Cyril Bystrík Janík

Cyril Bystrík Janík (* 5. január 1952, Liptovská Teplička – † 9. november 1998, Česko) bol tajným františkánom a jedným z posledných kňazov, rehoľníkov-väzňov a obetí komunistického režimu.

Cyril Bystrík Janík
bývalý politický väzeň, stíhaný pre náboženstvo
Cyril Bystrík Janík
Narodenie5. január 1952
Liptovská Teplička, Slovensko
Úmrtie9. november 1998 (46 rokov)
Česko

ŽivotopisUpraviť

Páter Cyril Bystrík Janík v detskom veku osirel. Vyučil sa za vinohradníka a ako hlboko veriaci vstúpil do rehole františkánov, ktorá bola vtedajším komunistickým režimom v Česko-Slovensku zakázaná. Ako člen tajnej cirkvi bol vysvätený za kňaza františkánskeho rádu v nemeckom Erfurte. Pracoval ako vedúci skladu.

V septembri 1983 založila ŠtB na Janíka signálny zväzok s krycím menom CYRIL, ktorý bol v máji 1985 preregistrovaný na osobný. Sledovanie Janíka tak dokumentuje dochovaných vyše 370 strán týchto zväzkov uložených v archíve ÚPN. Rovnomenná akcia ŠtB CYRIL proti Janíkovi a inému rehoľníkovi bola súčasťou celoštátnej akcie ŠtB VÍR.

27. marca 1983 počas tejto akcie urobila ŠtB raziu aj v bytoch východoslovenských františkánov, zhabali literatúru, liturgické predmety a osobné veci a tajní františkáni dostali výstrahu, aby „nepokračovali vo vykonávaní náboženských obradov bez štátneho súhlasu“. Niektorých zaistili, Janíka vypočúvala ŠtB.

V lete 1983 adresovalo vyše 80 osobností protestný list prezidentovi Husákovi proti väzbe františkánov, medzi nimi bol aj Bystrík Janík. Jeho byt bol odpočúvaný a sledovaný dôverníčkou ŠtB.

V januári 1984 boli vyzradené tajné stretávania sa františkánov na exercíciách neďaleko Stropkova. V júli 1984 vykonala ŠtB tajnú domovú prehliadku u Janíka a začala ho rozpracovávať a pripravovať obvinenie. Františkáni prerušili kontakty s okolím, Janík napríklad aj s vdovou, ktorá mu darovala postupne vyše 40-tisíc korún na činnosť tajnej rehole. Prerušenie kontaktu si vysvetlila ako odvrhnutie Janíkom, o veci hovorila, a to sa dostalo až k ŠtB.Tá túto informáciu využila a spracovala túto vdovu ako budúcu svedkyňu proti Janíkovi na súdnom procese za údajný podvod.[1]

Súdny procesUpraviť

Dovtedy však Janíka rozpracovávali za „marenie dozoru nad cirkvami“ – paragraf 178 TZ, no po rozpracovaní spomenutej vdovy padol návrh na zmenu právnej kvalifikácie na paragraf 250 TZ – podvod. Okresná prokuratúra Poprad koncom augusta 1985 ho z tohto domnelého podvodu obžalovala. Trestný senát Okresného súdu Poprad pod vedením Štefana Harabina s členmi Michalom Pješčakom a Cyrilom Hečkom Bystríka Janíka oslobodil.

Okresný prokurátor Kohout sa odvolal na Krajský súd v Košiciach. Spomenutá svedkyňa na procese pred krajským súdom v novembri 1985 po spracovaní Štátnou bezpečnosťou zmenila výpoveď a povedala, že peniaze Janíkovi len požičala, hoci sa to nedalo dokázať. Krajský súd v decembri 1985 vrátil vec späť Harabinovmu senátu dôvodiac: „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému“. Nasleduje v texte zmienka o Janíkovi, že je členom tajnej rehole františkánov a dva výkričníky.[1]

Na následnom pojednávaní Harabinovho senátu vo februári 1986 tento uznal Janíka vinným a odsúdil ho na 28 mesiacov väzby nepodmienečne. Harabinov senát teda prijal diametrálne inú výpoveď vrcholne nedôveryhodnej svedkyne, zmanipulovanou ŠtB. Bystrík Janík žiadal o odklad výkonu trestu pre cirhózu pečene. Štefan Harabin rukou v odpovedi dopísal, že jeho zdravotný stav má posúdiť väzenský lekár. Krajský súd rozsudok koncom mája 1986 potvrdil. Janík nastúpil 28-mesačný trest koncom júla 1986.[1]

Po polovici trestu požiadal o prepustenie, koncom októbra 1987 ho prepustili. Odišiel žiť do Prahy k tamojším tajným františkánom. Bol chorý a chradol, túlal sa po Prahe. Na základe informácií pražských františkánov bol pravdepodobne na jeho celu vo väzení nasadený agresívny úchylný väzeň.[2] Zomrel predčasne vo veku 46 rokov 9. novembra 1998 za dodnes neobjasnených okolnosti. Bol pochovaný na Olšanskom cintoríne v Prahe. Bol hádam posledným tajným kňazom a rehoľníkom na Slovensku, ktorý neprirodzene a násilne zomrel následkom perzekúcií komunistického režimu a jeho justície.

Odhalenie pamätnej tabule a čestné členstvo in memoriamUpraviť

Františkán páter Cyril Bystrík Janík bol prijatý za čestného člena in memoriam Svetového združenia bývalých československých politických väzňov, ktoré podalo návrh na očistenie jeho mena.[3] 6. júna 2010 bola na rodnom dome pátra C. B. Janíka OFM v Liptovskej Tepličke odhalená pamätná tabuľa.[4]

Ústav pamäti národaUpraviť

V roku 2007 druhé číslo štvrťročníka Ústavu pamäti národa publikovalo štúdiu s názvom Akcia VÍR – zásah ŠtB proti tajným františkánom. Podobne týždenník Domino efekt v tom istom roku v čísle 14 v článku Akcia Cyril písal o zásahu ŠtB proti tajným františkánom na východnom Slovensku. Autorom oboch článkov je historik ÚPN Patrik Dubovský.

ReferencieUpraviť

  1. a b c DUBOVSKÝ, Patrik. Odomykáme: Ako Harabinov senát poslal do väzenia ťažko chorého františkána [online]. Sme, [cit. 2020-06-13]. Dostupné online.
  2. DUBOVSKÝ, Patrik. November 1989 a cirkev na Slovensku. In 20. výročie Nežnej revolúcie (zborník). [online]. Ústav pamäti národa, 2010, [cit. 2020-06-12]. Dostupné online.
  3. Návrh na očistenie mena nebohého františkána P. Cyrila Bystríka Janíka- čestného člena SZČPV in memoriam [online]. www.szcpv.org. Dostupné online.
  4. Odhalenie pamätnej tabule pátrovi Cyrilovi Bystríkovi Janíkovi OFM v Liptovskej Tepličke - 6. jún .2010 [online]. www.szcpv.org. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť