Dávid Husz

Dávid Husz, alebo Dávid Huss; * (* 28. november 1813, Poprad – † 21. január 1889, Poprad) bol hotelier, staviteľ, mešťanosta, notár, starosta a poštmajster v Poprade. Zaslúžil sa o rozvoj múzejníctva pod Vysokými Tatrami, bol zakladateľom Podtatranského múzea v Poprade a jeden zo zakladateľov Uhorského karpatského spolku. Zaslúžil sa o rozvoj turistiky i rozvoj mesta Poprad.[1]

Dávid Husz
podnikateľ, hoteliér, staviteľ, mešťanosta, notár, starosta, poštmajster
Narodenie28. november 1813
Poprad, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie21. január 1889 (75 rokov)
Poprad, Rakúsko-Uhorsko
Národnosťslovenská
Profesiapodnikateľ
RodičiaSamuel Husz,
Anna Mária, rod. Scholtzová
ManželkaJúlia, rod. Brendelová

ŽivotUpraviť

 
Pamätná tabuľa zakladateľovi múzea

Pochádzal z rodiny živnostníka. Jeho otcom bol Samuel Husz, matka Anna Mária, rod. Scholtzová. S manželkou Júliou rod. Brendelová mal šesť detí, ktoré zomreli. Po štúdiách na Evanjelickom gymnáziu v Kežmarku a Miškolci pôsobil v rokoch 1883 – 1849 vo Veľkej Lomnici ako hospodársky zamestnanec na statku rodiny Berzeviciovcov. Tu nadobudol staviteľské zručnosti, keď nevynechal príležitosť priučiť sa stolárskemu remeslu.[1]

Podnikateľské aktivityUpraviť

 
Huszov park v Poprade

Od roku 1849 pôsobil v Poprade. Bol mestským notárom, neskôr ho zvolili za starostu, kostolného inšpektora evanjelického cirkevného zboru, bol poštmajstrom, prenajímal si poštovú dopravu. Bol veľmi aktívny podnikateľ. Venoval sa zveľadeniu podtatranského pivovarníctva, keď v rokoch 1858 – 1859 zmodernizoval popradský pivovar a v rokoch 1868 – 1880 vybudoval v Poprade, neďaleko súčasne železničnej stanice veľký turisticko-kúpeľný komplex, ktorý sa stal známym ako Huszov park. V parku, ktorý bol hojne navštevovaný, boli tri hotely, turistická ubytovňa, reštaurácia, tanečná sála, malé divadlo, piváreň, kolkáreň horúce i studené kúpele. Park, ktorý mal veľmi veľkú rozlohu, sa venovali záhradníci. Tatranskí turisti mohli využívať služby fiakristov, ktorí ich dopravovali do Vysokých Tatier i do širokého popradského okolia.

Mal veľkú zásluhu na tom, že Košicko-bohumínska železnica viedla cez Poprad. Práve ona priniesla Popradu i Vysokým Tatrám zveľadenie v podobe nových turistických aktivít. Jeho snahy o zveľadenie sa pretavili do aktivít zameraných na vytvorenie nového Uhorského turistického spolku i o uchovanie vzácnych nálezov a kultúrneho bohatstva v Podtatranskej kotline, ktoré za zhmotnilo v založení Podtatranského múzea v Poprade. Na jeho výstavbu daroval pozemok a potom financiami prispieval z získavaniu nových zbierok. S manželkou založil sirotinec pre opustené deti.[1]

ReferencieUpraviť

  1. a b c KOLLÁROVÁ A KOL., Zuzana. Biografický slovník mesta Poprad. 1. vyd. Poprad : Mestský úrad Poprad, 2004. ISBN 80-969037-6-4. S. 92.

Externé odkazyUpraviť