Otvoriť hlavné menu

Daniel Tupý

študent zavraždený na Tyršovom nábreží v Bratislave

VraždaUpraviť

Vražda sa udiala v piatok, 4. novembra 2005 na Tyršovom nábreží. Osemčlennú skupinu zozadu napadlo asi 15 ľudí. Útok mal trvať asi minútu. Aj keď polícia dorazila na miesto už za tri minúty, urobila niekoľko chýb a po útočníkoch nepátrala hneď.[2] Po útoku zostalo 6 ľudí zranených, z toho jeden vážne. Daniel Tupý podľahol ôsmim bodným zraneniam.[3]

Vyšetrovanie, stíhanie a dopad vraždyUpraviť

V novembri médiá a rodina zavraždeného ponúkli odmenu 400 000 korún tomu, kto pomôže vraha vypátrať.[2] V roku 2006 sa pracovalo s hypotézou, že za vraždou stáli Skinheadi.[2]

Do februára 2006 polícia vypočula desiatky osôb, zaistila viacero zbraní a „niekoľko stoviek bezpečnostných akcií vo vybraných pohostinských zariadeniach, v ktorých sa stretávajú záujmové osoby polície. Častokrát však išlo o miesta stretávania sa subkultúrnej mládeže.“[3] V roku 2006 verziu neonacistického útoku potvrdil aj Robert Kaliňák.[2] Vyšetrovanie bolo neštandardne otvorené verejnosti.[2] Vtedajší minister vnútra Vladimír Palko o priebehu vyšetrovania na žiadosť poslancov vystúpil v parlamente. Neskôr sa pracovalo s verziou, že za vraždou stálo podsvetie, ktoré malo mať napojenie na neonacistické skupiny.[2] Vo februári 2008 bolo oznámené, že polícia vraha našla a z vraždy obvinila Richarda H.[4] V máji 2008 bol príslušníkmi Úrad boja proti organizovanej kriminalite zadržaný a do väzby vzatý Karol P., ktorý mal ovplyvňovať korunného svedka prípadu. 1. októbra toho roku Krajský súd rozhodol, že z väzby prepustí dvoch zadržaných obvinených z ublíženia na zdraví, Jána S. a Dávida V. Hlavný podozrivý Richard H. ostal vo väzbe.[3]

Hlavné pojednávanie s obvinenými sa začalo 26. januára 2006 na Okresnom súde Bratislava I.[3] 11. júna 2006 hlavný svedok prípadu odmietol vypovedať a poprel svoje slová z prípravného konania.[3] V júni 2009 oslobodil okresný súd piatich obžalovaných spod obžaloby.[2] Obžaloba mala byť nedostatočne pripravená. Vyšetrovateľom chýbali dôkazy, ale aj tak spis odovzdali prokuratúre s návrhom na podanie obžaloby. Obetiam sa nepodarilo identifikovať páchateľov a ani nebol určený človek komu patrila DNA stopa na nájdenom boxere. Aj keď obvinení súhlasili s použitím detektora lži, sudca tento krok nepovolil. Prokuratúra sa voči rozsudku neodvolala a ten nadobudol právoplatnosť.[2] V novembri 2010 bol rozpustený vyšetrovací tým, ktorý na prípade pracoval od septembra 2007. 24. augusta 2012 bolo vyšetrovanie prerušené rozhodnutím vyšetrovateľa.[2]

Podľa Michala Havrana, „[vražda] zmrzačila jednu generáciu. Ostatných dorazila neschopnosť úradov zatknúť a postaviť pred súd tých, ktorí to urobili. Útok na Daniela nebol iba takou, ako vraví priateľ vyšetrovateľ „náhodnou smrťou“, za ktorú si môže takmer sama obeť tým, že bola v „zlom čase na zlom mieste“.“[1]

Spomienkové akcieUpraviť

Niekoľko dní po smrti, 8. novembra 2005 bolo Tupému venované predstavenie Vlasy v bratislavskej Novej scéne. O deň neskôr sa na Hodžovom námestí v Bratislave konala akcia na pripomenutie smrti a odsúdenie neonacizmu. Zúčastnilo sa jej okolo 5 000 ľudí, z politikov len vtedajší predseda NR SR Pavol Hrušovský. Nasledujúci deň bol Daniel Tupý pochovaný v Žiline a zároveň na Ministerstve vnútra vznikla Komisia pre koordináciu postupu proti extrémizmu.[3] Týždeň po vražde sa na jej mieste uskutočnil protest asi 5 000 ľudí a Michal Kaščák zorganizoval koncert s názvom Zastavme neonacistov.[4][3] 23. februára 2006 otec Daniela Tupého Daniel Tupý st. odhalil pred budovou Univerzity Komenského pamätnú tabuľu svojmu synovi.[3]

Rok po smrti sa uskutočnila spomienková akcia na Námestí Andreja Hlinku v Žiline za účastí umelcov, medzi inými Metalindy, Odyssey a speváka Petra Končeka. V Bratislave bola na mieste vraždy pokrstená Tupého básnická zbierka Ticho po anjelovi (básne a myšlienky z pozostalosti).[5] Na piate výročie smrti, v roku 2010, sa uskutočnila spomienka: Hommage à Daniel Tupý - výtvarnodivadelné performance ako aj čítanie Tupého textov Mariánom Geišbergom, ktorý spomienku koncepčne pripravil. Akciu organizovala Univerzitná knižnica v Bratislave.[6]

DieloUpraviť

V roku 2006 mu posmrtne vyšla zbierka básní, Ticho po anjelovi (básne a myšlienky z pozostalosti). Knihu zostavil Daniel Hevier.[7] Knihu vydalo Vydavateľstvo Univerzity Komenského.[8]

ReferencieUpraviť

  1. a b HAVRAN, Michal. Vražda Daniela Tupého zmrzačila jednu generáciu [online]. Petit Press, 2015-11-11, [cit. 2015-11-13]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i KRČMÁRIK, Radovan. Vrahovia Daniela Tupého sú aj po deviatich rokoch na slobode [online]. aktuality.sk, 2014-11-04, [cit. 2015-11-14]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h Trestné stíhanie v prípade vraždy Daniela Tupého prerušili [online]. Petit Press, 2012-11-01, [cit. 2015-11-13]. Dostupné online.
  4. a b TÓDOVÁ, Monika. Polícia: Máme vraha Tupého [online]. Petit Press, 2008-02-28, [cit. 2015-11-13]. Dostupné online.
  5. Rok po smrti Daniela Tupého vychádza kniha jeho veršov [online]. Petit Press, 30.10.2006, [cit. 2015-11-13]. Dostupné online.
  6. Nomen Omen - Ticho po anjelovi [online]. Univerzitná knižnica v Bratislave, 2010-11-25, [cit. 2015-11-13]. Dostupné online.
  7. Rok po smrti Daniela Tupého vychádza kniha jeho veršov [online]. Petit Press, 30.10.2006, [cit. 2012-03-24]. Dostupné online.
  8. Ticho po anjelovi [online]. Literárne informačné centrum, [cit. 2015-11-14]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Daniel Tupý