Otvoriť hlavné menu

Dietylamid kyseliny lysergovej

chemická zlúčenina

Dietylamid kyseliny lysergovej (LSD), presnejšie dietylamid kyseliny D-lysergovej je polosyntetický alkaloid a silný halucinogén.

Dietylamid kyseliny lysergovej
Dietylamid kyseliny lysergovej
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C20H25N3O
Synonymá LSD
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 323.43 g/mol
Teplota topenia 80 - 85 °C
Ďalšie informácie
Číslo CAS 50-37-3
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

HistóriaUpraviť

Syntetizoval ho v roku 1938 švajčiarsky chemik Albert Hofmann vo firme Sandoz Laboratories v Bazileji (Švajčiarsko) ako súčasť veľkého výskumného programu na hľadanie medicínsky užitočných derivátov ergotových alkaloidov.

VyužitieUpraviť

V 50. rokoch 20. storočia sa začal masívny výskum účinkov LSD na ľudský organizmus. Priekopnícke práce v oblasti jej využitia publikoval anglický psychiater Humphry Osmond. Skúmal jej vplyv na schizofrenických pacientov a úspešne experimentoval s jej použitím pri liečbe alkoholizmu. V 60. rokoch sa začala užívať masovejšie ako podpora tvorivosti a na rozšírenie vedomia v mnohých pracovných odvetviach, hlavne umeleckých. LSD sa postupne stávalo drogou Hippies.

UžívanieUpraviť

LSD sa užíva vo veľmi malých dávkach (20 – 200 mikrogramov), najčastejšie na tabletkách, na kockách cukru, vo forme drobných, pestrofarebných tabliet (micros) alebo sa kvapká na pijavé papieriky či kúsky vaty. Dávky 40 – 70 mikrogramov vyvolávajú poruchy vnímania. Intoxikácia sa prejavuje najskôr ľahkými závratmi, potom ospalosťou. Pri pravidelnom užívaní LSD sa zvyšuje tolerancia, ktorá pri abstinencii rýchlo klesá. Abstinenčné príznaky nie sú známe a LSD sa považuje za nenávykové.[1] Dlhodobé užívanie LSD spôsobuje apatiu, stratu záujmov o iné činnosti, neschopnosť plánovať budúcnosť, odmietanie spoločenských noriem, existuje tiež závažné riziko vzniku psychózy.[2]

ÚčinkyUpraviť

MechanizmusUpraviť

Účinky LSD sú sprostredkované pôsobením na väčšinu typov serotonínových receptorov, okrem 5-HT3 a 5-HT4. Ide predovšetkým o receptory 5-HT2A and 5-HT2C, spolu s dopamínovým receptorom D2.[3]

Fyzické účinkyUpraviť

Fyzické účinky LSD sú oproti psychickým v podstate zanedbateľné. Dochádza však ku zvýšeniu krvného tlaku, srdcovej frekvencie, môže prísť k zvýšeniu telesnej teploty, prípadne k poteniu a suchu v ústach.[4]

Psychické účinkyUpraviť

LSD začína účinkovať 20 až 30 minút po použití. Účinok vrcholí približne po troch až štyroch hodinách od požitia a môže trvať až 12 hodín. Prejavuje sa vizuálnymi pseudohalucináciami a ilúziami, zmenami vnímania reality, priestoru a času. Môže sa vyskytnúť aj synestézia, tzn. prelínanie zmyslov.

Iné názvy LSDUpraviť

micro dots, dots, trip, twenty five, papier, známka, kyselina, acid...

ReferencieUpraviť

  1. Lüscher C, Ungless MA. The Mechanistic Classification of Addictive Drugs. PLoS Med., November 2006, s. e437. ["http://www.plosmedicine.org/article/info:doi/10.1371/journal.pmed.0030437" Dostupné online]. DOI10.1371/journal.pmed.0030437. PMID 17105338. (po anglicky)
  2. Neuroveda o užívaní psychoaktívnyych látok a závislosti [online]. Svetová zdravotnícka organizácia, 2004, [cit. 2016-05-26]. Dostupné online.
  3. NICHOLS, David E. Hallucinogens. Pharmacology & Therapeutics, 2004-02, roč. 101, čís. 2, s. 131–181. Dostupné online [cit. 2018-05-26]. ISSN 0163-7258. DOI10.1016/j.pharmthera.2003.11.002.
  4. C., Bigelow, Barbara. UXL encyclopedia of drugs & addictive substances. Detroit, Mich. : Thomson Gale, 2006. Dostupné online. ISBN 1414406193.

Iné projektyUpraviť