Diskusia:Slnečná sústava

Poslední komentář: pred 15 rokmi od uživatelky Eryn Blaireová v tématu „Dolaďovanie článku

Ja viem tak, že keď sa hovorí o slnečnej sústave nášho Slnka má sa písať Slnečná sústava a keď sa píše o ľubovoľnej slnečnej sústave má sa písať slnečná sústava. Potom si možno odpustiť prívlastok naša slnečná sústava. V odkazoch niektorých článkoch na slovenskej Wiki je dokonca naša Slnečná sústava. Mali by sme to dôsledne ujednotiť, buď Slnečná sústava s veľkým S a nepísať navyše naša, alebo ak naša tak bez veľkého S.--Otm 17:24, 18 december 2005 (UTC)

Priznávam, občas píšem tak, občas inak. Ak také nezrovnalosti nájdeš, tak to kľudne oprav. Bebe@diskprís 18:14, 18 december 2005 (UTC)

Bronto ma nedávno presviedčal, že podľa pravidiel slovenského aj českého pravopisu je slnečná sústava s malým. Ja som však všade v literatúre videl Slnečnú sústavu s veľkým, a vždy išlo o našu sústavu. Pri sústavách iných hviezd by som používal termín planetárna sústava. ---Wizzard 18:19, 18 december 2005 (UTC)

Všimol som si, že Bronto kategorický tvrdí, že má byť malé s a preto som nič neopravoval, aby sme sa zbytočne nenaťahovali. Slnečná sústava a planetárna sústava asi nie sú to isté. Do slnečnej sústavy patrí všetko čo je v efektívnom gravitačnom poli centrálnej hviezdy a planetárna sústava sú planéty s prípadnými planétkami, ale možno sa mýlim. --Otm 18:48, 18 december 2005 (UTC)
Tu sa nie je čo ujednocovať, pravopis je len jeden. Dôkaz: [1]. Ide zrejme o to, že Slnko/slnko je len jedno. Ostatné významy "slnka" patria rozprávok, teda ostatné "slnečné" sústavy sú planetárne sústavy a podobne.Bronto 19:17, 18 december 2005 (UTC)
Ak ostatné slnečné sústavy sú planetárne sústavy, tak nemá zmysel písať naša slnečná sústava. Čo s hviezdou, okolo ktorej neobieha žiadna planéta, ale obiehajú okolo nej kométy a podobná háveď, je to planetárna sústava? --Otm 19:39, 18 december 2005 (UTC)
Nemá to zmysel písať v striktne "definičnom" zmysle (a ja by som to ani nikdy nepísal), ale má to zmysel písať v hovorovom zmysle. To druhé: Logicky by to mala byť "hviezdna sústava". Inak, mňa presviedčať nemusíš, keby to záviselo odo mňa, tak by sa to písalo s veľkým S (ale všimni si, že je to malým aj v angličtine a francúzštine). Bronto 19:45, 18 december 2005 (UTC)
Ja vlastne ani netvrdím, že má byť veľké S, len vravím, že by sme to mali písať v jednotnom tvare, v niektorých našich článkoch je veľké inde malé a prívlastok naša je vo väčšine článkov nadbytočná. Z hľadiska planéty, ktorá obieha okolo nejakej hviezdy, je táto hviezda slnkom a obyvatelia tejto planéty budú hovoriť o ich slnečnej sústave. :).--Otm 19:56, 18 december 2005 (UTC)
Podľa našich súčasných definícií (ktoré sú mimochodom v poriadku) je všetko (aj neplanéty okolo centrálnej hviezdy) "planetárna sústava" a naša "planetárna sústava" sa volá "slnečná sústava". Hviezdna sústava je niečo iné, totiž akákoľvek gravitačná skupina hviezd najmä galaxia alebo dvoj-(atď.)hviezda (v anglickej aj nemeckej wiki to mimochodom majú zle, v anglickej to len nedávo "poondil" nejaký somár). Myslím, že je to jasné a správne. Bronto 20:30, 18 december 2005 (UTC)
V tomto článku sa píše, že hranicou planetárnej sústavy Slnka je Pluto a hranica slnečnej sústavy je daná dráhami dlhoperiodických komét, takže buď je článok nepresný alebo Brontova argumentácia je nesprávna. P.S. Začal som opravovať S na s. --Otm 09:45, 20 december 2005 (UTC)

Dolaďovanie článku upraviť

Reakcie na skryté komentáre píšem sem - na skype by to bolo príliš veľké a chcem, aby mali šancu vyjadriť sa aj iní redaktori...

  • dobré by bolo dopísať prečo prográdnym (napr. že rotácia Galaxie je zhodná) - no, pokiaľ viem, tak nikto nevie, prečo pôvodný prachoplynový disk rotoval prográdnym smerom. :-) Nejakým smerom rotovať musel a keby rotoval opačne, považovali by sme opačný smer za prográdny a priamy za retrográdny... o vzťahoch slnečná sústava - Galaxia sa toho píše veľmi málo, takže bude problém niečo dohľadať. Nie som si však až taká istá tým, že smer rotácie protoplanetárneho disku bol daný smerom rotácie Galaxie, pretože ekliptika a galaktický rovník majú k sebe obrovský sklon, ktorý nikto nevie vysvetliť a navádza to na myšlienku, že slnečná sústava nevznikla z pôvodnej hmoty Galaxie... o tomto probléme som žiaľ čítala veľmi dávno a ani neviem, či to bolo v serióznom zdroji. Skúšala som hľadať niečo o tom aj cez Google, ale neuspela som. :-(
  • nevie sa ako vznikol a ani či vznikol u nás alebo potom doložiť tento fakt zdrojom - skôr by som povedala, že zdrojom treba podložiť špekuláciu, že život u nás nevznikol. To, že život vznikol v slnečnej sústave je učebnicový príklad faktu, ktorý každý pozná, ale ani za ten svet sa k nemu nedá dohľadať zdroj... :-)

Ďalšie veci, ktoré ma napadajú, že by do článku mohli byť doplnené, sú základy nomenklatúry a tiež dôležitý údaj o polohe s. s. - jej vzdialenosť od galaktického rovníka. A tiež poprípade galaktické vplyvy na slnečnú sústavu (to už ale súvisí s prvým bodm). Nebolo by odveci pozisťovať aj niečo o negravitačných vplyvoch Slnka na telesá slnečnej sústavy. --Eryn Blaireová 16:15, 16. marec 2009 (UTC)Odpovědět

Späť na stránku „Slnečná sústava“.