Demänovská ľadová jaskyňa
Demänovská ľadová jaskyňa je v súčasnosti nezaľadnená jaskyňa v Nízkych Tatrách v Demänovskej doline, jedna z Demänovských jaskýň. Doložená už roku 1299 ako jedna z najstarších známych jaskýň v Európe.
Demänovská ľadová jaskyňa | |
jaskyňa | |
Fotografia jaskyne z roku 2006
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský kraj |
Okres | Liptovský Mikuláš |
Obec | Demänovská Dolina |
Nadmorská výška | 740 m n. m. |
Súradnice | 49°0′58″S 19°34′59″V / 49,01611°S 19,58306°V |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nachádza sa v brale Bašta nad Kamennou chatou. Z 1 900 m je sprístupnených verejnosti 680 m. Po objavení Demänovskej jaskyne Slobody záujem o ľadovú jaskyňu upadol. Po rekonštrukcii drevených schodov a elektrického osvetlenia bola roku 1952 znovu odovzdaná širšej verejnosti. Vstupný otvor leží nad Kamennou chatou vo výške 740 m n. m., asi 90 m nad terajšou hladinou Demänovky.
Jaskyňa pozostáva z priestranných chodieb a dómov, rozložených v troch jaskynných úrovniach. Do jaskyne sa zostupuje úzkou puklinovou chodbou do najnižšieho poschodia ležiaceho o 40 m nižšie. Priestory nemajú ľadové útvary a vyznačujú sa kvapľovými útvarmi, na povrchu sfarbenými do šeda až čierna od sadzí smolných fakieľ. Relatívna vlhkosť jaskyne sa pohybuje od 96 do 98 %. Ľad sa v jaskyni začal tvoriť pred približne 400 – 500 rokmi, čo bolo možné usudzovať z hrúbky podlahového ľadu a jeho jasnej vrstevnatosti v Kmeťovom dóme. Pôvodná kvapľová jaskyňa bola dynamická s voľnou cirkuláciou jaskynného ovzdušia. Zasypaním a zanesením, teda utesnením nižšie položených otvorov sa jaskyňa prirodzenou cestou zmenila na statickú. Takto sa utvorili podmienky potrebné pre zaľadnenie.
Po neuváženom prekopaní spodného otvoru pri sprístupňovacích prácach v rokoch 1950 – 51 sa jaskyňa opäť zmenila na dynamickú so silným vzdušným prúdením. Týmito zásahmi bol mikroklimatický režim jaskyne narušený až do takej miery, že hrozilo úplné roztopenie ľadu a ľadovej výzdoby. Úsilie mnohých nadšencov a odborných pracovníkov, jaskyniarov o zachovanie Demänovskej ľadovej jaskyne bolo však úspešné, klimatický režim jaskyne sa podarilo upraviť a jaskyňa sa zachovala ako ľadová. Ďalšie zásahy, najmä pri rekonštrukčných prácach v rokoch 1974 – 76 a pri sprístupňovaní ďalších priestorov jaskyne sa robili tak, aby sa nenarušil klimatický režim jaskyne. Vhodným zásahom do hydrologického režimu jaskyne sa naopak vytvorili podmienky pre postupné narastanie ľadu v jaskyni.
Z jaskynných netopierov v nej zimujú netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), ucháč sivý (Plecotus austriacus), večernica severská (Eptesicus nilssoni), uchaňa čierna (Barbastella barbastella) a netopier Blythov (Myotis blythii).
Zaujímavosťou Demänovskej ľadovej jaskyne je na zasintrovanej stene tzv. „Kniha návštev“ s podpismi historicky významných osôb (najstarší podpis pochádza z roku 1714) a nálezy kostí medveďa jaskynného (Ursus speleus).
V roku 2021 sa dôsledkom klimatických zmien najväčší ľadovec v jaskyni nachádzal len v Kmeťovom dóme. Vplyvom úbytku ľadu počas teplých liet, ktorý je menší ako prírastky v zime je ľadová výplň na minime za posledných 70 rokov. Ubúdanie ľadu bolo v minulosti spôsobené prerazením dolného priechodu čím sa zmenila cirkulácia vzduchu. Priechod však bol neskôr zasypaný. „[Voda] sa tam musí dostať koncom zimy a na jar, keď je podzemie najviac premrznuté. Lenže bez topiaceho snehu, ktorého je v ostatných rokoch nedostatok, tam veľmi nemá čo presakovať a ľad sa nevytvára,“ povedal Pavel Bella zo Správy slovenských jaskýň.[1]
V r. 2024 je jaskyňa celá nezaľadnená.[2]
Referencie
upraviť- ↑ Správy [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-07-31, [cit. 2024-08-01]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Demänovská ľadová jaskyňa
Zdroj
upraviťTento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.