Daniel Okáli
Daniel Okáli (* 9. marec 1903, Liptovský Mikuláš – † 23. november 1987, Bratislava)[1] bol slovenský právnik, politik, literát, literárny kritik, prvý podpredseda Matice slovenskej. Patril medzi zakladateľov skupiny DAV, teda združenia ľavicovo orientovaných spisovateľov a politikov.[1]
Daniel Okáli | |
slovenský politik, právnik, spisovateľ a literát | |
Štát pôsob. | Československá socialistická republika |
---|---|
Narodenie | 9. marec 1903 Liptovský Mikuláš, Rakúsko-Uhorsko |
Úmrtie | 23. november 1987 (84 rokov) Bratislava, Slovensko |
Zamestnanie | právnik, vedecký pracovník SAV, podpredseda Matice slovenskej |
Známy vďaka | DAV |
Alma mater | Filozofická fakulta Karlovej univerzity |
Profesia | literárny kritik, politik, estetik, básnik |
Manželka | Marta Bodická (sesternica Vladimíra Clementisa) |
Deti | Ivan Okáli, ekonóm |
Životopis
upraviťDaniel Okáli vyštudoval právo na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Na Okáliho svetonázor malo vplyv tiež pražské prostredie, kde študoval a spolu s Vladom Clementisom a Jánom Poničanom založil Voľné združenie študentov-socialistov zo Slovenska, čo bol projekt, ktorý vyústil do vzniku skupiny DAV. Daniel Okáli dal časopisu DAV predovšetkým kultúrno-kritický, resp. literárno-kritický rozmer.[2]
Pôsobil ako advokátsky koncipient v Nových Zámkoch a Bratislave, neskôr ako advokát v Skalici. Peter Kerecman k tomu dodáva, že Daniel Okáli ako advokát nadviazal na tradičné hodnoty advokácie, patril ku kultúrnej elite národa svojej doby. Práve advokátske povolanie mu umožnilo účinne a právnymi prostriedkami vplývať na vývoj spoločnosti, hoci spoločnosť možno viac vnímala jeho pôsobenie umelecké a neskôr politické.[3]
V roku 1935 bol členom volebnej komisie v Bratislave za Komunistickú stranu Československa spolu s významným bratislavským architektom Fridrichom Weinwurmom.
Počas druhej svetovej vojny bol aktívnym členom protifašistického odboja v Skalici.
Po skončení vojny najprv zastával funkciu predsedu Československej presídľovacej komisie so sídlom v Budapešti, ktorá uskutočňovala výmenu obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom.
Po ukončení výmeny obyvateľstva nahradil vo funkcii povereníka vnútra SNR Gustáva Husáka. K jeho najvýznamnejším politickým rozhodnutiam patrí prijatie vyhlášky A-311/16-II/3-1948 slovenského povereníctva vnútra z 11. júna 1948, ktorým sa premenovali názvy 710 miest, obcí a osád na Slovensku. Šafárikovo, Kolárovo, Kalinčiakovo, Kalinkovo, Hamuliakovo, Palárikovo, Nálepkovo či Hurbanovo[4][5] sú niektoré z mnohých, ktoré vďačia za svoje nové meno povereníkovi vnútra Danielovi Okálimu.
Na povereníctve vnútra pôsobil aj počas prípravy a uskutočnenia Akcie K – kláštory (tiež známej ako „barbarská noc“). Mužské mníšske rády boli zrušené a v noci z 13. na 14. apríla 1950 bolo internovaných 1180 rehoľníkov žijúcich v 76 kláštoroch z 15 reholí.
V roku 1951 bol Okáli zatknutý a v roku 1954 vo vykonštruovanom takzvanom Procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku odsúdený k trestu odňatia slobody na 18 rokov (pôvodný trest bol 25 rokov). Oficiálne obvinenia boli zo špionáž proti Maďarsku či obhajoba sionizmu.[2]
Neskoršie rehabilitovaný, pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave.
Po rehabilitácií zastával aj funkciu prvého podpredsedu Matice slovenskej, venoval sa literárnej tvorbe a kritike.
Zomrel v roku 1987 v Bratislave.
Tvorba
upraviťDaniel Okáli písal poéziu a venoval sa predovšetkým estetike, literárnej a kultúrnej kritike. Analyzoval medzivojnovú literatúru a propagoval tiež literatúru povojnovú.
Kultúrna kritika a estetika
upraviťOkáli bol značne ovplyvnený kritikom Karolom Teigem, Barbussom, Wolkerom, Šaldom, Erenburgom, Majercholdom či Majakovským. Okáli písal esteticky a kultúrno-kriticky orientované texty o minulom i súdobom umení. Písal o Wolkrovi, Tolstom, Remarquovi, Gorkom, Wilderovi, ale aj Kukučínovi, Guothovi, Lukáčovi, Nižňanskom, Kráľovi, Hečkovi, Jilemnickom, Urbanovi, Poničanovi, Novomeskom, Rázusovi, Jégém, Vansovej.[2]
Okáli chápe podstatu umenia ako zhmotňovanie určitých duševných zážitkov, ktoré sú podkladom pre tvorivú činnosť. Literatúra podľa Okáli podlieha rozumovosti a je najkonkrétnejšia. Maliarstvo kolíše medzi dvoma brehmi umeleckého tvorenia (ideológia a odpútavanie sa od skutočnosti). Aj hudba môže podľa Okáliho sprostredkúvať večné pravdy (uvádza Beethovena ovplyvneného Francúzskou revolúciou, Wagnerove pokusy o zmaterializovanie filozofických myšlienok prastarých povestí či Smetanove zachytenie zápasu davov v Libuši či Daliborovi). Podľa Okáliho umelecká tvorba závisí od svojho vyjadrovacieho prostriedku, pomocou ktorého formuje duševné zážitky.[2]
Je autorom kníh Výboje a súboje (1973), Výboje a súboje 2 (1983), Literárna teória a kritika davistov (1976), Burič Gejza Vámoš (1971), Kritik Ján Igor Hamaliar (1974), Konfrontácie s Michalom Považanom (1978) či O prekonávaní krízy v našej literatúre (1981).
Poézia
upraviťOkáliho debut Ozvena krvi a zápasov vychádza v roku 1932. Okáli patril k sociálne ladeným poetom, ktorých tvorba bola angažovaná v kontexte jeho sociálneho myslenia. Ján Hamaliar o Okáliho poetickej tvorbe ako zmyslovej dravosti a rozbesnenej živelnosti spojenej s rozvážnou a ukáznenou melódiou srdca i dumavého a pochybujúceho intelektu.[2]
120 rokov od narodenia
upraviťMatica slovenská v spolupráci s Inštitútom ASA usporiadali v roku 2023 pri príležitosti 120. rokov narodenia Daniela Okáli spomienkové podujatie za účasti syna Ivana Okáliho a dcéry Ivana Horvátha (rodinných priateľov Okáliovcov) spojené s vedeckým seminárom na ktorom vystúpil kulturológovia Jozef Leikert a Lukáš Perný.[6] Z podujatia existuje videozáznam.[7]
Referencie
upraviť- ↑ a b Daniel Okáli [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, 2019-03-11, [cit. 2023-03-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e PERNÝ, Lukáš. Davista, ktorý pomenoval mestá po národných dejateľoch. Slovo (Bratislava: Klub Nového slova), 2023-03-09. Dostupné online [cit. 2023-03-13]. ISSN 1336-2984.
- ↑ KERECMAN, Peter. Naša advokácia, Daniel Okáli [online]. www.nasaadvokacia.sk, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
- ↑ https://watson.sk/NZONLINE/docs/A_31116_II3_1948.pdf
- ↑ JESENSKÝ, Mikuláš. Spravili z neho nadčloveka aj lumpa. Aký bol kapitán Nálepka naozaj?. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-11-16. Dostupné online [cit. 2023-03-13]. ISSN 1335-4418.
- ↑ SCHVANTNER, Peter. 120. výročie narodenia prvého podpredsedu MS Daniela Okáliho [online]. 2023-03-17, [cit. 2023-03-26]. Dostupné online.
- ↑ REDAKCIA. Daniel Okáli - 120 rokov od narodenia [online]. 2023-03-26, [cit. 2023-03-26]. Dostupné online.
Externé odkazy
upraviť- Vyhláška A-311/16-II/3-1948
- Článok zo zdrojov SITA: Dnes uplynie 60 rokov od barbarskej noci