Dokeská pahorkatina

	Dokeská pahorkatina
	geomorfologický podcelok
	Vlhošť a Dokeská pahorkatina z vrchu Ronov
Štát	Česko
Región	Severočeský
Okresy	Česká Lípa, Mělník,; Litoměřice, Mladá boleslav
Nadradená ; jednotka	Ralská pahorkatina
Susedné ; jednotky	Zákupská pahorkatina ; Jizerská tabule ; Dolnooharská tabule; České středohoří
Podradené ; jednotky	Polomené hory ; Jestřebská kotlina ; Provodínská pahorkatina ; Úštěcká pahorkatina ; Bezdězská vrchovina
Súradnice	50°32′08″S 14°28′40″V / 50,5355556°S 14,4777778°V
Najvyšší bod	Vlhošť
- výška	614 m n. m.
Rozloha	753 km² (75 300 ha)
Geologické zloženie	ílovce, piesčité slieňovce,; slieňovce, pieskovec,; treťohorné vulkanity,; neovulkanity
	Geografický portál

Dokeská pahorkatina je geomorfologickou časťou južnej a juhozápadnej časti Ralskej pahorkatiny. Územie o rozlohe 753 km² je prevažne súčasťou okresu Česká Lípa v Libereckom kraji, v menšej miere aj susedných okresov Mělník, Litoměřice a Mladá Boleslav. Najvyšším vrcholom je Vlhošť (614 m), najnižší je na východe tok Labe (145 m).^[1]

Geológia upraviť

Je to členitá pahorkatina, tvorená vrchnokriedovými pieskovcami, piesočnatými slieňovcami, slieňovcami a vápnitými ílovcami a treťohornými vulkanitmi. Vyhranený štruktúrne denudačný povrch, miestami neotektonicky porušený, charakterizovaný sedimentárnymi štrukturálnymi stupňovinami, štruktúrnymi a tektonickými kotlinami, kaňonovitými údoliami, neovulkanickými uzlami a početnými tvarmi zvetrávania a odnosu pieskovcov.

Českolipsko je zahŕňané do troch subprovincií Českej vysočiny: Česká tabule, Krkonošsko-jesenická subprovincia a Krušnohorská subprovincia. Súčasťou Českej tabule je Ralská pahorkatina (podľa členenia zavedeného Jaromírom Demkom VIA-1), ktorá má dva podcelky: Dokeská pahorkatina (VIA-1A) a Zákupská pahorkatina (VIA-1B).

Tieto podcelky sa delia do menších okrskov. Dokeská pahorkatina ich má päť:

Polomené hory (VIA-1A-1) - najväčší okrsok, má niekoľko horopisných častí, ktoré sú napospol súčasťou CHKO Kokořínsko^[2]; najvyšším vrcholom okrsku i celej Dokeskej pahorkatiny je vrch Vlhošť.
Úštěcká pahorkatina (VIA-1A-2) - tvorí západnú hranicu celku, je to mierne členitá pahorkatina, ktorej najvyšším bodom je vrch Hořidla (371 m) s rovnomennou rozhľadňou na vrchole .
Jestřebská kotlina (VIA-1A-3) - pretiahnutá zníženina v povodí Robečského potoka, kde sa nachádza množstvo rybníkov, často na chránených územiach (Holanské rybníky, Novozámecký rybník, Břehyňský rybník); najvyšším bodom je vrch Borný (446 m).
Provodínská pahorkatina (VIA-1A-4) - jej centrálnu časť tvorí skupina Provodínských kameňov, južnú časť členitá plošina Hradčanskej pahorkatiny, v ktorej leží najvyšší bod - Dub v obore veľký Dub.
Bezdězská vrchovina (VIA-1A-5) - dominantné sú tu oba vrcholy Bezdězu, Malý a Velký, ďalej je tu dvojica Velká a Malá Buková.^[3]

Kompletné geomorfologické členenie celej Ralskej pahorkatiny uvádza nasledujúca tabuľka:

Uvedená je drvivá väčšina kopcov nad 450 metrov.

↑ BÍNA, Jan; DEMEK, Jaromír. Z nížin do hor. Praha : Academia, 2012. ISBN 978-80-200-2026-0. Kapitola Dokeská pahorkatina, s. 227.
↑ NOVOTNÁ, Mgr Daniela. Kokořínsko. Praha 1 : Olympia a.s., 2004. ISBN 80-7033-843-1. Kapitola Místopisná část, s. 46.
↑ DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
↑ Z nížin do hôr, str. 227

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dokeská pahorkatina na českej Wikipédii.

Geomorfologické členenie Ralskej pahorkatiny
ČESKÁ VYSOČINA • Česká tabule • Severočeská tabule
DOKESKÁ PAHORKATINA	Polomené hory	Vlhošť (614 m)
	Úštěcká pahorkatina	Hořidla (371 m)
	Jestřebská kotlina	Borný (446 m)
	Provodínská pahorkatina	Dub (458 m)
	Bezdězská vrchovina	Velký Bezděz (604 m)
ZÁKUPSKÁ PAHORKATINA	Cvikovská pahorkatina	Ralsko (696 m)
	Českolipská kotlina	Českolipský Špičák (459 m)
	Podještědská pahorkatina	Stříbrník (507 m)
	Kotelská vrchovina	Mazova horka (569 m)
PROVINCIA • Subprovincia • Oblasť / Celok / PODCELOK • Okrsok • Vrchol