440,8 1,2
rudan 443,4 1,5
ordovik vrchný ordovik hirnant 445,2 1,4 jednoduché a útesové riasy, prevaha bezstavovcov graptolity
kat 453,0 0,7
sandby 458,4 0,9
stredný ordovik dariwil 467,3 1,1
daping 470,0 1,4
spodný ordovik flo 477,7 1,4
tremadok 485,4 1,9
kambrium furong stupeň 10 489[7] - kambrická explózia trilobity
tiangšan 494 -
paib 497
oddelenie 3 kučang 500,5 -
drum 504,5 -
wuliu 509 -
oddelenie 2 stupeň 4 514 -
stupeň 3 521
terreneuv stupeň 2 529 -
fortun 541,0 1,0
koniec predkambria[8]
protero-
zoikum
[9]
neo-
protero-
zoikum
ediakar   541 - prvé mnohobunkovce, červy, tzv. Ediakarská fauna  
kryogén   720 - Varangerské zaľadnenie
tón   1 000 - vznik kontinentu rodinia
mezo-
protero-
zoikum
sten   1 200 -   akritarchy
ektas   1 400 -
kalym   1 600 -
paleo-
protero-
zoikum
statér   1 800 - vznik kontinentu Columbia  
orosir   2 050 - prvé eukaryoty,
zvyšuje sa obsah kyslíka
ryak   2 300 -
sidér   2 500 -
archaikum[10] neoarchaikum   2 800 - mizne metán
mizne oxid uhličitý,
archeobaktérie
stromatolity
mezoarchaikum   3 200 -
paleoarchaikum   3 600 -
eoarchaikum   4 000 -
hadean[11][12]   nedef.
(4 600)
- vznik oceánov kondenzáciou vody z atmosféry,vznik zemskej kôry

Poznámky upraviť

  1. ^  Paleontológovia často používajú (stratigrafické) biozóny (či fázy vývoja života, napr. tzv. „faunal stages“) namiesto presných geologických období. Názvoslovie týchto fáz je dosť komplikované. Pozri aj „faunal stages“ na Harland.
  2. ^ V stĺpci milióny rokov je zapísaný začiatok obdobia.
  3. ^ Uvádzané dátumy a rozsahy neistoty sú prevzaté z Geologic Time Scale 2012 Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu. Rozsahy neistoty v podstate vychádzajú z chýb týkajúcich sa datovania
  4. ^ Podľa staršieho delenia sa rozlišovali prvohory (primér, starovek Zeme), druhohory (sekundér, stredovek Zeme), treťohory (terciér, novovek Zeme) a štvrtohory (kvartér, najnovšia etapa dejín Zeme). Označenia prvohory, druhohory, treťohory aj štvrtohory ako synonymum pre paleozoikum, mezozoikum, terciér a kvartérv súčasnosti Slovenská terminologická a stratigrafická komisia neodporúča používať[4]. Označenie terciér a na čas aj kvartér bolo v roku 2004 oficiálne zrušené (porov. http://www.stratigraphy.org/geowhen/TQ.html), ale v roku 2005 bol kvartér znova zavedený ako formálna jednotka (subéra) na základe tohto odporúčania (http://www.stratigraphy.org/Q2.pdf). Terciér od roku 2005 zostáva iba ako neformálna jednotka.
  5. ^ Nedávne objavy (najmä po roku 1980) značne zmenili pohľad na geológiu prekambria. Prekambrium (pravek Zeme, kryptozoikum) je súhrnný názov pre proterozoikum, archaikum a hadaikum. Od roku 2004 sa zaviedlo ediakarium oficiálne ako obdobie pred kambriom. Zastarané, resp. lokálne názvy pre neoproterozoikum resp. ediakarium sú: vend, varangium, protokambrium, eokambrium alebo prekambrium.
  6. ^ Aj keď sa často používa, hadean nie je formálny eón, hranica medzi archaikom a hadeanom je len formálne dohodnutá.

Referencie upraviť

  1. Smernica Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 20. mája 1996 č. 4/ 1996- 3.1 na zostavovanie a vydávanie Základnej geologickej mapy v mierke 1 : 25 000 a regionálnej geologickej mapy v mierke 1 : 50 000.
  2. Petránek, J., Březina, J, Břízová, E., Cháb, J., Loun, J., Zelenka, P., 2016: Encyklopedie geologie. Česká geologická služba, Praha, s. 279 - 281
  3. Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
  4. a b Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.
  5. Gradstein, F., Ogg, J., Smith, A. (Editori) 2004: A Geologic Time Scale 2004: Cambridge University Press, 589 p

Externé odkazy upraviť