Lykovec jedovatý
Lykovec jedovatý (staršie: lykovec obyčajný[1][2]; ľudovo: božie drievko[3], divoké korenie, divý piepor, vlčie korenie, vlčí piepor, vlčie lyko[4], psie lyko, lyko, namiesto slova lyko môžu byť vždy varianty: leko, liko, ligo[5]; lat. Daphne mezereum) je jedovatý ker z čeľade vrabcovníkovité.
| Lykovec jedovatý | |
 Plody a listy | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Linnaeus | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Rastie vzácne a samostatne v tienistých a vlhkých lesoch[3] vo väčšine Európy, okrem najsevernejších oblastí, a v západnej Ázii. Je to opadavý ker výšky do 2 metrov (väčšinou 1 m). Má dlhé kopijovité listy. Kvety kvitnú skoro na jar a vytvárajú súkvetia pozdĺž vetvičiek, sú ružové, ružovočervené a veľmi voňavé.[6] Vdychovanie vône môže spôsobiť bolesti hlavy a závrať.[7]
Celá rastlina je prudko jedovatá, obsahuje alkaloidy mezereín a dafnín.[8] Plody sú červené kôstkovice. Pre dospelého je smrteľná dávka asi 9 – 12 plodov.[7] Pre vtáky, ktoré sa plodmi živia (drozdovité) nie sú jedovaté a pomáhajú rastlinu rozširovať.[3]
V liečiteľstve sa využívala lykovcová kôra proti kožným vyrážkam, reumatizmu a pri obrnách.[3]
Referencie upraviť
- ↑ drievko. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 328.
- ↑ BYSTRICKÝ, Ján. Príroda Tatranského národného parku. [s.l.] : Osveta, 1956. 317 s. S. 146.
- ↑ a b c d MACKŮ, Jan; MOKRÝ, Jozef. Naše liečivé rastliny (Zber, pestovanie, úprava, účinné látky, upotrebenie). Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1957. 405 s.
- ↑ Dr. Kresánek [online]. drkresanek.sk, [cit. 2020-03-12]. Dostupné online.
- ↑ lyko. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 102.
- ↑ TUTIN, T. G.; BURGES, N. A.; EDMONDSON, J. R.; CHATER, A. O.; HEYWOOD, V. H., MOORE, D. M.; AKEROYD, J. R.; VALENTINE, D. H.; WALTERS, S. M. Flora Europaea: Psilotaceae to Platanaceae. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. 629 s. ISBN 978-0-521-41007-6. S. 257. (po anglicky)
- ↑ a b SPOHN, Margot. Co tu kvete?. Praha : Knižní Klub, 2010. 399 s. ISBN 978-80-242-2479-4. S. 206. (po česky)
- ↑ VOLÁK, Jan; STODOLA, Jiří; SEVERA, František. Veľká kniha liečivých rastlín. Bratislava : Príroda, 1987. S. 138.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lykovec jedovatý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lykovec jedovatý
