Dezinformácia

zámerne šírené nepravdivé informácie s cieľom oklamať

Dezinformácia (angl. disinformation) je nepravdivá informácia zámerne šírená s cieľom oklamať, zavádzať ľudí, ktorej slovenský ekvivalent je: úmyselne falošná informácia.[1] Nemali by sa zamieňať s nesprávnou informáciou (angl. misinformation), ktorá je nesprávna neúmyselne.[2] Dezinformácie môžu byť súčasťou širšieho procesu informačného ovplyvňovania, ktorý sa označuje pojmom informačné operácie,[3] ktoré môžu byť súčasťou vyhláseného aj nevyhláseného vojnového konfliktu a to aj v podobe tzv. hybridnej vojny. Systematické využívanie informačných operácií, nátlak, kybernetické útoky, hrozba použitia vojenskej sily a ďalšie aktivity cudzích spravodajských služieb sa spoločne stávajú hybridnou hrozbou.[3]

Pôvod pojmu

upraviť

Pojem, ktorému sa pripisuje pôvod z ruského dezinformatsiya, ktorý je spájaný s bývalou tajnou službou bývalého Sovietskeho zväzu – KGB. Používal sa na falšovanie a iné techniky zdiskreditovania vlády, osôb alebo politiky.[4] Zrejme odvodené od názvu jedného oddelenia propagandy KGB.[5] Sovietski plánovači v 50. rokoch definovali dezinformáciu ako „šírenie (v tlači, rozhlase atď.) nepravdivých správ, ktorých cieľom bolo zavádzať verejnú mienku.“[6]

Slovo dezinformácia pochádza z latinskej predpony dis- a informácia, čo znamená „zvrátenie alebo odstránenie informácie“. V anglickom kontexte sa toto zriedkavo používané slovo v tomto význame objavilo v tlači už v roku 1887.[7]

Definície

upraviť

Pojem dezinformácia zatiaľ nebol na Slovensku kodifikovaný. Väčšinou sa preberajú definície uvádzané v odborných publikáciách či oficiálnych európskych dokumentoch, ktoré sú si podobné a vystihujú podstatu dezinformácie.[3]

Dezinformácia je:

  • Overiteľne nepravdivá, zavádzajúca alebo manipulatívne podaná informácia, ktorá je zámerne vytvorená, prezentovaná a šírená s jednoznačným úmyslom klamať alebo zavádzať, spôsobiť nejakú ujmu alebo zabezpečiť nejaký zisk (napríklad hospodársky či politický). Dezinformácia často obsahuje element, ktorý je zjavne pravdivý, čo jej dodáva na dôveryhodnosti a môže tak skomplikovať jej odhalenie. Medzi dezinformácie nepatria neúmyselné chyby v spravodajstve, satira a paródie, ani správy a komentáre naklonené jednej strane, ktoré sú takto zreteľne označené.[1]
  • viac alebo menej zámerne vytvorená skreslená alebo chybná informácia – chce mýliť, zavádzať adresáta. Dezinformácia vedie k nesprávnym záverom alebo rozhodnutiam.[8]
  • chybná správa alebo posolstvo inkorporované do určitého informačného systému, spravidla s cieľom zmeniť ho a dosiahnuť inhibíciu/excitáciu zvolených mienkotvorných tém v populačnom prostredí.[9]
  • úmyselne nesprávna či skreslená informácia tajne implantovaná do informačnej sústavy oponenta so zámerom ovplyvniť potrebným smerom jeho aktivity (názory).[10]
  • nástrojom tzv. psychologickej vojny – čiernej propagandy.[10]
  • pojem, ktorý zahŕňa nie len vecný obsah “informácie”, ale i proces jej rozširovania a recepcie adresátom.[10]

Informáciu je možné rozdeliť na užitočnú (aditívnu) a redundantnú. Užitočná informácia akceleruje/urýchľuje zmenu. Redundantná informácia ju obmedzuje. Ak je príjem redundantnej informácie v potrebnom čase neprerušovaný a opakovaný, stáva sa z nej dezinformácia, vrcholiaca negatívnou zmenou. To je nesporne jedna z najpresnejších definícií “opakovanej lži” ako historicky najosvedčenejšej metódy i praktiky informačnej manipulácie.[11]

Zámer dezinformácie

upraviť

Cielená dezinformácia je bežná najmä v nekalom súperení politických strán a v spravodajských hrách medzi znepriatelenými štátmi alebo civilizačnými systémami, v utajovaných formách ju veľmi často sprevádza porušovanie zákonov i základných ľudských práv. Dezinformácia, ktorá je zacielená na individuálneho príjemcu predstavuje prvok vojenského a politického súperenia.[9] Médiá, a teda masová komunikácia vyvolali rozvoj propagandistickej dezinformácie so zámerom vzbudzovať tlak na politické, náboženské, vojenské a hospodárske elity.[10]

Účelom dezinformácie je oklamať protivníka a doviesť ho k dezinformátorom plánovanej orientácii v tematike. Často apeluje na oponentovo národné, vlastenecké či kultúrne cítenie alebo náboženské presvedčenie. Moderná dezinformačná kampaň cielená na verejnosť začína obvykle publikovaním "škandálneho" materiálu v niektorom menej známom médiu a ak je úspešná, dochádza ku kumulovaniu a preberaniu materiálu ďalšími médiami.[10]

V širšom poňatí sa medzi dezinformačné zaraďujú aj hospodárske alebo kultúrne aktivity, napr. reklama. V niektorých prípadoch má použitie pojmu odkázať na väčšinou spravodajskú dysfunkciu média.[10]

Dezinformácia ako nástroj

upraviť

Dezinformácia predstavovala vyhľadávaný nástroj domácej a zahraničnej politiky vo všetkých režimoch. V komunistickom Česko-Slovensku pracovali mnohí dezinformátori pod novinárskym krytím.[10]

Hlavné typy tvorby dezinformácie podľa spravodajských materiálov:

  • falšovanie (úplne nepravdivé, bez možnosti overenia),
  • obohrávanie (čiastočne nepravdivé, ak je potrebné priviesť pozornosť protivníka na iný cieľ),
  • dezinformácia opaku (celkom pravdivé, dotyčnému je poskytnutá pravdivá informácia s predpokladom, že ju bude považovať za nepravdivú).

Za hlavné techniky dezinformácie sú považované:

  • zveličenie (zjednodušenie) javu,
  • zmena jej povahy alebo okolností (času, miesta),
  • úplná zmena javu na iný.

Podmienky úspešnosti dezinformácie:

  • dezinformácia musí vychádzať z pravdivých zdrojov,
  • musí byť prispôsobená kultúrnemu kontextu protivníka,
  • musí byť šírená viacerými kanálmi.

Dezinformačné kampane

upraviť

Dezinformačné kampane sprevádzali obidve svetové vojny. Jednou z najznámejších bola dezinformácia, že chorobu AIDS vyvinuli vedci v USA pre vojenské účely, ktorá sa šírila v 80-tych rokoch 20. storočia.

Medzi známe domáce dezinformačné kampane patrí akciu Neptún, nález falošných dokumentov kompromitujúcich vedúcich činiteľov SRN na dne jazera, ktorú riadil agent ŠtB Ladislav Bittman. V Čierneho jazere, opradenom legendami, v lete roku 1964,televízny štáb senzačne objavil štyri debny. Debny boli neskôr vyzdvihnuté z jazera a za účasti kamier prevezené do Prahy. Na tlačovej konferencii potom minister vnútra Štrougal oznámil, že obsahom nájdených debien sú dokumenty, ktoré obsahujú písomné dôkazy o tom, že Západné Nemecko a Rakúsko je prešpikované prisluhovačmi nacistického režimu.

Dezinformačnej aktivite tajných služieb bol vystavený domáci aj zahraničný odboj. Dezinformačné kampane významne podporili rozhodovanie o okupácii Česko-Slovenska v roku 1938 aj v roku 1968. Dezinformácia o mŕtvom študentovi sprevádzala aj česko-slovenský prevrat v roku 1989.[10]

V súčasnosti hlavným zdrojom dezinformácií aj na Slovensku je internet. Dezinformačné (weby) alebo konšpiračné médiá sa zameriavajú na šírenie dezinformácií. Ich cieľom je šíriť konšpiračné teórie, hoaxy, neoverené alebo zmanipulované informácie. Ich tematika je väčšinou zameraná v súčasnosti najmä na[12]:

  • tému utečencov,[12]
  • proti (opatreniam proti pandémii) COVID-19,[12]
  • proti členstvu v EÚ[12] a v Nato
  • proti podpore Ukrajiny[13].

Referencie

upraviť
  1. a b Krátky slovník hybridných hrozieb - [online]. NBU, 2021-03-08, [cit. 2023-06-22]. Dostupné online.
  2. Čím sa líši misinformácia od dezinformácie? [online]. ESET, 2021-10-16, [cit. 2023-06-22]. Dostupné online.
  3. a b c Dezinformácie a informačné operácie - [online]. NBU, 2021-03-05, [cit. 2023-06-22]. Dostupné online.
  4. WATSON, James a Anne HILL, 2000. Dictionary of media & communication studies. New York: Oxford University Press, 2000. ISBN 978-1-84966-562-9
  5. BITTMAN, Ladislav. The KGB and Soviet disinformation: an insider's view. Washington : Pergamon-Brassey's International Defense Publ, 1985. ISBN 978-0-08-031572-0. S. 49-50.
  6. DEAN, Jackson. ISSUE BRIEF: DISTINGUISHING DISINFORMATION FROM PROPAGANDA, MISINFORMATION, AND “FAKE NEWS” [online]. National Endowment for Democracy, 2018, [cit. 2023-06-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Early use of the word "disinformation" (1887). Medicine Lodge Cresset (Medicine Lodge, Kansas), 1887-02-17, s. 3. Dostupné online [cit. 2023-06-22].
  8. Práca s informáciami [online]. 2012. Školská knižnica SG ŽP a SSOŠH ŽP, 2012 [cit. 2014-11-25]. Dostupné na: http://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/praca-s-informaciami1/
  9. a b VALČEK, P, 2011. Slovník teórie médií A-Ž. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2011. ISBN 978-80-8119-042-1
  10. a b c d e f g h REIFOVÁ, Irena, 2004. Slovník mediální komunikace. Praha: Portál, 2004.ISBN 80-7178-926-7
  11. ROZENBERG, Slavomír, 2010. Audiovizuálnosť z aspektu masmediálnej manipulácie. In: Communication Today [online]. Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2010, roč. 1, č. 2, s. 22-38 [cit. 2014-11-25]. ISSN: 1338-130X. Dostupné na: http://www.communicationtoday.sk/wp-content/uploads/CT-2_2010-3.pdf
  12. a b c d PRÍRUČKA DIGITÁLNEJ BEZPEČNOSTI (PRE UČITEĽOV 1. a 2. stupňa ZŠ) [online]. ESET, [cit. 2023-06-22]. S. 49. Dostupné online.
  13. Demagóg.sk k Ukrajine: Netreba sledovať dianie minútu po minúte, človek sa v tom stratí (podcast) [online]. Aktuality.sk, 2023-06-21, [cit. 2023-06-22]. Dostupné online.