Daň z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty, skrátene DPH, je v súčasnosti vo svete základný typ univerzálnej nepriamej dane a jeden z hlavných príjmov štátneho rozpočtu.

Princíp fungovania

upraviť

Pomocou DPH je zdaňovaná spotreba.

Systém DPH funguje tak, že konečný spotrebiteľ daň predpísanú pre daný výrobok, resp. službu zaplatí v cene výrobku, ale daň štátu v konečnom dôsledku „zaňho“ odvedú všetci „členovia“ distribučného kanála prostredníctvom pomerne premysleného systému platieb, ktorý zabezpečuje, že daň bude naozaj zaplatená za každý tovar resp. služby, ktorých sa týka. Základ dane pritom tvorí všetko, čo dodávateľ prijal, alebo má prijať od odberateľa alebo od inej osoby.

Ak napríklad koncový spotrebiteľ kúpi (je oprávnený nakladať s tovarom ako vlastník) u maloobchodníka predmet za 3 000 EUR (vrátane 20 % DPH vo výške 500 EUR, teda 2500 bez DPH + 20 % = 3 000 EUR), tak uvedených 500 EUR fyzicky zaplatí koncový spotrebiteľ maloobchodníkovi, ale do štátneho rozpočtu túto sumu (500 EUR) fyzicky odvedú v konečnom dôsledku spolu členovia distribučného kanála (napríklad výrobca + veľkoobchodník + maloobchodník) ako tzv. platitelia dane rozličnými predpísanými platbami.

Pri zjednodušenom pohľade sa touto daňou v konečnom dôsledku vždy zaťažuje hodnota (teda cena), o ktorú každý jednotlivý člen distribučného kanála zvýšil hodnotu (teda cenu), ktorú zaplatil predchádzajúcemu členovi distribučného kanála (napríklad veľkoobchodník maloobchodníkovi, keď mu predal daný predmet). Odtiaľ pochádza názov „daň z pridanej hodnoty“.

Predchodcom dane z pridanej hodnoty bola v mnohých krajinách, vrátane Česko-Slovenska, tzv. daň z obratu (V Nemecku a Rakúsku sa DPH v doslovnom preklade dodnes oficiálne volá daň z obratu, nem. Umsatzsteuer, hoci je dnes princíp DPH oproti pôvodnej dani z obratu výrazne zmenený).

Prvý nápad zaviesť DPH pochádza z Nemecka z obdobia prvej svetovej vojny. Ale DPH v jej dnešnej podobe ako prvé reálne zaviedlo až Francúzsko, na popud francúzskeho ekonóma Maurice Laurého, 10. apríla 1954. Spočiatku sa táto daň vo Francúzsku týkala len veľkých podnikov, až s účinnosťou od roku 1968 bola rozšírená na celú ekonomiku.[1][2]

V ďalších štátoch sveta bola DPH postupne zavedená od začiatku 60. rokov 20. storočia. Mimo Francúzska DPH ako prvé zaviedlo Pobrežie Slonoviny (Côte d'Ivoire) v roku 1960 (podľa iných údajov v roku 1964[3]), ako druhé Maroko v roku 1962. V západnej Európe, okrem Francúzska, sa začala zavádzať postupne od roku 1967. Dnes DPH existuje v skoro všetkých štátoch sveta, prominentnou výnimkou sú USA.[4][5]

Výška DPH

upraviť

Výška DPH v danom štáte je občas len jedna pre všetky výrobky a služby, ale obyčajne je rôzna pre rôzne skupiny výrobkov resp. služieb, takže obyčajne v danom štáte existujú dve, tri i viac sadzieb DPH.[4]

Slovensko

upraviť

Zákon č. 222/1992 Zb. [6][7]

upraviť

Z textu prvého (česko-)slovenského zákona o DPH (zák. č. 222/1992 Zb.), účinného v plnom rozsahu od januára 1993 do roku 1995, vyplývali nasledujúce sadzby:

Od roku 1993 do júla 1994 bola základná sadzba 23 % a znížená sadzba 5 %. Zníženej sadzbe podliehali najmä stavebné práce, prevod a nájom nehnuteľností, potraviny, energie, lieky, zdravotnícke pomôcky, tlač, služby v poľnohospodárstve, opravy, ubytovacie služby, služby jedální, vybrané druhy dopravy, právne, architektonické a niektoré ďalšie služby. Niektoré aktivity boli oslobodené od DPH; boli to konkrétne najmä určité poštové, zdravotné, výchovné, vzdelávacie, sociálne, poisťovacie, finančné a rozhlasové/televízne služby, ako aj predaj podniku, (čiastočne) prevod a nájom nehnuteľností a prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier.

Od augusta 1994 do roku 1995 bola základná sadzba 25 % a znížená sadzba 6 %. Zoznam aktivít podliehajúcich zníženej sadzbe a aktivít oslobodených od DPH zostal (takmer) nezmenený oproti roku 1993 (pozri vyššie).

Zákon č. 289/1995 Z. z. [8][7]

upraviť

Z textu nového zákona o DPH (zák. č. 289/1995 Z. z.), účinného od januára 1996 do apríla 2004, vyplývali nasledujúce sadzby:

Od roku 1996 do roku 2003 bola základná sadzba 23 %; znížená sadzba bola najprv do júna 1999 6 %, potom do roku 2002 10 % a v roku 2003 14 %. Zníženej sadzbe podliehali podobné aktivity ako pred rokom 1996 (pozri vyššie). Niektoré aktivity boli oslobodené od DPH; boli to konkrétne najmä určité poštové, zdravotné, výchovné, vzdelávacie, vedecké, sociálne, poisťovacie, finančné a rozhlasové/televízne služby, ako aj predaj podniku, (čiastočne) prevod, prechod a nájom nehnuteľností, prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier, a do konca roku 1996 aj tvorba a vydávanie pôvodnej slovenskej literárnej, vedeckej a umeleckej tvorby.

Zákon č. 222/2004 Z. z. [9][7]

upraviť

Z textu nového zákona o DPH (zák. č. 222/2004 Z. z.), účinného od v mája 2004 (t. j. dňa vstupu Slovenska do EÚ) dodnes, vyplývali (resp. vyplývajú) nasledujúce sadzby:

V rokoch 2004 - 2006 existovala jediná sadzba DPH 19 %. Niektoré aktivity boli oslobodené od DPH; od mája 2004 to boli konkrétne najmä určité poštové, zdravotné, výchovné, vzdelávacie, športové, sociálne, kultúrne, poisťovacie, finančné a verejnoprávne rozhlasové/televízne služby, ako aj predaj podniku, (čiastočne) dodanie a nájom nehnuteľností a prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier. Jednotná sadzba 19 % bola mimochodom zavedená s účinnosťou od januára 2004, t. j. už pár mesiacov pred účinnosťou zákona č. 222/2004 Z.

V rokoch 2007 - 2014 bol základná sadzba 19 % a znížená sadzba 10 %. Znížená sadzba sa vzťahovala na lieky, vybraný zdravotnícky tovar a (od roku 2008) na knihy. Zoznam aktivít oslobodených od DPH zostal v podstate nezmenený oproti máju 2004 (pozri vyššie).

V rokoch 2015 - 2024 bola základná sadzba 20 % a znížená sadzba 10 %. Znížená sadzba sa vzťahovala na lieky, vybraný zdravotnícky tovar a knihy (od roku 2020 aj tlačené periodiká), od roku 2016 aj na základné potraviny (konkrétne od roku 2016 len chlieb, mlieko, maslo, mäso a ryby, od roku 2020 aj niektoré ďalšie pekárenské a mliečne výrobky, med, zelenina a niektoré ovocie), a od roku 2019 aj na ubytovacie služby. Od roku 2023 existovala aj tretia sadzba DPH vo výške 5 % vzťahujúca sa na dodávky v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Zoznam aktivít oslobodených od DPH zostal v podstate nezmenený oproti máju 2004 (pozri vyššie).

Od roku 2025 by mala platiť základná sadzba 23 %, znížená sadzba 19 % a tretia sadzba 5 %. Znížená sadzba 19 % sa má vzťahovať na potraviny iné než základné potraviny a na elektrickú energiu. Tretia sadzba 5 % sa má vzťahovať na lieky, vybraný zdravotnícky tovar, učebnice, základné potraviny, ubytovacie služby a na dodávky v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Niektoré aktivity budú naďalej oslobodené od DPH.[10]

Zdroje:[11][12][13]

Stav: leto 2024

štát základná sadzba znížená sadzba skratka názvu názov
  Albánsko[14] 20% 6% TVSH tatimi mbi vlerën e shtuar
  Andorra

[15]

4,5% (9,5% na banky a financie) 2,5% a 1% IGI impost general indirecte
  Belgicko 21% 12% a 6% BTW
TVA
MWSt
(hol.) belasting over de toegevoegde waarde
(fr.) taxe sur la valeur ajoutée
(nem.) Mehrwertsteuer
  Bielorusko[16] rovnako ako Rusko rovnako ako Rusko НДС
ПДВ
(rus.) налог на добавленную стоимость
(nalog na dobavlennuju stoimosť)
(bielor.) падатак на дададзеную вартасць
(padatak na dadadzenuju vartasc)
  Bosna a Hercegovina 17% PDV porez na dodanu vrijednost
  Bulharsko 20% 9% ДДС данък върху добавената стойност
(danak varchu dobavenata stojnost)
  Cyprus 19% 9% a 5% ΦΠΑ Φόρος Προστιθέμενης Αξίας
(Foros Prostithemenis Aksias)
  Česko 21% 12% DPH daň z přidané hodnoty
  Čierna Hora 21% 7% PDV porez na dodatu vrijednost
  Dánsko 25%
moms
(Faerské os.: MVG)
merværdiafgift

(Faerské os.: meirvirðirgjald)

  Estónsko 22% 9% km käibemaks
  Fínsko 24% 14% a 10% ALV
moms
(fín.) аrvonlisävero
(švéd.) mervärdesskatt
  Francúzsko
a   Monako
20% 10% a 5,5% a 2,1% TVA taxe sur la valeur ajoutée
  Grécko 24%
(na ostrovoch 17%)
13% a 6%
(na ostrovoch 9% and 4%)
ΦΠΑ Φόρος Προστιθέμενης Αξίας
(Foros Prostithemenis Aksias)
  Guernsey - - - nemá DPH
  Holandsko 21% 9% BTW belasting toegevoegde waarde
  Chorvátsko 25% 13% a 5% PDV porez na dodanu vrijednost
  Írsko 21% 13,5% a 9% a 4,8% CBL
VAT
(írs.) cáin bhreisluacha
(angl.) value-added tax
  Island 24% 11% VSK virðisaukaskattur
  Jersey 5% GST goods and services tax
  Kosovo 18% 8% TVSH tatimi mbi vlerën e shtuar
  Lotyšsko 21% 12% a 5% PVN pievienotās vērtības nodoklis
  Litva 21% 9% a 5% PVM pridėtinės vertės mokestis
  Luxembursko 17% 14% a 8% a 3% TVA taxe sur la valeur ajoutée
  Maďarsko 27% 18% a 5% ÁFA általános forgalmi adó
  Malta 18% 7% a 5% VAT taxxa tal-valur miżjud
  Moldavsko 20% 5% TVA taxa pe valoarea adăugată
  Nemecko 19% 7% USt. Umsatzsteuer
(mimo práva aj: Mehrwertsteuer)
  Nórsko 25% 15% a 12% mva. (bokmål) merverdiavgift
(nynorsk) meirverdiavgift
  Poľsko 23% 8% a 5% PTU/VAT podatek od towarów i usług
  Portugalsko 23% 13% a 6% IVA imposto sobre o valor acrescentado
  Rakúsko 20% 13% a 10% USt. Umsatzsteuer
(mimo práva aj: Mehrwertsteuer)
  Rumunsko 19% 9% a 5% TVA taxa pe valoarea adăugată
  Rusko[17] 20% 10% НДС налог на добавленную стоимость
(nalog na dobavlennuju stoimosť)
  San Maríno - - - nemá klasickú DPH
  Severné Macedónsko 18% 10% a 5% ДДВ данок на додадена вредност
(danok na dodadena vrednost)
  Slovensko 20% 10% a 5% DPH daň z pridanej hodnoty
  Slovinsko 22% 9.5% a 5% DDV davek na dodano vrednost
  Spojené kráľovstvo
a Ostrov Man
20% 5% VAT value-added tax
  Srbsko 20% 10% PDV porez na dodatu vrednost
  Španielsko 21%
(Kanár. ostrovy: 13,5% a 7%)
10% a 4%
(Kanár. ostrovy: 3%)
IVA impuesto sobre el valor añadido
(Kanár. ostrovy:impuesto general indirecto canario)
  Švajčiarsko
a   Lichtenštajnsko
8,1% 3,8% a 2,6% MWST
TVA
IVA
TPV
(nem.) Mehrwertsteuer
(fr.) taxe sur la valeur ajoutée
(tal.) imposta sul valore aggiunto
(rétor.) taglia sin la plivalur
  Švédsko 25% 12% a 6% moms mervärdesskatt
  Taliansko 22% 10% a 5% a 4% IVA imposta sul valore aggiunto
  Ukrajina 20% 14% a 7% ПДВ податок на додану вартість
(podatok na dodanu vartisť)
  Vatikán - - - nemá DPH

Poznámka: Skoro všetky štáty majú aj nulovú sadzbu DPH a/alebo rôzne oslobodenia od DPH. Ojedinele sa táto sadzba resp. tieto oslobodenia vzťahujú na základné životné potreby, obyčajne však skôr na špecifické aktivity (podobne ako v slovenskom zákone o DPH). Toto v tabuľke nie je osobitne uvedené.

Referencie

upraviť
  1. Il y a 70 ans, un Français inventait la TVA, « le Graal fiscal ». 10/04/2024 [1]
  2. Le soixantième anniversaire de la taxe sur la valeur ajoutée (TVA) [2]
  3. [3]
  4. a b Annex A. Countries with VAT [4]
  5. Lent, G. E., Casanegra de Jantscher, M., & Guerard, M. (1973). The Value-Added Tax in Developing Countries. IMF Staff Papers, 1973(002), A002. Retrieved Sep 17, 2024 [5]
  6. zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty (znenia od januára 1993 do decembra 1995)
  7. a b c JAROŠOVÁ, B. Vývoj sadzieb dane z pridanej hodnoty v SR od roku 1993. epi 2007 [6]
  8. zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (znenia od roku 1996 do roku 2003)
  9. zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (znenia od roku 2004 do roku 2024)
  10. Pravda. Veľké vládne šetrenie. Fico predstavil nové dane, DPH bude oveľa vyššia (+ zoznam). Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-09-17. Dostupné online [cit. 2024-09-17]. ISSN 1336-197X.
  11. VAT Rates in Europe, 2024 [online]. taxfoundation.org, 2024-01-30, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  12. Quick Charts [online]. taxsummaries.pwc.com, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  13. BAULF, Alex. Top 10 special territories for VAT purposes [online]. avalara.com, 2022-01-25, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  14. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-05-17]. Dostupné online. Archivované 2011-05-20 z originálu.
  15. Impost general indirecte [online]. impostos.ad, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  16. Russia and Belarus announce VAT and excise union 2023 [online]. vatcalc.com, 2022-09-22, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  17. Что такое НДС: сколько процентов в 2024 году, как рассчитать, кто платит [online]. rbc.ru, 04 апр, 17:40, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.