Demänovské vrchygeomorfologickou časťou Ďumbierskych Tatier. Zaberajú sever centrálnej časti Nízkych Tatier a najvyšším vrchom je Krakova hoľa (1 752 m n. m.).[1]

Demänovské vrchy
geomorfologická časť
Ďumbierskych Tatier
Masív Krakovej hole
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Časť Ďumbierskych Tatier
Hranice Ľubeľská pahorkatina, Liptovské nivy, Priehyba, Ďumbier, Salatíny
Rieka Váh
Súradnice 49°00′S 19°39′V / 49,0°S 19,65°V / 49.0; 19.65
Najvyšší bod Krakova hoľa
 - výška 1 752 m n. m.
Najnižší bod severozápadný okraj územia
 - výška cca 700 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vymedzenie

upraviť

Územie zaberá severovýchodnú časť Ďumbierskych Tatier, medzi Križskou dolinou na západe a Bocianskou dolinou na východe. Severný okraj vymedzuje Ľubeľská pahorkatina a Liptovské nivy, geomorfologické časti Liptovskej kotliny. Bocianska dolina tvorí hranicu s Priehybou, patriacou do Kráľovohoľských Tatier, južným smerom pokračujú Nízke Tatry časťou Ďumbier a na západe nadväzujú Salatíny, oddelené Križskou dolinou.[2]

Ochrana územia

upraviť

Demänovské vrchy patria medzi prírodne najcennejšie oblasti na Slovensku, čo potvrdzuje množstvo chránených území. Takmer celá časť leží v Národnom parku Nízke Tatry, okrajové oblasti v jeho ochrannom pásme. Osobitne chránenou lokalitou je národná prírodná rezervácia Demänovská dolina, Jánska dolina a Ohnište, národná prírodná pamiatka Jaskyňa zlomísk, Starý hrad, Štefanová, Veľká ľadová priepasť a Záskočská jaskyňa a prírodná pamiatka Dogerské skaly.[3]

Turizmus

upraviť

Turisticky vyhľadávané sú najmä krasové územia Demänovskej a Jánskej doliny, no celá oblasť je vybavená sieťou značkovaných trás. Centrálnou časťou vedie prístup do Jasnej, poblíž ktorého je unikátny komplex Demänovských jaskýň. V Jánskej doline je najznámejšou Stanišovská jaskyňa. Medzi strediská turistiky a voľnočasových aktivít patrí aj okolie Liptovského Jána, lyžiarske stredisko pri Závažnej Porube a pri Pavčinej Lehote, kde sa nachádza i bobová dráha.[3]

Referencie

upraviť
  1. Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online.
  3. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-17]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť