Adventisti siedmeho dňa

Adventisti siedmeho dňa je kresťanská cirkev, jedna zo skupín pôvodných adventistov, ktorá bola založená v roku 1863 J. Batesom, J. Whiteom a Ellen Whiteovou[1] v Battle Creeku v Michigane. Z malej náboženskej skupiny v 19. storočí vyrástla v priebehu 150 rokov svojej histórie na celosvetovú cirkev, ktorá má v súčasnosti viac ako 20 miliónov členov.

Logo Cirkvi adventistov siedmeho dňa
Modlitebňa adventistov siedmeho dňa v Prahe - Smíchov

Jeden z predchodcov adventistov, baptistický kazateľ William Miller sa totiž venoval podrobnému a dôkladnému štúdiu Svätého Písma. Na základe proroctiev knihy Daniel a niektorých novozákonných textov dospel k presvedčeniu, že druhý príchod Ježiša Krista na túto zem sa blíži. Spolu so svojim stúpencami sa výpočtami dopracoval k presnému dátumu – 22. októbru 1844. Neskorším štúdiom veriaci zistili, že Miller spojil správnu dobu s nesprávnou udalosťou. Proroctvo totiž nehovorí o Ježišovom príchode na túto zem, ale o jeho vstupe do Nebeskej Svätyne. Na základe ďalších biblických textov sa iným výpočtom už nevenovali.

Na Slovensku sú adventisti oficiálne registrovaná cirkev, od roku 1970 ako Cirkev adventistov siedmeho dňa.[1]

Charakteristika upraviť

Podstata viery adventistov je vyjadrená na základe Biblie v 28 vieroučných výrokoch cirkvi.[2]

Adventisti zdôrazňujú očakávanie druhého príchodu (adventu) Krista, odkiaľ pochádza aj názov adventisti. Učenie adventistov a ich vierouka sú založené sčasti na spisoch Ellen Whiteovej, i keď tvrdia, že len na Biblii, ktorú považujú za hlavný vieroučný zdroj. Ako deň odpočinku svätia sobotu, kedy nepracujú (sobota je podľa Biblie siedmy deň – Boží deň odpočinku, v zmysle Desatora z knihy Exodus, 20. kapitola). Vo svojej teológii sa zameriavajú aj na štúdium biblických proroctiev a podrobne vykresľujú priebeh posledných udalostí dejín sveta. Dodržiavajú aj niektoré biblické starozákonné pravidlá, s ktorými sa už v iných kresťanských cirkvách väčšinou nestretávame (sobota, čisté a nečisté pokrmy).[1]

Adventisti sa hlásia k protestantskému kresťanskému prúdu, preto majú s ostatnými kresťanmi v mnohých bodoch spoločný vieroučný základ. Popierajú však nesmrteľnosť duše (Biblia jednoznačne zdôrazňuje, že iba Boh samotný je nesmrteľný – „On, ktorý jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle, ktorého nikto z ľudí nevidel a ani nemôže vidieť. Jemu česť a večná moc. Amen.“ - 1. Tim.6,16) a učenie o večne horiacom pekle. Považujú Ježiša Krista za svojho osobného spasiteľa tak, ako aj ostatné kresťanské cirkvi. Krstia ponorením, podobne ako baptisti.

Kladú dôraz na zdravý duchovný život a rast v Ježišovi Kristovi. Jeho odkaz šíria aj prostredníctvom služby blížnym. Za týmto účelom prevádzkujú celosvetovú organizáciu pre pomoc a rozvoj ADRA, klub Pathfinder pre deti a mládež, ako aj mnoho škôl či zdravotníckych zariadení. Veľkú pozornosť venujú aj zdravému životnému štýlu a výžive.

Vyvíjajú rozsiahlu misijnú činnosť. Centrála cirkvi je v Silver Spring v americkom štáte Maryland.

Cirkev adventistov siedmeho dňa na Slovensku upraviť

Počiatky adventizmu na Slovensku siahajú do roku 1903, keď boli pokrstení prví členovia. Výraznejšie sa rozšírila po 1. svetovej vojne.[1] Prvé cirkevné zbory boli založené v Bratislave (1911), v Košiciach (1912) a v Banskej Štiavnici. Počas Slovenského štátu a v 50. rokoch 20. storočia bola zakázaná.[1]

Referencie upraviť

  1. a b c d e Adventisti. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 58.
  2. Čomu veríme : Cirkev adventistov siedmeho dňa na Slovensku – CASD [online]. casd.sk, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť