Chronostratigrafická tabuľka

Chronostratigrafická tabuľka[1] (iné názvy: stratigrafická tabuľka[2] alebo geologická časová škála) je tabuľka geologických období, ktorá ukazuje hierarchicky členené a chronologicky usporiadané dejiny Zeme.

Zem je stará asi 4570 miliónov rokov. Jej dejiny vedci geologicky rozdelili na rôzne úseky – geologické obdobia, ktoré sú spravidla ohraničené významnými geologickými alebo paleontologickými udalosťami, napríklad masovými vyhynutiami. V najnovšej fáze – fanerozoiku – je delenie založené na vývoji života.

TerminológiaUpraviť

Geologická minulosť Zeme sa rozdeľuje na nasledujúce geochronologické obdobia (od najväčšieho po najmenšie). Za pomlčkou sú uvedené ekvivalentné názvy z hľadiska vrstviev a súvrstviev vzniknutých v jednotlivých obdobiach. V zátvorkách sú uvedené alternatívne názvy:

V paleobotanike sa namiesto koncovky –zoikum používa koncovka –fytikum (namiesto kenozoikum je však neofytikum – podľa zastaraného názvu kenozoika „neozoikum“), pričom ale paleofytikum trvalo dlhšie ako paleozoikum a pod., takže ekvivalencia s geologickými obdobiami nie je celkom 100%-ná

TabuľkaUpraviť

Dolu uvedená tabuľka je prevzatá podľa tabuľky Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu (stav v roku 2004[3] s úpravami 2009[4], 2014[5] a 2020). Najmä na úrovni „stupňov“ existujú na Zemi rozličné regionálne delenia, táto komisia bola vytvorená práve preto, aby sa tieto delenia a názvy medzinárodne zjednotili.

Farby použité v tabuľke sú prevzaté z Komisie pre geologickú mapu Zeme. Zdroje k slovenským názvom jednotlivých období sa nachádzajú v záväznej Stratigrafickej príručke[6]. Názvy v zátvorkách sú neoficiálne (napr. Treťohory) alebo historické.

supereón eón éra perióda[1] epocha vek Trvanie hlavné udalosti špecifické fosílie
mil. r.[2] ±[3]
Fanero-
zoikum

obdobie zjavného života

Kenozoikum Kvartér[4](Štvrtohory) Holocén Meghálaj 0,0042 Koniec poslednej doby ľadovej a vznik ľudských civilizácií.
Nortgripp 0,008276
Grón (Dryas) 0,0117  
Pleistocén vrchný 0,126 Po celé obdobie prebieha cyklus ľadových dôb - periodicky sa rozširujú a miznú mohutné pevninské ľadovce. Z hominidov rodu Australopithecus sa vyvíja hominidi rodu Homo. Od starších typov napr. Homo erectus vývoj pokračuje smerom k človeku neandertálskému a modernému človeku. Ku koncu obdobia vymieranie väčšiny druhov veľkých suchozemských cicavcov (tzv. Megafauna). H. sapiens
Neandertálec
H. erectus
stredný (Jon, Chiban) 0,781
Kalábrian (spodný) 1,806
Gelas 2,588 H. habilis
Neogén[5](Vrchné treťohoty) Pliocén Piacenz (Piačenz) 3,600 Náhle obnovenie spojenia priestoru Stredozemného mora s Atlantikom. Objavujú sa zástupcovia rodu Australopithecus, ktorí patria k predchodcom moderných ľudí. Výrazné ochladzovanie a vysušovaniu globálnej klímy, s tým súvisí rozširovanie otvorené bezlesé krajiny a tomu príslušných druhov rastlín a živočíchov. Abel, Lucy
Zankl 5,333  
Miocén Mesin (Sarmat) 7,246  V súvislosti s výzdvihom Álp, Karpatského oblúka a ďalších procesov v rámci alpínskeho vrásnenia dochádza v priestore vtedajšej Paratethydy na území strednej Európy k zložitému vývoju oblastí zaliatych morom, alebo naopak z mora vystupujúcich. Koncom obdobia veľký ústup mora z Paratethydy a teda aj z územia dnešného Česka, uzatvára sa spojenie území dnešného Stredozemného mora s Atlantikom. Rozširujú sa moderné šelmy, objavujú sa medvede a hyeny, ďalej šabľozubé machairodi. Významne sa rozširujú chobotnatcov. Medzi opicami sa vyvíjajú prvý príslušníci čeľade Hominidae (ľudoopovité).  
Tortón (Báden) 11,62
Serravall 13,82
Langh 15,97
Burdigal (Egenburk) 20,44
Akvitán (Eger) 23,03
Paleogén[6](Spodné treťohory) Oligocén Chatt 27,82 Na začiatku obdobia výrazné ochladenie klímy spojené s poklesom hladiny svetového oceánu. Ústup mora odhalil pevninské mosty, ktoré umožnili rozsiahlu migráciu druhov medzi severom a juhom Ázie a Euroázie a Severnou Amerikou. Rozvíja sa rad druhov veľkých cicavcov, napr. Nosorožcovitých.   
Rupel (Stamp) 33,9
Eocén Priabón 37,8 Počiatok zaľadnenia Antarktídy. Na severnej pologuli sa otvorila cesta chladným oceánskym vodám zo Severného ľadového oceánu do južnejších častí Atlantiku, čo zásadne zmenilo režim morských prúdov. Vyvíjajú sa morské cicavce, na zemi sa búrlivo rozvíja väčšina dnešných radov cicavcov.  
Bartón 41,2
Lutét 47,8
Ypres (Ypress) 56,0
Paleocén Tanet (Landén) 59,2  Uvoľnené miesto po predchádzajúcom masívnom vymieraním organizmov na konci kriedy rýchlo zapĺňajú nové formy, najmä cicavce a vtáky. Na konci obdobia dochádza k prudkému otepleniu, tzv. Paleocennému-eocennímu teplotnému maximu (PETM).  
Seland 61,6
Dán 66,0
Mezozoikum

(Druhohory)

Krieda vrchná krieda Mástricht 72,1 0,2 Veľký rozvoj vtákov a krytosemenných rastlín, naopak upadá fauna amonitov. Medzi dinosaurami sú hojne zástupené skupiny Ceratopsidae - rohaté ceratopsidy. Dravce zo skupiny teropodov dosahujú obré rozmery. Z vrchnej kriedy pochádza tiež najstarší známy zástupca primátov. Na začiatku obdobia dochádza k mohutnej globálnej transgresii - hladina morí stúpa o 200 až 300 metrov, podiel pevniny na zemskom povrchu tak klesá na 18%. V plytkých moriach sa usadzujú hrubé vrstvy hornín. Pokračuje rozpad pôvodného kontinentu Gondwany. India sa po predchádzajúcom rýchlom pohybe na sever stretáva s Áziou. Na konci obdobia došlo pravdepodobne ku katastrofickej udalosti, najskôr k vplyvu mimozemského telesa, po ktorom prichádza veľké vymieranie organizmov. Počas krátkej doby miznú dinosaury a ďalšie veľké plazy, amonity, belemnity a rad ďalších skupín živočíchov a rastlín. amonity
Kampán 83,6 0,2
Santón 86,3 0,5
Koňak 89,8 0,3
Turón 93,9
Cenoman 100,5
spodná krieda Alb 113,0 Prebieha rozpad kontinentu Gondwana, India sa oddeľuje od Afriky a pohybuje sa smerom k severu. Začína sa alpínske vrásnenie. Objavujú sa a rýchlo sa rozširujú krytosemenné rastliny. Mizne väčšina veľkých sauropódov, ktoré nahrádzajú menšie typy dinosaurov. Početné sú ceratopsidy alebo hadrosaury. Zo spodnej kriedy pochádzajú aj prvé fosílie hadov. 
Apt 125,0
Barém 129,4
Hoteriv 132,9
Valanžin (Valangin) 139,8
Berias 145,0 0,8
Jura vrchná jura
malm
Titón (Purbek) 152,1 0,9 Superkonitent Pangea sa rozpadá na Lauráziu a Gondwanu. Panuje teplé a vlhké podnebie, ktoré aj v polárnych oblastiach umožňovalo rast lesov. Vnútri kontinentov ale dochádzalo k vysušovaniu. Dinosaury ovládajú súše, ďalšie typy plazov potom more i vzduch. Vrcholom svojho vývoja prešli amonity. Z drobných dinosaurov sa vyvíjajú vtáky. Dinosaury dosahujú maximálnu druhovú diverzitu, z jury pochádzajú nálezy obrích sauropódov (dlhokorkých dinosaurov).
Kimeridž 157,3 1,0
Oxford 163,5 1,0
stredná jura
dogger
Kelovej 166,1 1,2
Bat 168,3 1,3
Bajok 170,3 1,4
Álen 174,1 1,0
spodná jura
lias
Toark 182,7 0,7
Pliensbach 190,8 1,0
Sinemúr 199,3 0,3
Hetanž 201,3 0,2
Trias vrchný trias

(Keuper)

Rét 208,5 Kontinenty sú naďalej spojené do jediného superkontinentu Pangea, ale už sú viditeľné náznaky jeho budúceho rozpadu. Klíma je podobne ako v perme teplá a veľmi suchá. Po veľkom vymieraní sa postupne rozširuje druhová diverzita plazov a cicavcovitých plazov, z ktorých sa už v tomto období vyvíjajú prvé cicavce. V moriach sa rozvíjajú ichtyosaury alebo plesiosaury, na súši potom dinosaury. Na konci obdobia dochádza k ďalšiemu masívnemu vymieraniu, pri ktorom miznú cicavcovité plazy a rad rodov nedinosauřých archosauria. keratity
Norik 227,0
Karn 237,0
stredný trias Ladin 242,0
Anis 247,2
spodný trias Olenek 251,2
Indij (?) 251,902 0,5
Paleozoikum

(Prvohory)

Perm Loping Changhsing 254,14 0,1 Kontinenty sa spájajú do obrieho superkontinentu Pangea, len juhovýchodná Ázia zostáva ešte po nejaký čas oddelená, dochádza k veľkým poklesom morskej hladiny a tým aj redukcii šelfových morí. Klíma na súši značne ovplyvňuje samotná existencia tak rozsiahleho kontinentu, ako aj existencia veľkých variských pásemných pohoria. Výrazne sú diverzifikované klimatické pásma od chladných až po tropické, pričom dochádza k postupnému vysušovaniu klímy, ktorá sa oi. prejavuje tvorbou soľných ložísk. Naopak ustáva tvorba ložísk uhoľných, ktoré sa presúvajú do severnejších, resp. južnejších častí kontinentu, ktoré sa vyznačovali vlhčou klímou. Na súši dominujú plazy, ktoré sa lepšie ako obojživelníky prispôsobujú suchosti podnebia. Rozvíjajú sa tiež cicavcovité plazy, najmä therapsida. Nové typy plazov sa objavujú v moriach i vo vzduchu. Na konci obdobia došlo pravdepodobne ku katastrofickej udalosti, pri ktorej vymiera až 96% živočíšnych a rastlinných druhov, jedná sa teda o najväčšie známe vymieranie.  
Wuťiapching 259,1 0,4
Guadalup Capitan 265,1 0,4  
Word 268,8 0,5
Road 272,95 0,6
Cisural Kungur (Saxon) 283,5 0,6  
Artinsk (Autum) 290,1 0,1
Sakmar 295 0,4
Assel 298,9 0,2
Karbón Penssylván

- vrchný (Gžel a Kasimov)

- stredný

- spodný

Gžel 303,7 0,1 Kontinent Gondwana sa spája s Lauráziou, v dôsledku čoho dochádza k zvrásneniu mohutných variských horstiev. Aj ďalšie pevniny sa k novo vznikajúcemu superkontinentu postupne približujú. Vznik veľkých pásemných pohorí spolu s ďalšími vplyvmi spôsobujú postupné ochladzovanie, kedy na konci karbónu nastupuje rozsiahle zaľadnenie Gondwany v okolí južného pólu, ochladenie sprevádza tiež vysušovanie klímy. Dochádza k ukladaniu slojov čierneho uhlia. Pokračuje invázie živých organizmov do sladkých vôd a na súš. Explozívne sa rozvíja hmyz, objavujú sa tiež charakteristické obrie druhy hmyzu ako napr. Obrie pravážky. Z už bohato rozrôznených obojživelníkov sa vo vrchnom karbóne vyvíjajú plazy, ktorých evolúcia sa zrýchľuje v prostredí vysušujúcej sa klímy až k prvým cicavcovitým plazom. Z rastlín prevažujú rastliny so spórami - vyrastajú lesy stromových plavúňov, a nahosemenné rastliny, z nich ku koncu obdobia tiež prvé ihličnany.  
Kasimov 307,0 0,1
Moskov (Vestfál) 315,2 0,2
Baškir 323,2 0,4
Mississip

- vrchný

- stredný

- spodný

Serpuchov 330,9 0,2  
Visén 346,7 0,4
Turnén 358,9 0,4
Devón Vrchný devón Famen 372,2 1,6 Kontinent Gondwana sa posúva z priestoru okolo južného pólu k severozápadu. Väčšina pevniny sa nachádza v teplých klimatických pásmach, ale časť územia Gondwany bola zaľadnená. Klimatické výkyvy počas obdobia sa odrážajú v posunoch hladiny morí, pričom k najvýraznejšiemu poklesu hladiny došlo pred 360-370 miliónmi rokov. V tejto dobe dochádzalo k veľkému vymieraniu, pri ktorom zmizlo až 70% vtedajších druhov organizmov. Jeho príčiny sú nejasné, teória hovorí o výraznom ochladení, sopečnej činnosti a tiež o páde mimozemského telesa. V moriach sa bohato rozvíjajú ramenonožce, hlavonožce či koraly, znižuje sa však druhová diverzita trilobitov. V devóne v moriach kraľujú ryby, ktorých diverzita raketovo rastie, významné sú tiež bezčeľustné rybovité stavovce, panciernaté ryby alebo paryby. Objavujú sa lalokoplutvé a dvojdyšné ryby. Na súši sa v strednom devóne vyvíja hmyz a vo vrchnom devóne potom prvé obojživelníky. Pokračuje invázia rastlín na suchú zem. Sú to plavuňové rastliny, prasličky, papraďové rastliny a predchodcovia nahosemenných.  
Frasn 382,7 1,6
Stredný devón Givet 387,7 0,8  
Eifel (Couvin) 393,3 1,2
Spodný devón Ems

(Coblenz, Zlíchov)

407,6 2,6  
Prag (Gedin) 410,8 2,8
Lochkov 419,2 3,2
Silúr Přídol 423,0 2,3 Od začiatku obdobia dochádza k postupnému otepľovaniu a tým aj k zdvihu hladiny morí. Na južnej pologuli sa nachádzajúce kontinent Gondwana sa severovýchodným cípom posúva k severu, do teplejších pásiem. Kolízií menších kontinentov Baltika a Laurentia vzniká Severoatlantický kontinent Laurussia. V moriach sa bohato rozvíjajú mäkkýše, ramenonožce, ostnokožce či tubulárne koraly, naopak znižuje sa druhová diverzita trilobitov, aj keď stále zostávajú významnou skupinou organizmov. Prebieha invázia života do sladkých vôd a na súš. Do sladkých a zmiešaných vôd prenikajú rybovité stavovce, na súši sa preukázateľne vyskytujú cievnaté rastliny nasledované škorpiónmi a predchodcami ďalších článkonožcov. eurypteridy
Ludlow (Budňan) Ludford 425,6 0,9
Gorst 427,4 0,7
Wenlock Homer 430,5 0,7
Sheinwood 433,4 0,8
Llandover

(Valent)

Telych 438,5 1,1
Aeron 440,8 1,2
Rhuddan 443,8 1,5
Ordovik Vrchný ordovik Hirnant 445,2 1,4 Časť kontinentu Gondwana sa dostáva priamo do oblasti južného pólu. V severnejších teplejších pásmach sa okrem výbežku Gondwany nachádza tiež niekoľko menších kontinentov. Klíma v ordoviku prechádzala zreteľnými chladnými výkyvmi, pričom na konci obdobia je zrejmé veľmi prudké ochladenie sprevádzané poklesom hladiny morí, dochádza tiež k veľkému vymieraniu organizmov. Na počiatku ordoviku došlo k zmenám vo faune trilobitov, kedy väčšina kambrických čeľadí vymiera, tie sú ale nahradené novými, tiež široko rozšírenými. Bohato sa rozvíjajú mäkkýše, vzácnejšie potom rybovité stavovce. Pravdepodobne na konci obdobia na súš vystupujú prvé rastliny. graptolity
Kat 453,0 0,7
Sandb 458,4 0,9
Stredný ordovik Darriwil 467,3 1,1
Daping 470,0 1,4
Spodný ordovik Flo 477,7 1,4
Tremadok 485,4 1,9
Kambrium Furong  Stupeň 10 489,5[7] - Najväčší pevnina - kontinent Gondwana sa rozprestieral prevažne na južnej pologuli od rovníka cez mierne klimatické pásmo až k chladnému pásme a postupne sa posúval ďalej k juhu. Ďalšie menšie kontinenty sa nachádzali v teplom a miernom páse prevažne tiež na južnej pologuli. Medzi organizmami dochádza k veľkému rozvoju, ktorý býva označovaný ako Kambrická explózia. Od spodného kambria sa objavujú zástupcovia mäkkýšov, ramenonožcov, hlavonožcov alebo veľa druhov článkonožcov. Uprostred kambria sú známe trilobity, ktoré sa čoskoro stávajú jednou z najpočetnejšie foriem života, zachovaných vo fosílií. trilobity
Jiangshian (?) 494 -
Pajb 497
Miaoling Gužang 500,5 -
Drum 504,5 -
 Wuliuan (?) 509 -
Séria 2  Stupeň 4 514 -
Stupeň 3  521
Terreneuv (?) Stupeň 2  529 -
Fortun 541,0 1,0
Prekambium

(Kryptozoikum) obdobie skrytého života

Protero-
zoikum
[8](Starohory)
Neoproterozoikum Ediakarium   635 - Pevniny sa postupne spájajú do obrieho superkontinentu Rodinia (pred 1,3 miliardy rokov), v ktorom bola sústredená väčšina vtedajšej súše. Pritom dochádzalo k významným vrásnením. Vznikajú jadra dnešných pevninských štítov. Ešte v priebehu Starohôr sa Rodinia rozpadá na menšie kontinenty - pred 750 miliónmi rokov. V tejto dobe dochádza tiež k veľkému ochladeniu, pri ktorom pevniny pokrývajú ľadovce a podľa niektorých teórií zamŕza aj väčšina rozlohy morí (tzv. Teória snehovej gule). Túto drastickú dobu ľadovú ukončilo prudké oteplenie a rýchle topenie. Počas Starohôr prechádza život postupným vývojom od jednoduchých jednobunkových organizmov až k mnohobunkovým. Tento vývoj pravdepodobne urýchlila aj kríza v čase veľkého zaľadnenia, kedy primitívne organizmy museli odolať extrémnym podmienkam zasahujúcim zrejme celú Zem. Najvyššia druhová diverzita živých organizmov, ktorú sa zatiaľ z tohto dlhého obdobia podarilo zmapovať, je tzv. Ediakarská fauna z najmladšieho Proterozoika (Starohôr) z územia dnešnej Austrálie. Táto fauna záhadne mizne počas staršieho kambria.  
Kryogenium   720 -
Tonium   1 000 -
Mezoproterozoikum Stenium   1 200 - akritarchy
Ektazium   1 400 -
Kalymmium   1 600 -
Paleoproterozoikum Staterium   1 800 -  
Orosirium   2 050 -
Rhyacium   2 300 -
Siderium   2 500 -
Archaikum[9](Prahory) Neoarchaikum   2 800 - Vznikajú prvé kontinenty, resp. ich jadrá-kratóny. Prebieha mohutná vulkanická činnAosť. Vznik života v podobe jednobunkových organizmov - baktérie, sinice či Stromatolit. Mizne metán a oxid uhličitý. Archeobaktérie stromatolity
Mezoarchaikum   3 200 -
Paleoarchaikum   3 600 -
Eoarchaikum   4 000 -
Hadaikum[10][11]   nedef.
(4 550)
- vznik oceánov kondenzáciou vody z atmosféry,vznik zemskej kôry

4280 Ma - najstaršie horniny (Nuvvuagittuq Greenstone belt, Kanada);

4404 Ma - najstarší známy minerál (zirkón)

4550 Ma - vznik Zeme

PoznámkyUpraviť

  1. ^  Paleontológovia často používajú (stratigrafické) biozóny (či fázy vývoja života, napr. tzv. „faunal stages“) namiesto presných geologických období. Názvoslovie týchto fáz je dosť komplikované. Pozri aj „faunal stages“ na Harland.
  2. ^ V stĺpci milióny rokov je zapísaný začiatok obdobia.
  3. ^ Uvádzané dátumy a rozsahy neistoty sú prevzaté z Geologic Time Scale 2012 Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu. Rozsahy neistoty v podstate vychádzajú z chýb týkajúcich sa datovania
  4. ^ Podľa staršieho delenia sa rozlišovali prvohory (primér, starovek Zeme), druhohory (sekundér, stredovek Zeme), treťohory (terciér, novovek Zeme) a štvrtohory (kvartér, najnovšia etapa dejín Zeme). Kým prvohory, druhohory a štvrtohory sa dnes používajú ako synonymum pre paleozoikum, mezozoikum a kvartér, označenie treťohory a na čas aj štvrtohory bolo v roku 2004 oficiálne zrušené (porov. http://www.stratigraphy.org/geowhen/TQ.html), ale v roku 2005 boli štvrtohory znova zavedené ako formálna jednotka (subéra) na základe tohto odporúčania (http://www.stratigraphy.org/Q2.pdf). Treťohory v roku 2005 zostávajú iba ako neformálna jednotka.
  5. ^ Nedávne objavy (najmä po roku 1980) značne zmenili pohľad na geológiu prekambria. Prekambrium (pravek Zeme, kryptozoikum) je súhrnný názov pre proterozoikum, archaikum a hadaikum. Od roku 2004 sa zaviedlo ediakarium oficiálne ako obdobie pred kambriom. Zastarané, resp. lokálne názvy pre neoproterozoikum resp. ediakarium sú: vend, varangium, protokambrium, eokambrium alebo prekambrium.
  6. ^ Aj keď sa často používa, hadaikum nie je formálny eón, hranica medzi archaikom a hadaikom je len dohodnutá.
  7. ^ Jednotky kambria sú neoficiálne a čakajú na ratifikáciu.
  • (?) Otáznik v zátvorke znamená, že slovenský preklad stupňa je iba (systematický) odhad a oficiálny slovenský tvar sa nepodarilo nájsť, čo vyplýva z toho, že ide spravidla o novo ustanovené medzinárodné pomenovania.

ReferencieUpraviť

  1. Smernica Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 20. mája 1996 č. 4/ 1996- 3.1 na zostavovanie a vydávanie Základnej geologickej mapy v mierke l : 25 000 a regionálnej geologickej mapy v mierke 1 : 50 000
  2. Petránek, J., Březina, J, Břízová, E., Cháb, J., Loun, J., Zelenka, P., 2016: Encykloepdie geologie. Česká geologická služba, Praha, s. 279 - 281
  3. Gradstein, F., Ogg, J., Smith, A. (Editori) 2004: A Geologic Time Scale 2004: Cambridge University Press, 589 p.
  4. International Commission on Stratigraphy. Ratification of the definition of the base of Quaternary System/Period (and top of the Neogene System/Period), and redefinition of the base of the Pleistocene Series/Epoch (and top of the Pliocene Series/Epoch). [online]. [Cit. 2009-08-02]. Dostupné online.
  5. Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
  6. Michalík, J., Vass, D., Hudáčková, N., Kováčová, M., Lintnerová, O., Reháková, D., Soták, J., Schlögl, J., Aubrecht, R., Vozárová, A., Sliva, Ľ., Lexa, J., Konečný, V., Túnyi, I., Potfaj, M., 2007, Stratigrafická príručka : slovenská stratigrafická terminológia, stratigrafická klasifikácia a postupy. Veda, Bratislava, 166 s. ISBN 978-80-224-0979-7

Externé odkazyUpraviť