Diplomatika (gr. diploma - listina) je pomocná historická veda zaoberajúca sa spracovaním starých listín a dokumentov ako historického materiálu.[1] Diplomatika v súčasnosti skúma aj ďalšie diplomatické kategórie a to mandáty, listy, knihy, spisy a účtovné písomnosti.

  • Listiny sú „písomné svedectvá o určitom právnom pokonaní zachovávajúce formálna náležitosti, ktoré im dávajú právnu silu a záväznosť.“[2]
  • Mandáty sú „nariadenia vrchností, najmä panovníkov inštitúciam alebo osobám, majú však len jednorázovú alebo dočasnú platnosť.“[2]
  • Listy sú „jednoduché oznámenia o verejných alebo súkromných záležitostiach. Zachovávajú si síce určitú formu ale nemajú silu právneho svedectva.“[2]
  • Knihy sú „zápisy o úradnej činnosti a rozhodnutiach vedené v knižnej forme pre internú potrebu úradu.“[2]
  • Spisy sú „písomnosti ktoré vznikajú v priebehu vybavovania úradných záležitostí a sú vedené pre internú potrebu úradu.“[2]
  • Účtovné písomnosti sú „úradné záznamy o príjmoch a výdavkoch.“[2]

Zakladateľom diplomatiky ako vedeckej disciplíny bol Jean Mabillon so svojím dielom De re diplomatica libri sex (Šesť kníh o diplomatike), v ktorom sa venuje rôznym druhom stredovekého písma a rukopisov.

Referencie

upraviť
  1. Diplomatika. In: PIAČEK, Jozef; KRAVČÍK, Miloš. FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia [online]. Bratislava: Univerzita Komenského. Dostupné online.
  2. a b c d e f LEHOTSKÁ, Darina. Príručka diplomatiky. Bratislava : Slovenská archívna správa, 1972. 343 s. S. 6.