Diskusia s redaktorom:AtonX/2010

Linky na twitter

Ahoj, na stránke Slovenský plynárenský priemysel si pred pár dňami vyhodil linku na twitterové konto SPP. Prosím o vysvetlenie prečo? Je to informačný kanál SPP, twitterové kontá som videl na wikipedii aj u iných spoločností. Ďakujem za vysvetlenie. --Tuchscher 22:40, 2. február 2010 (UTC)

Argentinske tango

Ahojky, snazim sa zaregistrovat Tango club na Slovensku, uz viac krat. Bolo mi to odoprene a po vyse pol roku zistim, ze mesiac na to ste zaregistrovali inu tanecnu skolu - Sanca tanca, ktora prevadzkuje argentinske tango len 1-2 hodiny do tyzdna a Tangoclub je tanecna skola, kde sa tancuje 70% Argentinske tango, organizuju sa tu milongy, workshopy s lektormi s Argentiny... Prosim o vysvetlenie. Dakujem Ivana --Iwka795325 (diskusia) sa nepodpísal(a)

• Ďakujem za upozornenie. Wikipédia nie je zbierka externých odkazov, a už tobôž nie komerčných. S pozravom --AtonX 15:20, 19. február 2010 (UTC)

wikify a ''

Ahoj, tato uprava bol asi omyl, nemalo by sa urobit ''[[Muž so železnou maskou]]'' ? --Bonnifac 18:03, 20. február 2010 (UTC)

el-Lahun

ahoj aton. chcel by som ta poziadat o slovensky prepis dvoch topomym: 1) arab. original je كاهون‎, ang. prepis by mal byt Kahun, 2) arab. original je لاهون‎, ang. el-Lahun, cesi zvyknu tentoo prepisovat ako Láhún. tu je referencia: El-Lahun. toponyma suvisia s pyramidou senusreta ii. dakujem —   14nu5  14:20, 22. február 2010 (UTC)

• Ahoj, prepis je

  كاهون‎ = Káhún

  لاهون‎ = Láhún (bez „el-“) --AtonX 18:48, 22. február 2010 (UTC)

Rendžu

Chcem sa spýtať, či by nebolo lepšie ponechať v članku Rendžu (aj v iných článkoch) v kategórii "Pozri aj" odkazy na podobné stránky so začiatočným veľkým písmenom. Takto je to obvykle v ostatných článkoch slovenskej aj anglickej wikipedie, ale nepodarilo sa mi na to nájsť žiadne pravidlo. --Celbos 07:19, 2. marec 2010 (UTC)

• Podľa mňa sa nejedná o vlastné podstatné meno, takže nevidím dôvod na veľké začiatočné písmeno, tak ako píšeme s malým písmenom napríklad hokej, šach, mariáš a pod. --AtonX 09:30, 2. marec 2010 (UTC)

Sablony v kategoriach

Prosim, porad mi ako kategorizovat sablony. Teda zda sa mi potrebne zaradit sablony nejakeho predmetu do kategorii clankov o tomto predmete. Napr Kat:Jazykove sablony do Kat:Jazyky, neskor aj Sablona:Mongolske jazyky do Kat:Mongolske jazyky. Je to uplna drobnost, pytam sa ta len na defaultsort v tychto kategoriach. Ina wiki moze pouzit grecku abecedu, takze budu sablony (templates) zaradene pod Tau na konci kategorie clankov. Avsak slovenske Š hodi sablony niekde medzy ostatne clanky, za S, pred Ž. Mne sa pozdava pre kategoriu sablon pouzit [[Kategória:Jazyky| ]] a pre sablonu to nechat na abecede, ze sa zaradi pod Š. Pisem, lebo mas viac presurfovanych kategorii ci inych wiki. --Bonnifac 20:21, 5. marec 2010 (UTC)

• Ahoj, podľa mňa šablóny nepatria do kategórií spolu s článkami. Šablóny sú len typografická a navigačná pomôcka, ale nemajú nahrádzať obsah, ktorý patrí do článkov. --AtonX 15:00, 7. marec 2010 (UTC)
  • Nemyslel som to ako nahradenie obsahu, v ziadnom pripade. Len lepsiu dostupnost k teme relevantnych sablon, motivaciu k ich tvorbe? Prave dnes som hladal ci existuje navigacna sablona pre Svetove dedicstvo UNESCO v Madarsku.. a tak som pridal sablony medzi Kategória:Lokality Svetového dedičstva. Ze su tie sablony az prilis okomentovane, som uz riesil v konkretnych pripadoch. Tak k tomu radeniu/sortovaniu nemas ziadnu radu? --Bonnifac 16:00, 8. marec 2010 (UTC)
    • Opakujem, je podľa mňa principiálne zlé a koncepčne nesprávne miešať kategórie obsahu a kategórie obslužné, práve preto má wikipédia rôzne menné priestory. Ak niekto naviguje po článkoch cez kategórie, akurát sa zapletie kam nemá. Sorry, tvoju úpravu som vrátil, nechaj pekne navigačné a ostatné šablóny mimo hlavného priestoru kategórií. --AtonX 16:33, 8. marec 2010 (UTC)

Babylón

Servus Aton, chcel by som ta tradicne obtazovat s prepisom jedneno arabskeho toponyma, ak budes taky ochotny. Ide o dnesny arabsky nazov starej kahirskej lokality do hesla Babylón (Egypt). Podla interwiki ekvivalent by mohol byt nieco ako بابليون, len nerad by som napisal nejaku blbost. Pripadne by som prosil aj prepis do slovenciny. Dakujem pekne —   14nu5  13:28, 29. apríl 2010 (UTC)

Ahoj, a prepáč oneskorenú odpoveď, bohužiaľ mi neostáva veľa času na Wiki. Takže:

• Podľa arabskej wiki a aj podľa Google maps je moderný arabský názov objektu حصن بابليون [Hisn Bábiljún] – Pevnosť Babylón.
• Okrem toho sa v článku spomína „Stredisko (arab. misr)...“, to musí byť nejaký omyl, lebo مصر [Misr] znamená „Egypt“, respektíve sa v bežnej reči používa ako prezývka pre Káhiru.
• No a k „Qasr el-Shamee – Palác sviec“ asi by bol lepší prepis do slovenčiny „al-Kasr aš-šam’í“ (arab. القصر الشمعي)

--AtonX 13:45, 7. máj 2010 (UTC)

Este raz vdaka za tvoj cas a rovnako za tvoje opravy v samotnom clanku. Napriek tomu by som ta chcel upriamit na sablonu, ktoru si v dobrom umysle nahradil inou. Ide o sablonu V jazyku, ktoru si nahradil starymi sablonami ara a ar. Nova sablona V jazyku spaja funkcnost dalsich dvoch, takze uz nie je treba pri nej vkladat do nej dalsie, kvoli xml semantike a oznacovaniu pisiem pisanych zlava a sprava, plus pridava este popis pouziteho jazyka. Mala by sa teraz pouzivat nova. Ak by si v nej objavil nejaku chybu, prip. mal pripomienku, napis mi. —   14nu5  19:50, 12. máj 2010 (UTC)

• Ahoj... Šablóna {{V jazyku}} nefunguje správne, lebo definuje len XHTML atribút xml:lang, ale nedefinuje HTML tag lang, to by bolo treba najprv doplniť kvôli spätnej kompatibilite so staršími, alebo non-XHTML browsermi. Okrem toho teda nahradiť výskyt šablón z Kategória:Šablóny kódu jazyka a Kategória:Šablóny originálneho jazyka, lebo takto si každý vytvorí svoj obľúbený systém a je v tom chaos... --AtonX 12:47, 18. máj 2010 (UTC)

• Ja ten tag v html zdrojaku vidim. :) Len nie je hned pri xml:lang atribude ale o jeden pred nim, pred atributom title. Mal som mensiu diskusiu na tuto temu, len si nespomeniem v tomto momente s kym a nepodarilo sa mi zatial najst tym padom stranku inkriminovanej diskusie. Doplnim... Takze to nepokladam za moju sukromnu aktivitu. Povodne som chcel trochu nieco ine, presnejsie upravit inu sablonu, aby pokryvala z jedneho skriptu vsetky jazyky a pritom spajala v sebe mne a asi aj tebe notoricky zname ara|ar|, ale bol som usmerneny prave na tieto sablony — {{Cudzojazyčne}} a {{V jazyku}}, ktore boli v tom case zapadnute prachom. Ako chces nahradit tie stare sablony? —   14nu5  19:50, 18. máj 2010 (UTC) Spominana diskusia je tu —   14nu5  19:58, 18. máj 2010 (UTC)

Prepis

Ahoj, prosím Ťa, prepíšeš tieto mená:

• Ксенія Мілеўская - bielorus.
• Анастасия Олеговна Пивоварова - rus.

Obe sú použité v tomto (Štvorhra - výhry (1)) článku. Vďaka, s pozdravom --MARIÁN ^{(NAPÍŠ MU)} 10:07, 16. máj 2010 (UTC)

De re coquinaria

Ahoj, AtonX. Vďaka za spoluprácu pri Apiciovi, ktorý je mojou srdcovou záležitosťou, a preto by som si dovolil poprosiť ešte o jednu vec: obrázky, ktoré si -- lebo neviem, ako to chodí -- vybral buď ty, alebo ich tam prilepil robot (čo sa mi úplne nezdá, keďže sú pri nich slovenské popisky), by som veľmi rád vymenil za iné, alebo aspoň jeden za iný z Commons, ktorý oveľa lepšie vystihuje podstatu apiciovskej kuchárky, a to konkrétne tento obrázok rukopisu z 9. storočia, na ktorý dávam dolenižšie link. Ten z frontispice Martina Listera z roku 1709 s tými kuchtiacimi postavičkami by tam mohol byť spolu s ním tak, ako to má nemecká Wikipedia v hesle De re coquinaria.

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Apicius_Handschrift_New_York_Academy_of_Medicine.jpg

Ja totiž, ako som sa snažil pochopiť, tak som sa snažil pochopiť, ako sa nahráva z Commons, nepochopil som to.

Vďaka, a je celkom možné, že ak bude táto moja prosba vyslyšaná, ešte sa ozvem s niektorými ďalšími otázkami či prosbami. Chcel by som, aby Apicius na slovenskej Wikipédii bol spracovaný čo najlepšie, a takisto by som sa perspektívne pustil aj do Athénaia či podobných antických záležitostí.

Wladislaus 17:01, 13. september 2010 (UTC)

Ad Apicium et artem eius culinariam

Výborne! Zdravím ťa, AtonX, a som ti veľmi povďačný za tieto postrehy. A tak stručne:

• Môj článok sa skutočne má volať Apicius, lenže tento názov už obsadila pravdepodobne autorka Poppaea Sabina so svojím Apiciom, ktorý je práve Marcus Gavius. A preto, aby nedochádzalo k diskrepanciám, jej článok -- ak teda pochádza z jej dielne -- by sa mal volať Marcus Gavius Apicius, a môj len Apicius.
• De re coquinaria a podobne, De opsoniis či Ars magirica alebo De culinaria sú iba renesančné a humanistické špekulácie, nič, čo by sa zakladalo na faktoch -- z naozajstného titulu rukopisu z 9. stor. sa zachovalo len API CAE, nič viac. A práve z tohto si v renesancii (editio princeps 1498 a ďalej) vyvodili, že API je Apicius (pretože v texte je niekoľko receptov jemu pripísaných), a CAE je Caelius. Zo všetkých špekulatívnych titulov či podtitulov je snáď najšpekulatívnejší ten, ktorý uvádzajú autori Giarratano a Vollmer, vydanie Teubner 1922 v Projekte Gutenberg: API(cii artis magiri)CAE <libri X>.
• Pôvodne som sa chcel o vymyslenom titule De re coquinaria zmieniť len okrajovo, ale, keďže mi to prekazil už na wiki existujúci Apicius, musel som, opakujem, zvoliť tento nepohodlný postup a celé to nazvať nie celkom najšťastnejšie De re coquinaria.
• Ale aj tak sa na začiatku svojho článku zmieňujem, že kniha "si požičala" titul Apicius od niektorých z troch antickými prameňmi doložených Apiciov, asi Marca Gavia, a píšem Apicius ako titul manuskriptu v kurzíve Apicius, aby som ho aspoň trochu vizuálne odlíšil od Apicia alebo Apiciov ako postáv (ten, ktorého spomínam z roku 115, nie je Marcus Gavius, ale iný, o ktorom hovorí Athénaios v inom kontexte).
• Istotne z tohto kvázi galimatiášu potom môže vzniknúť dojem, že si odporujem v tom, či sa kniha len nazýva Apicius, alebo Apicius je jej autorom. Zdôrazňujem, že Apicius ako dielo nemá jedného autora, a už rozhodne nie Apicia -- je to kompilácia z rôznych zdrojov, zavŕšená v 4. storočí (podľa renomovaného odborníka na starovekú gastronómiu Andrewa Dalbyho uvádzam medzníky 115-400).
• A takto by som mohol ešte pokračovať, ale zatiaľ hádam stačí. A ešte k tomu vnútornému členeniu: plne súhlasím, len som ešte na wiki neskúsený; štrukturalizácia by prišla na rad potom, keď dám, alebo dáme (s tvojou pomocou) do poriadku ostatné.

Tento mail pošlem zase pre istotu oboma spôsobmi, ako ten predošlý, aby nezapadol bez tvojho povšimnutia. A propos, za tú ukážku vkladania obrázkov budem mnohokrát povďačný.

salve

Wladislaus 22:10, 13. september 2010 (UTC)

• • Ahoj, AtonX, s hrôzou som zistil, že keď si na slovenskom googli dám do vyhľadávača slovo Apicius, ukáže sa hneď online celá naša diskusia s obrovským nápisom "Diskusia s redaktorom:Wladislaus", čo som ani v tom najhoršom sne neočakával :-( Nedá sa to celé vymazať? Najprv som si myslel, že tieto diskusie idú len cez konkrétne logácie, medzi dotyčnými redaktormi Wikipédie, ale prekvapenie, že tomu tak nie je, je na mojej strane dosť značné. Vopred ďakujem, aj keď výsledok kladný moc neočakávam :-) Ladislav Demeter 12:07, 27. september 2010 (UTC)

Mao Dun

• Prečo si to zmenil na Tun Mao? Mao Tun je umelecký pseudonym, a znamená to "protiklad" (contradiction, doslova Mao je štít a Dun je kopija a podľa starodávnej historky sú tieto dve slová spolu protikladné). a ďalej mandarínčina neexistuje, existuje spisovná čínština, mandaríni v Číne už dobrých sto rokov nie sú. Bol by som rád ak by si stránku vrátil na pôvodné meno, pretože pseudonymy by sa nemali meniť.--Nongbulinqing 09:49, 28. september 2010 (UTC)
  • Podľa en.wiki je Mao priezvisko (rodinné meno). To, či sa „矛“ (pchin-jin: máo) takto používa, neviem potvrdiť ani vyvrátiť, len citovať. Mandarínčina alebo mandarínska čínština je názov pre moderný štandardný čínsky jazyk (ISO 639-3: cmn). --AtonX 11:50, 28. september 2010 (UTC)
    • Keďže ty to nevieš potvrdiť ani vyvrátiť - hoci je to napisane tri riadky nižšie v článku na anglickej wiki, a stačí sa pozrieť do hociakého čínskeho slovníku, napr. aj google translator postačí - tak to nie je pravda? Mao nie je čínske priezvisko, na tej anglickej wiki je to nesprávne. V Číne je obmedzené množstvo priezvisk a 矛 medzi nimi nie je. pozri sem [1] alebo aj na anglickej wiki [2]. a aj na en.wiki je jasne napísané, že je to pen name, pseudonym
    • Mandaríčina je označenie pre severočínske dialekty, nie pre modernu spisovnú čínštinu. Moderná čínština je síce založená na severočínskych dialektoch, ale sú tam rozdiely. Dr. Sehnal o tom píše: Jak již bylo řečeno, slovem guanhua se v Číně i dnes někdy označuje skupina severních dialektů. Proto doporučujeme počeštělý výraz „mandarínština“ pokud možno buď nepoužívat vůbec, nebo jej vyhradit výlučně pro označení dané dialektické skupiny, pro kterou však máme výstižnější označení „severočínské dialekty“. [3]
    • Zaujímavé je, že nevieš potvrdiť ani vyvrátiť, ergo o tom nič nevieš, ale edituješ ostošesť. --Nongbulinqing 13:03, 28. september 2010 (UTC)
      • Nenapísal som, že „矛“ je priezvisko, ale že Mao je priezvisko, to je podstatný rozdiel! Okrem toho v en.wiki o pár ďalších riadkov nižšie je uvedené (a zduplikované v infoboxe), že „矛“ (pchin-jin: máo) zo slova 矛盾 (pchin-jin: máodùn) sa zmenilo na „茅“ (pchin-jin: máo), čo zaužívaným priezviskom je (či už rodným alebo umeleckým); takže článok treba opraviť v tom zmysle, že Mao-tun (矛盾 = rozpor) bol primárny pseudonym, ktorý sa zmenil na Tun Mao (茅盾 – Máo Dùn), kde Mao je priezvisko.
        Mandarínčinu so mnou nerieš, ja používam patričnú šablónu s kódom cmn. --AtonX 14:13, 28. september 2010 (UTC)
      • Sem odkazuje ISO autorita pri kóde cmn. Názov „štandardna čínština“ je tam uvádzaný ako alternatívny. —   14nu5  16:42, 28. september 2010 (UTC)
        • Áno, štandard ISO nazýva tento jazyk „Mandarin Chinese“, t.j. v (neoficiálnom) preklade „mandarínska čínština“, resp. skrátene „mandarínčina“. Ale ja sa s Nongbulinqingom o tom hádať nemienim. --AtonX 17:08, 28. september 2010 (UTC)
          • Ale veď aj v tom odkaze sa píše že mandarínska čínština je len dialektom čínštiny. 70% of Chinese language users speak a Mandarin DIALECT as their mother tongue. Mandarínska čínština (guanhua) nie je oficiálnym jazykom v Číne, tým je moderná štandardná čínština (putonghua), ktorá je založená na pekinskom nárečí (beifang fangyan), čo je jedno z nárečí mandarínskeho dialektu. tieto vzťahy sú dosť komplikované, preto sa pre zjednodušenie (a ešte z historických dôvodov) používa výraz mandarínska čínština. a ešte raz, v slovenčine existuje presný ekvivalent pojmu mandarínska čínština a tým je "severočínske nárečia" a týmto slovom sa má prekladať anglický výraz mandarin chinese do slovenčiny.--Nongbulinqing 17:13, 28. september 2010 (UTC)
            • Ale ja ti opakujem, že so mnou toto nerieš. Ja používam šablónu {{V jazyku}}, do ktorej sa zadáva kód oficiálneho, moderného, spisovného jazyka ako cmn, čo je medzinárodný štandard ISO. Pre tento variant jazyka, ktorý sa v medzinárodnej norme nazýva „Mandarin Chinese“ je sú aj v slovenčine zaužívané rôzne názvy (mandarínčina, mandarínska čínština, súčasná hovorová čínština alebo moderná čínština atď.), ale to sa použitia šablóny ako takej netýka; šablóna zobrazí to, čo je do nej vpísané. --AtonX 18:29, 28. september 2010 (UTC)

Pinyin

• Odkial mas ze "finala -i sa zapisuje apostrofom po c-/č- (py: z-/zh-), inak sa zapisuje ako -i"??? V PSP to napisane nie je, vlastne to tam nespecifikuju, lebo na to zjavne zabudli. Finala i sa zapisuje ako i v slove yi. to je napisane v PSP. nie je tam napisane ze "inak sa zapisuje ako i". V slabikách ci, zi, chi, zhi, ri, si, shi sa píše ako apostrof. V PSP je príklad Ťiang Ťie-š = Jiang Jieshi. S’-ma = Sima. Ovládaš čínštinu? Ak nie, prečo to przníš? Ak áno, kde a kto ťa učil, že "finala -i sa zapisuje apostrofom po c-/č- (py: z-/zh-), inak sa zapisuje ako -i"? Nejaký zdroj? --Nongbulinqing (diskusia) sa nepodpísal(a)
• Okrem toho, su v tabulke v PSP uvedene bodky (zh...), (z...), co pravdepodobne znamena, že sa myslia analogicke priklady vcitane, tak ako som ich uviedol hore. dalsi dokaz mas tu [4] --Nongbulinqing 14:56, 29. september 2010 (UTC)
  • Nepotrebujeme žiaden „dôkaz“ z českej stránky. U nás sú záväzným predpisom PSP. Tam si pekne pozri na strane 47 tabuľku Finály, kde nájdeš v 5. riadku:
    -i (yi)   -i (i)…
    to je všeobecný predpis na prepis finály -i písmenom -i, no a v nasledujúcom 6. riadku nájdeš:
    -i (po zh…)   -’…
    -i (po z…)   -’…
    to je konrétny predpis na prepis finály -i apostrofom -’ po iniciálach zh-/z- (v prepise č-/c-).
    Takže: Našou úlohou nie je riešiť, či je to správne alebo nesprávne, alebo či je to na nejakej webstránke uvedené inak, my máme dodržiavať predpis. --AtonX 15:30, 29. september 2010 (UTC)

Tie príklady, čo uviedol, ťa nechávajú chladným (S'-ma na str. 85 atď.)?

Na vysvetlenie: My sme kvôli tomu už raz dávno písali do SAV, ale ostalo to nedoriešené. V PSP je to v tej tabuľke presne tak, ako hovorí AtonX (treba pozorne čítať). Či je to úmysel alebo chyba nevedno. Tú tabuľku robil kóreológ a sinológovia s ňou oficiálne nesúhlasia. Nakoniec aj to prezentovanie zahraničných prepisov je tam v tomto bode chybné (už sa nepamätám na podrobnosti). Preto je určite lepšie písať apostrofy tak ako tvrdia sinológovia. Chyby z nepozornosti sú v PSP nakoniec aj v tabuľke gréčtina. Zaráža, že to po dvadsiatich rokoch neboli schopní opraviť alebo si aspoň všimnúť. Bronto 15:33, 29. september 2010 (UTC)

Snažím sa v tomto prípade zostať chladným a nemať vlastné stanovisko. Základným kritériom na uvedenie ľubovoľného faktu vo Wikipédii je overiteľnosť, nie pravdivosť. Nejaké zjavne zabudli alebo pravdepodobne znamena sú proste POV. Príklady (S’-ma, Ťiang Ťie-š’ ) sú uvedené v inom kontexte, a teoreticky môžeme aj o nich predpokladať, že sú to chyby alebo výnimky, keďže odporujú tabuľke. Kto to rozhodne? My určite na to nemáme mandát. --AtonX 15:47, 29. september 2010 (UTC)

Niečo som ti hore napísal. Písali sme tam, odkázali nás na sinológov, odpovedala nám Čarnogurská, potom odcestovala a ostalo to "v lufte". Môžeš im tam napísať sám. Ale to, čo teraz odcitoval na str. 85 sme si vtedy ani nevšimli, veď tam vidíš čiernym na bielom asi 4x, že tam sami v PSP píšu apostrof. Na to už netreba ani nikam písať...Proste je to očividná technická chyba, nič iné. Bronto 15:51, 29. september 2010 (UTC) (strana 85 v knižnom vydaní - proste text priamo pred tabuľkou)

• • Takže: bud prijmeme moju explanaciu, ze tri bodky v zatvorke pri "zh" a "z" indikuju enumeraciu, ergo sa pripad vztahuje inicialy, ktore som vyssie vymenoval (a su extra vymenovane aj v PSP) a cela stat je zrazu konzistentna (nehovoriac o tom, ze vsade sa to tak pouziva). alebo prijmeme tvoju explanaciu a jednotlive tvrdenia v kapitole si budu navzajom protirecit. pri do oci bijucich kontradikciach je pravdivost odstavca PSP sporna, a preto by, uvazujuc logicky, malo prist na radu dalsie kriterium, a to je miera zauzivanosti/realneho pouzitia v textoch. aj v tomto pripade sa jedna o pisanie apostrofu. aky je preto dovod na to, aby sme prepisovali shi ako ši?

Tvoja "explanácia" samotnej tabuľky je nezmysel a aj to, čo si teraz navrhol, takže na to radšej rýchlo zabudneme. Tie bodky sú tam na odlíšenie od ostatných zátvoriek, lebo tie obsahujú "finály tvoriace...". Najlepšie bude, ak tam niekto ešte raz napíše, nech sa záväzne vyjadria. Bronto 16:43, 29. september 2010 (UTC)

Moja explanacia zmysel dava, len sa nad tym treba zamysliet. a je v sulade s ceskou transkripciou, ktoru carnogurska prijala za zaklad slovenskej. kazdopadne, kym sa vyjadria, moze AtonX prepisovat cinske mena na nezmysly?

Želaný výsledok tvojej "explanácie" dáva zmysel, ale v tej tabuľke to nie je tak napísané ako si želáš, a ty sa snažíš vysvetliť tú tabuľku. Nauč sa vysvetlovať veci tak ako sú a nie tak ako ich chceš mať. Snáď si nemyslíš, že si prvý, kto tento problém rieši. Len si dobre pozri aj anglický prepis a ruský a porovnaj si to, ak už ťa tak strašne zaujíma tá tabuľka. Ale to nám môže byť ukradnuté, potrebujeme záväzné vyjadrenie niekoho a hotovo. A keďže poradňa odkazuje na sinológov, tak by bolo dobré, aby niekto napísal znova im. Ja hľadám ten starý mail, ale neviem ho teraz nájsť. Bronto 17:07, 29. september 2010 (UTC)

Mna ta tabulka netrapi. len nechcem aby takto upravoval clanky. keby k tym clankom nieco pridal, alebo ich inak vylepsil. ale takto ich len mrzaci. ze prepisujete cinske mena naopak alebo ze nepouzivate pinyin sa da ako-tak odovodnit. ale ked "opravuje" cinsku transkripciu niekto, kto o cinstinu nezavadil ani z rychlika, to je trochu silna kava.--Nongbulinqing 17:19, 29. september 2010 (UTC)

Veď v poriadku. Len zas musíš pochopiť, že sme tu mali aj jedného, čo tvrdil, že prepisuje kórejčinu podľa PSP a prepisoval si to podľa seba, dokonca aj tabuľku dal svoju pod hlavičkou PSP. Každopádne, ak niečo robíš s čínštinou, mohol by si napísať do toho príslušného ústavu SAV ty, aby sme mali čierne na bielom, že tam majú byť apostrofy. Ak sa dobre pamätám, niečo spomínali, že majú nejakú tabuľku, ktorú poslali slovenským novinárom alebo také niečo. Bronto 17:38, 29. september 2010 (UTC)

Bronto má pravdu, môžeme sa odôvodnene domnievať, ale bumažku na to nemáme. A to treba. :) V ideálnom prípade poslané na OTRS, postneme to sem do Transkripcia čínštiny a bude vybavené. --AtonX 17:43, 29. september 2010 (UTC)

Napísal som na poradna@juls.savba.sk. Keď mi príde odpoveď, môžem ju skopírovať sem, alebo vám to prepošlem ak mi dáte na seba mail.--Nongbulinqing 09:17, 30. september 2010 (UTC)

Najlepšie bude na info-sk@wikimedia.org, ale kľudne daj kópiu aj sem. --AtonX 12:45, 30. september 2010 (UTC)

Prisla mi po tyzdni takato odpoved, takze si este pockame: Odpovedáme na Váš e-mail z 30. 9. 2010. Prepis z jazykov Ďalekého východu do Pravidiel slovenského pravopisu pripravili pracovníci Ústavu orientalistiky SAV. Odporúčame Vám, aby ste sa so žiadosťou o výklad prepisu obrátili na tento ústav. S pozdravom Mgr. Silvia Duchková za jazykovú poradňu JÚĽŠ SAV --Nongbulinqing 10:10, 7. október 2010 (UTC)

K tým finálam len toľko, že keď som pred dvomi rokmi písal M. Čarnogurskej, tak mi výslovne odpovedala, že v PSP je skutočne chyba a že už dlho sa sinológovia snažia dokopať Pravopisnú komisiu k tomu, aby to opravili. Ako príklad uviedla Š’-chuang-ti a nie Ši chuang ti (ten článok si, Aton, sám zakladal...). Tabuľky pre novinárov údajne vypracovala H. Hatalová zo SAV, ale tá mi už neodpovedala. Mz 11:28, 24. január 2011 (UTC)

Autorské práva článok Široké

Pozdravujem ťa, vložil si na stránku Široké tú výstrahu o autorských právach. Ja mám tieto informácie, čo som tam dával priamo od starostu obce Široké, čo k tomu treba, aby som tam ten text mohol dat? --Redblack1* (diskusia) sa nepodpísal(a)

• Ahoj. Text je bol skopírovaný z webovej stránky, ktorá je chránená autorským právom (© 2009 Obec Široké Všetky práva vyhradené). Na jeho uverejnenie je povolenie autora, resp. držiteľa autorských práv, ktoré musí zaslať podľa návodu na Wikipédia:OTRS... --AtonX 16:26, 9. október 2010 (UTC)
• OK ďakujem. Dúfam, že ten mail tam stihne prísť do týždňa. Tú stránku by som potom ešte o dosť rozšíril.

Reklama - ad Tryptofán

Vážený pán AntonX, označili ste úpravu stránky o l-tryptofáne ako reklamu. Akou formou je teda možné uviesť viac informácii o tejto chem.zlúčenine? Formou kópie obsahu ako citátu s uvedením zdroja?

Bogio