Dobrá Voda (hrad)

zrúcanina hradu na Slovensku

Dobrá Voda (normovaný názov[1]; iný [zároveň starší normovaný] názov: Dobrovodský hrad) je gotický hrad - zrúcanina ležiaca v strednej časti pohoria Malé Karpaty nad obcou Dobrá Voda v okrese Trnava v Trnavskom kraji. Leží vo výške 320 m n. m. a zaberá plochu 8 467 m². Je súčasťou územia prírodnej rezervácie Slopy.

Dobrá Voda
Dobrovodský hrad
Hradná zrúcanina
Hradná zrúcanina dotvára kolorit krajiny
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okres Trnava
Obec Dobrá Voda
Pohorie Malé Karpaty
Nadmorská výška 320 m n. m.
Súradnice 48°36′34″S 17°31′44″V / 48,609444°S 17,528889°V / 48.609444; 17.528889
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup Dobrá Voda
Poloha hradu Dobrá Voda na Slovensku
Poloha hradu Dobrá Voda na Slovensku
Poloha hradu Dobrá Voda v Trnavskom kraji
Poloha hradu Dobrá Voda v Trnavskom kraji
Wikimedia Commons: Dobrá Voda Castle
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí. V písomných zmienkach sa vyskytuje pod názvami Bona Aqua, Dobrawoda alebo v rôznych jazykoch ako Dobrý Kameň: Jókő (maďarsky), Jokw (latinsky), Burg Guttenstein, Burg Gutstein (nemecky).

Hrad postavili na mieste staršieho hradiska v prvej štvrtine 13. storočia v hornatom teréne na skalnom výbežku na jednej z ciest prechádzajúcich hrebeňom Malých Karpát. Písomne sa spomína v roku 1263.

Jeho poloha v blízkosti Českej cesty ho predurčovala do úlohy strážneho hradu. V najstarších časoch tvoril hrad pretiahnutú stavbu s palácom, ktorý mal na oboch užších stranách štvorboké veže; k palácu sa na juhovýchodnej strane pripájala ďalšia časť hradu zakončená kaplnkou.

Hrad, pôvodne v kráľovskom majetku, sa koncom 14. storočia stal majetkom Stibora zo Stiboríc, neskôr, od roku 1436 bol už vo vlastníctve rodu Országhovcov.

Koncom 16. storočia majitelia hrad zabezpečili predbráním a prestavali aj dolné nádvorie, ktoré doplnili niekoľkými baštami v hradobnom múre. Hrad sa stal tak menej ohrozeným, pretože vstup na horný hrad sa serpentínovite skrúcal a nižšia časť bola zabezpečená obranou z vyššie položeného miesta.

Za povstania Františka II. Rákócziho (r. 1703) bol veľmi poškodený, po následnej oprave v roku 1762 vyhorel a zostalo na ňom len väzenie pre poddaných. Začiatkom 19. storočia sa, podobne ako iné hrady, začal meniť na zrúcaniny.

Hrad je dnes v stave rozvalín. Zo stavieb sa zachovala časť muriva s opevnením a zvyšky niekoľkých stavieb. Do procesu jeho deštrukcie zasahuje i množstvo náletovej zelene, ktorá celým objektom prerastá. Napriek tomu jeho ruiny sú malebným doplnkom tejto časti malokarpatskej krajiny.

Referencie

upraviť

Iné projekty

upraviť
  • Štefan Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Osveta, Martin 1973

Externé odkazy

upraviť