Demokratická strana (2006)

Súradnice: 48°10′03″S 17°07′36″V / 48,1676056°S 17,1267169°V / 48.1676056; 17.1267169

Demokratická strana, skratka DS, (v rokoch 2006 – 2007 Demokratická strana Slovenska) je mimoparlamentná pravicová politická strana na Slovensku.[2] Strana je pravicová a demokraticky orientovaná, ideovo nadväzuje na odkaz Demokratickej strany z obdobia rokov 1945 – 1948 a je pokračovaním pôvodnej línie ponovembrovej Demokratickej strany.[3] Súčasným predsedom strany je od júna 2020 Stanislav Rajnoha.[4]

Demokratická strana
Základné informácie
Založenie10. august 2006
PredsedaStanislav Rajnoha
PodpredsedaNatália Blahová
Miroslav Ivan
Najviac poslancov9 (NR SR 2019)
Poslancov0 (NR SR)
0 (EP)
Ideológieliberálny konzervativizmus
pro-europanizmus
Počet členov12 (31.12.2018)[1]
Ďalšie informácie
SídloRačianska 69/B, 831 02 Bratislava
Farby          biela, modrá
Webdemokratickastrana.sk

HistóriaUpraviť

 
Vodný hrad v Hronseku, miesto častých stretnutí členov a sympatizantov DS

Demokratická strana Slovenska bola zaregistrovaná 10. augusta 2006.[2] Tvorili ju najmä členovia bývalej Demokratickej strany, ktorá v roku 2006 definitívne splynula s SDKÚ. Keďže sa odporcom tohto kroku nepodarilo fúzii zabrániť, založili novú stranu pod názvom Demokratická strana Slovenska. Na Republikovom sneme 29. septembra 2007 sa strana vrátila k svojmu historickému názvu Demokratická strana (skratka DS). Častým miestom stretnutí členov a sympatizantov DS býva Vodný hrad v Hronseku, nachádzajúci sa v symbolickom geografickom strede Slovenska.

V roku 2009 v strane súperili o vedenie skupina okolo Braňa Hochela a vtedajšieho predsedu Dušana Bobríka so skupinou okolo Viliama Beleja a Dušana Fedoročka, ktorí sa po separátnom sneme považovali za nové vedenie strany. Obe strany podnikali pre potvrdenie postavenia aj trestno-právne kroky.[5]

V roku 2014 sa stranu pokúšali oživiť odídenci z banskobystrickej SDKÚ-DS, predsedom sa stal banskobystrický chirurg, mestský poslanec a bývalý šéf Rooseveltovej nemocnice Michal Bucek.[6]

Od roku 2018 do roku 2019 bol predsedom DS Michal Kravčík[2], ktorý bol v roku 1999 ocenený Goldmanovou cenou. V oblasti životného prostredia, v ktorej sa udeľuje, sa považuje táto cena za najprestížnejšie ocenenie.[3]

V októbri 2019 vstúpili do strany deviati odídenci zo strany Sloboda a Solidarita, poslanci NR SR z tzv. Demokratického jadra na čele s Ľubomírom Galkom, Janou Kiššovou a Natáliou Blahovou. Ponuku na spoluprácu im tlmočila DS. Ako dôvod poslanci uviedli snahu o spájanie sa za účelom porážky mafie na Slovensku tak, ako sa kedysi podarilo Demokratickej strane poraziť komunizmus (vo voľbách v roku 1946). Za stranu budú kandidovať v nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 2020, pričom s predsedom strany Kravčíkom sa dohodlo, že volebnou líderkou kandidátky bude Jana Kiššová.[7] Na mimoriadnom kongrese 26. októbra 2019 v Hronseku delegáti zvolili členov predsedníctva (Jana Kiššová, Adam Hochel, Erika Jankajová, Ľubomír Galko, Jozef Rajtár) a za podpredsedov strany zvolili Janu Kiššovú a Jozefa Rajtára.[8][9]

Volebné obdobie 2020-2024Upraviť

V parlamentných voľbách vo februári 2020 DS neuspela, keď získala len 4 194 hlasov (0,14 %).[10] V júni 2020 bolo na sneme v Hronseku zvolené nové vedenie strany, predsedom sa stal Stanislav Rajnoha, prvou podpredsedníčkou Natália Blahová a podpredsedom Miroslav Ivan.[4]

Predstavitelia stranyUpraviť

Predsedovia stranyUpraviť

Členská základňaUpraviť

K 31. decembru 2018 mala DS 12 členov.[1]

Volebné preferencieUpraviť

Volebné preferencie strany sú také nízke, že ich Štatistický úrad Slovenska v súčasnosti nezaznamenáva.

Volebné výsledkyUpraviť

Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila Demokratická strana.

Voľby do Národnej rady Slovenskej republikyUpraviť

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2020 Národná rada SR 4 194 0,14 %
0 / 150
17. miesto neúčasť v parlamente

Voľby do Európskeho parlamentuUpraviť

Rok volieb Voľby do počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2009 Európsky parlament 0,29 % 0 15. miesto neúčasť v parlamente
2019 Európsky parlament 0,51 % 0 18. miesto neúčasť v parlamente

ReferencieUpraviť

  1. a b Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
  2. a b c Demokratická strana In: Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-10-26]. Dostupné online.
  3. a b M. Kravčík prevzal v San Franciscu prestížnu Goldmanovu cenu za životné prostredie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1999-04-20. Dostupné online [cit. 2019-10-26]. ISSN 1335-4418.
  4. a b c TASR. SMK chystá nové vedenie strany. Socialisti.sk a DS si už zvolili [online]. parlamentnelisty.sk, 2020-06-21, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
  5. SITA. Demokratická strana má preferencie tesne nad nulou, viesť ju chcú dve skupiny. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-06-02. Dostupné online [cit. 2019-10-26]. ISSN 1335-4418.
  6. PACHEROVÁ, Soňa. Odídenci z SDKÚ-DS skúšajú rozmraziť Demokratickú stranu. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2014-08-12. Dostupné online [cit. 2019-10-26]. ISSN 1336-197X.
  7. SITA. Deviati odídenci zo SaS budú kandidovať za Demokratickú stranu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-17. Dostupné online [cit. 2019-10-26]. ISSN 1335-4418.
  8. Predsedníctvo Demokratickej strany [online]. Demokratická strana, [cit. 2019-10-27]. Dostupné online.
  9. TASR. Kiššovú a Rajtára zvolili za podpredsedov Demokratickej strany. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-26. Dostupné online [cit. 2019-10-26]. ISSN 1335-4418.
  10. Definitívne výsledky hlasovania [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť