Džochar Musajevič Dudajev

Džochar Musajevič Dudajev (* 15. február 1944 – † 21. apríl 1996) bol bývalý generál sovietskeho letectva, popredný čečenský politik a prvý prezident neuznanej separatistickej Čečenskej republiky Ičkéria.

Džochar Musajevič Dudajev
Džochar Musajevič Dudajev
Džochar Musajevič Dudajev, podpis
1. prezident Čečenskej republiky Ičkéria
V úrade
9. november 1991 – 21. apríl 1996
Predchodca novovzniknutá funkcia Zelimchan Jandarbijev Nástupca
Biografické údaje
Narodenie15. február 1944
Jalchoroj, Čečensko-Ignušská ASSR, ZSSR
Úmrtie21. apríl 1996 (52 rokov)
Politická stranaKSSZ
NCChP
Profesiabojový pilot
Národnosťčečenská
Vierovyznaniemoslim
Rodina
Manželka
Alla Dudajeva
Deti3
Odkazy
Spolupracuj na CommonsDžochar Musajevič Dudajev
(multimediálne súbory)

Život upraviť

Dudajev prežil detstvo v Kazachstane, kde bola jeho rodina (spolu s mnohými ďalšími rodinami kaukazských etník) vysídlená po druhej svetovej vojne na Stalinov príkaz pre údajnú kolaboráciu s nacistami. Do čečenskej vlasti sa vrátil až ako tínedžer. V roku 1962 sa zapísal do vojenskej školy pre pilotov a v 1968 vstúpil do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Od roku 1971 študoval na prestížnej Gagarinovej škole vojenského letectva, slúžil na vojenských bombardéroch a zúčastnil sa vojny v Afganistane. Oženil sa s ruskou spisovateľkou Allou Dudajevovou, s ktorou mal tri deti. V 1987 bol povýšený na generálmajora a bolo mu zverené velenie nad leteckou základňou v Tartu. V roku 1990 odišiel zo sovietskej armády a vrátil sa do Čečenska, kde sa začal venovať miestnej politike.

Zvolili ho za vedúceho lídra tzv. Všenárodného kongresu čečenského ľudu, opozičnej organizácie požadujúcej samostatnosť Čečenska. Využijúc chaotickú situáciu počas rozpadu Sovietskeho zväzu 6. septembra 1991, militanti pod Dudajevovým vedením zaútočili v Groznom na oblastné sídlo najvyššieho sovietu a následne obsadili aj ďalšie strategické pozície v meste. Rozpustili miestnu komunistickú vládu a prevzali moc nad Čečenskom. Po kontroverznom referende v októbri 1991 sa Dudajev potvrdil vo funkcii prezidenta a bez súhlasu Moskvy vyhlásil nezávislosť tzv. Čečenskej republiky Ičkéria. Tá nebola nikdy medzinárodne akceptovaná (dočasne ju uznalo iba Gruzínsko) a od začiatku sa zmietala v občianskych a ekonomických problémoch. Dudajevova popularita nebola až taká silná a musel čeliť silnej opozícii, ktorá sa ho pokúšala zbaviť moci. Parlament, ktorý sa snažil iniciovať verejné referendum o dôvere k nemu, Dudajev v r. 1993 rozpustil, nepokoje napokon vyústili v Čečensku až k občianskej vojne.

Snaha o obnovenie kontroly nad svojim separatistickým regiónom viedla Ruskú federáciu v r. 1994 k začatiu prvej čečenskej vojny. Pred dobytím Grozného ruskými silami opustil Dudajev prezidentský palác a presunul sa do hôr blízko mesta Vedeno, odkiaľ z opusteného raketového sila ďalej aktívne viedol povstalecký odpor.

Dudajev bol zabitý 21. apríla 1996, keď ho, po lokalizovaní jeho satelitného mobilného telefónu, zasiahli dve laserom navádzané strely vypálené ruskými taktickými bombardérmi. Dudajev bol údajne lokalizovaný počas telefonátu s bližšie neznámym ruským politikom, presné detaily operácie však ruská strana nikdy nezverejnila.

Externé odkazy upraviť