Daugavpils
Daugavpils (nem. Dünaburg, rus. Двинcк – Dvinsk, poľ. Dyneburg, fín. Väinänlinna) je mesto v juhozápadnom Lotyšsku na rieke Daugave. Ide o druhé najväčšie mesto v Lotyšsku po Rige.
| Daugavpils | |||
| Dünaburg, Dvinsk | |||
| 2. najväčšie mesto Lotyšska | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Lotyšsko
| ||
|---|---|---|---|
| Súradnice | 55°52′30″S 26°32′08″V / 55,87500°S 26,53556°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 139 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 86 m n. m. | ||
| Rozloha | 72,48 km² (7 248 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 95 467 (2016) [1] | ||
| Hustota | 1 317,15 obyv./km² | ||
| Mestské práva | 1275 | ||
| Primátor | Žanna Kulakova | ||
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
| Tel. predvoľba | 66 a 67 | ||
  Poloha mesta v rámci Lotyšska
| |||
| Webová stránka: daugavpils.lv | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Geografia upraviť
Daugavpils sa nachádza na juhovýchode krajiny, cca 250 km od Rigy. Cez mesto preteká rieka Daugava, ktorá dala mestu názov. Daugavpils má dobrú polohu, pretože sa nachádza len 33 km od hraníc s Bieloruskom a 25 km od hraníc s Litvou, čo z neho robí významný železničný uzol.
Obyvateľstvo upraviť
Etnické zloženie upraviť
Zvláštnosťou tohto lotyšského mesta je to, že tu Lotyši netvoria ani pätinu obyvateľov. Až do delenia Poľska v roku 1772 tu žila silná poľská komunita, ktorá tvorila podstatnú časť obyvateľov. Aj dnes tvoria Poliaci takmer 15 % obyvateľov mesta. Po roku 1772 sa tu sťahovali pravoslávni Rusi a Bielorusi. Ich počet sa prudko zvyšoval hlavne v období sovietskej vlády. Dnes má mesto viac ako 50 % ruského obyvateľstva a takmer 8 % bieloruského obyvateľstva. Židia boli takmer úplne zlikvidovaní počas nacistickej okupácie. Ostatné minority sú takmer bezvýznamné.
| Národnostné zloženie (2010) [2] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rusi | 51,8 % | |||
| Lotyši | 18 % | |||
| Poliaci | 14,4 % | |||
| Bielorusi | 7,6 % | |||
| Ukrajinci | 2,1 % | |||
| Litovci | 0,9 % | |||
| Ostatní | 5,2 % | |||
Náboženské zloženie upraviť
Zaujímavosťou mesta je aj jeho konfesionálne zloženie. Väčšina obyvateľstva sa hlási k pravoslávnej cirkvi (Ruská pravoslávna cirkev, patriarchát Moskva). Ide najmä o Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, ale aj malú skupinu Lotyšov. Tunajší Lotyši (často sa hlásia k etnickej skupine Latgalov) sú prevažne rímski katolíci (v ostatných častiach Lotyšska sú Lotyši evanjelici). K rímskym katolíkom sa hlásia aj tunajší Poliaci a Litovci. Evanjelikov a iných veriacich je málo.
História upraviť
Prvá zmienka o Daugavpilse pochádza z roku 1275, keď tu Ernst von Rassburg z Rádu mečových bratov vybudoval kamennú pevnosť dôležitú pri bojoch s dovtedy pohanskými Litovcami. Mečoví rytieri v tomto čase ovládali územie takmer celého Lotyšska, Estónska, územia dnešnej Kaliningradskej oblasti Ruskej federácie časti Litvy a Poľska. Podnikali útoky najmä proti pohanským Litovcom, ale aj pravoslávnym Rusom, ba dokonca aj proti katolíckym Poliakom. Litovci pevnosť niekoľkokrát vážne ohrozovali. V roku 1481 zámok dobyl vládca Ruska Ivan III. Po sekuralizácii územia rádových bratov (prešli na protestantizmus) sa Daugavpils stal súčasťou Poľsko-Litovského štátu. Práve v tomto čase sa začal odlišný vývoj Latgalska. Ostatné časti Lotyšska sa stali súčasťou Švédskeho panstva a presadilo sa tam evanjelické náboženstvo (Švédi boli evanjelici a podporovali protestantizmus v celej Európe). Latgalsko pod poľskou vládou zostalo rímskokatolícke. V roku 1655 mesto dobyli Švédi a v roku 1656 ruské vojská. Počas ruskej vlády v rokoch 1656 až 1657 sa mesto volalo Borisoglebsk. Potom sa stalo opäť súčasťou Poľsko-litovskej únie. Po prvom delení Poľska v roku 1772 pripadol Daugavpils Ruskému impériu. V meste sa začali budovať pravoslávne chrámy a pribúdalo ruského obyvateľstva. Vybudovala sa aj železničná trať Sankt Peterburg–Varšava, ale aj trate do Vitebska a Rigy. Daugavpils sa tak stal železničnou križovatkou a strategickým dopravným uzlom. V Pskovskej gubernii, do ktorej bol začlenený sa staj najväčším mestom. Od roku 1893 sa mesto nazývalo ruským názvom Dvinsk. V roku 1914 mal Dvinsk 112 837 obyvateľov.
Po vypuknutí 1. svetovej vojny malo mesto ťažké časy. V rokoch 1915 až 1918 sa tu stabilizoval východný front (pozičná vojna). Mesto sa stalo pre obe bojujúce strany akýmsi východným Verdunom. Až po boľševickej revolúcii na základe brest-litovského mieru obsadili Dvinsk 18. februára 1918 nemecké vojská. V decembri 1918 ich vystriedala Červená armáda a mesto sa stalo časťou Sovietskeho Ruska. V januári 1920 počas vojny medzi Poľskom a boľševikmi obsadili mesto Poliaci. Od 11. augusta 1920 sa stalo súčasťou nezávislého Lotyšska.
Po uzatvorení zmluvy medzi ZSSR a nacistickým Nemeckom obsadili mesto 17. júna 1940 sovietske vojská. 26. júna 1941 ich vytlačili počas útoku na ZSSR nacistické vojská. Počas nacistickej okupácie bolo zlikvidované početné židovské obyvateľstvo. 27. júla 1944 boli nacisti vytlačení sovietskymi vojskami a mesto sa opäť stalo súčasťou ZSSR až do vyhlásenia nezávislosti Lotyšska v roku 1991. Stalo sa súčasťou Lotyšskej sovietskej socialistickej republiky.
Pamiatky upraviť
V meste sa nachádza veľa architektonických pamiatok, ktoré pripomínajú jednotlivé etapy historického vývoja mesta.
- Chrám svätých Borisa a Gleba (Daugavpils) – pravoslávny
- Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (Daugavpils) – rímskokatolícky
- Chrám svätého Alexandra Nevského (Daugavpils) – pravoslávny
- Chrám svätého Petra – rímskokatolícky
- evanjelický kostol
- chrám staroobradníkov
Referencie upraviť
- ↑ «Latvijas iedzīvotāju skaits pašvaldībās pagastu dalījumā» [online]. [Cit. 2016-07-12]. Dostupné online. Archivované 2016-10-20 z originálu.
- ↑ Tabula: IS20. PASTĀVĪGO IEDZĪVOTĀJU NACIONĀLAIS SASTĀVS REĢIONOS UN REPUBLIKAS PILSĒTĀS GADA SĀKUMĀ [online]. Data.csb.gov.lv, [cit. 2011-09-15]. Dostupné online. Archivované 2012-05-30 z originálu.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Daugavpils
