Kamenná doba

(Presmerované z Doba kamenná)

Kamenná doba (lingvisticky nevhodne: doba kamenná)[pozn 1] je najstaršie a najdlhšie obdobie praveku aj samotných dejín ľudstva, ktoré vyčlenil dánsky múzejník Christian Jürgensen Thomsen na základe toho, že podľa zachovaných archeologických nálezov v tomto období človek používal kameň ako hlavnú surovinu na výrobu pracovných nástrojov a iných predmetov.

Kamenné sekáče kultúry Olduvan pochádzajúce spred 1,7 milióna rokov BP, objavené na nálezisku Melka Kunture v údolí rieky AwašEtiópii.

Začiatok kamennej doby sa nedá presne datovať, nakoľko antropogenéza prebiehala postupne a nemožno určiť presný moment, kedy človek začal cieľavedome zhotovovať pracovné nástroje na zabezpečenie vlastných potrieb.[4] Podľa najstarších dochovaných nálezov sa kladie približne do 2,5 až 3 miliónov rokov pred súčasnosťou (BP). Za koniec kamennej doby sa pokladá približne rok 2000 pred Kr., kedy v chronológii nasleduje bronzová doba.[5]

Kamenná doba sa delí na:

Človek kamennej doby na výrobu predmetov aj na rozloženie ohňa používal predovšetkým tvrdý štiepny kameň označovaný ako pazúrik, ktorý je druhom silicitu. Okrem toho sa používal aj kvarcit, obsidián či rádiolarit a v neolite predovšetkým bázické premenené horniny (amfibolit, serpentinit, zelené bridlice). Okrem kameňa využíval drevo, kosť, parožie, mamutie kly a v eneolite aj prvé človekom spracované kovy, predovšetkým meď.[5]

Periodizácia na SlovenskuUpraviť

PoznámkyUpraviť

  1. Inverzný slovosled, pri ktorom v slovnom spojení stojí adjektívum za substantívom, sa v staršom období spisovnej slovenčiny uplatňoval v širšej miere, hoci nemal oporu v slovenských nárečiach. Do terminológie jednotlivých odborov sa dostal pod vplyvom iných jazykov, najmä latinčiny. Podľa vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, je uplatňovanie inverzného slovosledu mimo zoologických a botanických názvov (napr. kuna skalná, smrekoved opadavý) a chemických názvov (napr. kyselina sírová) nevhodným riešením, lebo „by sa tak narúšali základné pravidlá o slovoslede v spisovnej slovenčine“ a preto radí „názvy jednotlivých periodizačných úsekov pravek a staroveku dôsledne používať v podobe ľadová doba, kamenná doba, medená doba, bronzová doba, laténska doba, halštatská doba, železná doba, rímska doba, teda tak, ako sa niektoré z týchto termínov uvádzajú v Krátkom slovníku slovenského jazyka[1].“[2] V takejto podobe názov uvádza aj Encyklopédia archeológie (1986).[3]

ReferencieUpraviť

  1. Pozri: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „doba“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. vyd.), Bratislava: Veda, ISBN 802240750X 
  2. Pozri bližšie: Spytovali ste sa : Bronzová doba či doba bronzová?“, Kultúra slova 31 (2): 118 – 120, 1997, ISSN 0023-5202, http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1997/2/ks1997-2.html#spytovali-ste-sa 
  3. Novotný 1986, s. 657. „[P]aleolit (st.[aršia] kamenná doba)...“
  4. Novotný 1986, s. 657
  5. a b kamenná doba. In Encyclopaedia Beliana. Dostupné online. [cit. 2021-10-22].

Použitá literatúraUpraviť

  • Novotný, Bohuslav; et al. (1986), „paleolit“, Encyklopédia archeológie, Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 657-659 

Iné projektyUpraviť