Cirkevná provincia je vysoká jurisdikčná jednotka cirkevnej správy (zvyčajne územne vymedzená). Existuje v rámci rímskokatolíckej cirkvi, v ostatných cirkvách uznávajúcich autoritu pápeža, v pravoslávnych a anglikánskych cirkvách. Toto usporiadanie sa zrodilo v raných storočiach existencie cirkvi, kedy prvé veľké komunity kresťanov s tradíciou mali určité nadradené a otcovské postavenie voči tým, ktoré založili ich kazatelia a misionári inde. Existujú i rádové provincie, na ktoré sa členia veľké rády.

Církevné provincie vo svete v roku 2015

Označenie provincia je prevzaté z označenia územných celkov Rímskej ríše. Dodnes sa používa na označenie územno-správnych celkov niektorých štátov.

Rímskokatolícka cirkev

upraviť

Rímskokatolícka cirkev je vo väčšine sveta rozčlenená do provincií, ktoré pozostávajú zvyčajne z metropolitnej arcidiecézy a niekoľkých pričlenených (sufragánnych) diecéz (resp. iných tzv. miestnych cirkví ako najčastejšie územné prelatúry). Ako sufragánne môžu byť podriadené aj niektoré eparchie východného obradu pod metropolitu západného obradu. Hranice provincií zvyčajne sledujú historické či súčasné politické hranice.

Na čele provincie je obvykle arcibiskup-metropolita, ktorému su podriadení tzv. sufragánni biskupi. V staroveku a stredoveku malo toto rozdelenie veľký význam, pretože metropolita mal nad ostatnými biskupmi provincie významnú moc. V súčasnosti sa jeho právomoci presunuli buď na pápeža, alebo na biskupov na čele diecéz.

V súčasnosti je arcibiskup-metropolita stále hlavou cirkevnej provincie, ale je to z väčšej časti len formálne a prestížne postavenie, a aj sufragánne diecézy sú vo väčšine vecí podriadené len pápežovi. Len málo z pozostatkov postavenia metropolitu predstavuje jeho právo menovať dočasného administrátora sufragánnej diecézy ak biskup zomrel, evidentne zlyhali diecézne mechanizmy určujúce osobu tohto administrátora a pápež nemenoval apoštolského administrátora.

Rádové provincie

upraviť

Na provincie sa územne či organizačne člení aj mnoho katolíckych rádov. Platí to najmä pre väčšinu väčších rádov a kongregácií, ktoré vznikli po roku 1000 (napr. dominikáni, jezuiti či saleziáni). Na čele rádovej provincie je provinciál (provinciál superior).

Pozri aj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Církevní provincie na českej Wikipédii.