Cyril Bystrík Janík
Cyril Bystrík Janík (* 5. január 1952, Liptovská Teplička – † 9. november 1998, Česko) bol tajným františkánom a jedným z posledných kňazov, rehoľníkov-väzňov a obetí komunistického režimu.
| Cyril Bystrík Janík | |
| bývalý politický väzeň, stíhaný pre náboženstvo | |
 | |
| Narodenie | 5. január 1952 Liptovská Teplička, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 9. november 1998 (46 rokov) Česko |
Životopis upraviť
Páter Cyril Bystrík Janík v detskom veku osirel. Vyučil sa za vinohradníka a ako hlboko veriaci vstúpil do rehole františkánov, ktorá bola vtedajším komunistickým režimom v Česko-Slovensku zakázaná. Ako člen tajnej cirkvi bol vysvätený za kňaza františkánskeho rádu v nemeckom Erfurte. Pracoval ako vedúci skladu.
V septembri 1983 založila ŠtB na Janíka signálny zväzok s krycím menom CYRIL, ktorý bol v máji 1985 preregistrovaný na osobný. Sledovanie Janíka tak dokumentuje dochovaných vyše 370 strán týchto zväzkov uložených v archíve ÚPN. Rovnomenná akcia ŠtB CYRIL proti Janíkovi a inému rehoľníkovi bola súčasťou celoštátnej akcie ŠtB VÍR.
27. marca 1983 počas tejto akcie urobila ŠtB raziu aj v bytoch východoslovenských františkánov, zhabali literatúru, liturgické predmety a osobné veci a tajní františkáni dostali výstrahu, aby „nepokračovali vo vykonávaní náboženských obradov bez štátneho súhlasu“. Niektorých zaistili, Janíka vypočúvala ŠtB.
V lete 1983 adresovalo vyše 80 osobností protestný list prezidentovi Husákovi proti väzbe františkánov, medzi nimi bol aj Bystrík Janík. Jeho byt bol odpočúvaný a sledovaný dôverníčkou ŠtB.
V januári 1984 boli vyzradené tajné stretávania sa františkánov na exercíciách neďaleko Stropkova. V júli 1984 vykonala ŠtB tajnú domovú prehliadku u Janíka a začala ho rozpracovávať a pripravovať obvinenie. Františkáni prerušili kontakty s okolím, Janík napríklad aj s vdovou, ktorá mu darovala postupne vyše 40-tisíc korún na činnosť tajnej rehole. Prerušenie kontaktu si vysvetlila ako odvrhnutie Janíkom, o veci hovorila, a to sa dostalo až k ŠtB.Tá túto informáciu využila a spracovala túto vdovu ako budúcu svedkyňu proti Janíkovi na súdnom procese za údajný podvod.[1]
Súdny proces upraviť
Dovtedy však Janíka rozpracovávali za „marenie dozoru nad cirkvami“ – paragraf 178 TZ, no po rozpracovaní spomenutej vdovy padol návrh na zmenu právnej kvalifikácie na paragraf 250 TZ – podvod. Okresná prokuratúra Poprad koncom augusta 1985 ho z tohto domnelého podvodu obžalovala. Trestný senát Okresného súdu Poprad pod vedením Štefana Harabina s členmi Michalom Pješčakom a Cyrilom Hečkom Bystríka Janíka oslobodil.
Okresný prokurátor Kohout sa odvolal na Krajský súd v Košiciach. Spomenutá svedkyňa na procese pred krajským súdom v novembri 1985 po spracovaní Štátnou bezpečnosťou zmenila výpoveď a povedala, že peniaze Janíkovi len požičala, hoci sa to nedalo dokázať. Krajský súd v decembri 1985 vrátil vec späť Harabinovmu senátu dôvodiac: „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému“. Nasleduje v texte zmienka o Janíkovi, že je členom tajnej rehole františkánov a dva výkričníky.[1]
Na následnom pojednávaní Harabinovho senátu vo februári 1986 tento uznal Janíka vinným a odsúdil ho na 28 mesiacov väzby nepodmienečne. Harabinov senát teda prijal diametrálne inú výpoveď vrcholne nedôveryhodnej svedkyne, zmanipulovanou ŠtB. Bystrík Janík žiadal o odklad výkonu trestu pre cirhózu pečene. Štefan Harabin rukou v odpovedi dopísal, že jeho zdravotný stav má posúdiť väzenský lekár. Krajský súd rozsudok koncom mája 1986 potvrdil. Janík nastúpil 28-mesačný trest koncom júla 1986.[1]
Po polovici trestu požiadal o prepustenie, koncom októbra 1987 ho prepustili. Odišiel žiť do Prahy k tamojším tajným františkánom. Bol chorý a chradol, túlal sa po Prahe. Na základe informácií pražských františkánov bol pravdepodobne na jeho celu vo väzení nasadený agresívny úchylný väzeň.[2] Zomrel predčasne vo veku 46 rokov 9. novembra 1998 za dodnes neobjasnených okolnosti. Bol pochovaný na Olšanskom cintoríne v Prahe. Bol jedným z posledných tajných kňazov a rehoľníkov na Slovensku, ktorý neprirodzene a násilne zomreli následkom perzekúcií komunistického režimu a jeho justície.
Odhalenie pamätnej tabule a čestné členstvo in memoriam upraviť
Františkán páter Cyril Bystrík Janík bol prijatý za čestného člena in memoriam Svetového združenia bývalých československých politických väzňov, ktoré podalo návrh na očistenie jeho mena.[3] 6. júna 2010 bola na rodnom dome pátra C. B. Janíka OFM v Liptovskej Tepličke odhalená pamätná tabuľa.[4]
Ústav pamäti národa upraviť
V roku 2007 druhé číslo štvrťročníka Ústavu pamäti národa publikovalo štúdiu s názvom Akcia VÍR – zásah ŠtB proti tajným františkánom. Podobne týždenník Domino efekt v tom istom roku v čísle 14 v článku Akcia Cyril písal o zásahu ŠtB proti tajným františkánom na východnom Slovensku. Autorom oboch článkov je historik ÚPN Patrik Dubovský.
Referencie upraviť
- ↑ a b c DUBOVSKÝ, Patrik. Odomykáme: Ako Harabinov senát poslal do väzenia ťažko chorého františkána [online]. Sme, [cit. 2020-06-13]. Dostupné online.
- ↑ DUBOVSKÝ, Patrik. November 1989 a cirkev na Slovensku. In 20. výročie Nežnej revolúcie (zborník). [online]. Ústav pamäti národa, 2010, [cit. 2020-06-12]. Dostupné online. Archivované 2020-06-12 z originálu.
- ↑ Návrh na očistenie mena nebohého františkána P. Cyrila Bystríka Janíka- čestného člena SZČPV in memoriam [online]. www.szcpv.org. Dostupné online.
- ↑ Odhalenie pamätnej tabule pátrovi Cyrilovi Bystríkovi Janíkovi OFM v Liptovskej Tepličke - 6. jún .2010 [online]. www.szcpv.org. Dostupné online.