Derogácia

Derogácia znamená zrušenie právneho predpisu alebo jeho časti. Ak sú zrušené len niektoré ustanovenia právneho predpisu, právny predpis aj naďalej zostáva v platnosti, pretože vypustením nektorých ustanovení sa iba novelizuje (mení). Ustanovenie, ktoré úplne alebo čiastočne ruší právny predpis sa nazýva derogačná klauzula. Zvyčajne sa umiestňuje na koniec nového právneho predpisu.

Zrušenie prostredníctvom derogačnej klazuly je výslovné, a to buď explicitné („ruší sa zákon č. 12/1980 Zb.“) alebo implicitné („rušia sa všetky právne predpisy o štátnej arbitráži“). Derogácia však môže byť vykonaná aj mlčky, ak si navzájom odporujú ustanovenia viacerých právnych predpisov (v tomto zmyslu sa niekedy v prípade nového zákona hovorí o obrogácii). Či k tomu v určitom konkrétm prípade naozaj došlo sa určuje podľa kolíznych pravidiel: lex posterior derogat priori (neskorší zákon ruší skorší), lex specialis derogat generali (konkrétnejší zákon ruší všeobecnejší), příp. také lex superior derogat inferiori (zákon vyššej právnej sily ruší zákon nižšej právnej sily).

Klasické rímske právo však chápalo derogáciu len ako čiastočné zrušenie zákona a vedľa nej rozlišovalo abrogáciu, pod ktorou sa rozumelo úplne zrušenie (bez náhrady), nahradenie starého práva novým. Abrogáciu a derogáciu možno rozlišovať aj podľa významu týchto slov v latinčine: abrogácia bude úplným, absolútnym zrušením („smrťou“ normy), zatiaľ čo derogácia bude len neúčinnosťou normy v určitom kontexte („uspaním normy“) – napr. špeciálna norma "ruší" všeobecnú normu – v skutočnosti ju samozrejme nezrušuje, ale len ju namiesto toho uplatňuje v špeciálnych prípadoch.

V záujem právnej istoty by sa právne predpisy mali vždy rušiť explicitne, inak môžu vznikať spory, či určitá právna norma je alebo ne je súčasťou právneho poriadku.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Derogace na českej Wikipédii.