Dolina Małej Łąki

	Dolina Małej Łąki
	dolina
	Dolina Małej Łąki, Grzybowiec a Łysanki. Pohľad z Czerwonego Grzbietu
Štát	Poľsko
Región	Malopoľské vojvodstvo
Okres	Tatranský
Obec	Kościelisko
Pohorie	Západné Tatry
Súradnice	49°15′32″S 19°54′18″V / 49,258889°S 19,905°V
	Poloha v Poľsku
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Dolina Małej Łąki
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°15′32″S 19°54′18″V / 49,258889°S 19,905°V

Dolina Małej Łąki je podhorská dolina v poľských Západných Tatrách medzi Dolinou Bystrej a Dolinou Kościeliską.

Topografia upraviť

Je 5,4 km dlhá a má plochu 5,7 km². Je najmenšia z podhorských dolín. Začína sa vo výške 930 m n. m. na východnej strane Gronika. Hornú časť doliny uzaviera Hlavný hrebeň Západných Tatier, Červené vrchy na úseku od Kondratovej kopy po Malolučniak. Orograficky pravú hranicu tvorí severný hrebeň Kondratovej kopy po Giewont, potom Mały Giewont, Grzybowiec a severozápadný chrbát Łysanek. Ľavé úbočia doliny tvorí Czerwony Grzbiet, Malolučniak, Wielka Turnia Małołącka, Miętusi Skoruśniak a Hruby Regiel.

Dolina Małej Łąki nemá bočné oddelenia iba žľaby. Najväčšie sú: Dolinka pod Grzybowiec, Głazisty Żleb, Zagon, Uwieziony Żleb, Gmiński Żleb.

Geológia upraviť

Je to jediná dolina, ktorá celá je vytvorená zo sedimentárnych hornín. Iba vrcholy Kondratovej kopy a Malolučniaka tvoria kryštalické horniny. Dolná severná časť doliny nebola formovaná ľadovcom. Stredná a horná časť doliny ma tvar ľadovcového žľabu. V tejto časti doliny netečú potoky, je tichá. Małołącki Potok sa objavuje v dolnej časti doliny pod morénovým prahom Wielkiej Polany.

V podzemí Doliny Małej Łąki sa nachádzajú mnohé jaskyne. Medzi najdlhšie a najhlbšie v Poľsku patrí: Jaskinia Wielka Śnieżna a Śnieżna Studnia.

V strednej časti Doliny Małej Łąki je Wielka Polana. Vytvorila sa na mieste zaniknutého veľkého poľadovcového jazera. Hrúbka spodných sedimentov sa tu odhaduje na 65 m.

Príroda upraviť

Severnú čas doliny pokrývajú podhorské lesy, stredná časť je porastená smrekovými lesmi a pestrou paletou lúčnej flóry. Južná časť doliny je zarastená kosodrevinou. Dolina je bohatá veľkým množstvom vzácnych druhov horských rastlín. Okrem iných napríklad: ostropysk poľný tatranský, turica alpínska, sitina trojplevová, popolavec oranžový, plesnivček vápencový, prilbica chlpatoplodá, kortúza Matthioliho, lomikameň ovisnutý, krivec najmenší.

Historia upraviť

V minulosti dolinu vypásaval dobytok a ovce na Hali Mała Łąka. Na úrodnej pôde rástla svieža tráva, v doline stáli salaše. Po zákaze pasenia, vyrástla tu kosodrevina, terén zarástol lesom. Už len Wielka Polana si zachováva bezlesný charakter, ale už aj tu začínajú rásť smrekové porasty, posúvajúce sa k starému lesu.

Turistika upraviť

Oddávna dolinu navštevovali turisti. Cez dolinu vedú turistické chodníky. Wielka Polana, od severu opásaná, imponujúcimi útesmi Wielkiej Turni, je miesto, kde sa turisti radi s obdivom zastavujú.

Dolinu objavujú aj horolezci. Zaujímavé lezecké cesty sú napríklad na Wielkej Turni Małołąckej a na Mnichowych Turniach.

Turistické trasy upraviť

Turistiká značka čierna – Ścieżkou nad Reglami z Polany Strążyskej cez Przełęcz w Grzybowcu na Wielku Polanu Małołącku. Ďalej prechádza cez Przysłop Miętusi, Dolinu Miętusiu a Zahradziska do Doliny Kościeliskiej.
- Čas túry: z Polany Strążyskiej na Polanu Małołącku: 1:10 h, naspäť 1:05 h
- Čas túry: z Polany Małołąckiej do Doliny Kościeliskiej: 55 min, naspäť 1:05 h
– cez celú dolinu z Gronika cez Wielku Polanu Małołącku, Głazisty Żleb a Kondracku Przełęcz na Kondratovu kopu.
- Čas túry: z Gronika na Polanę Małołącką: 55 min, ↓ 45 min.
- Čas túry: z Polany Małołąckiej na Kondratovu kopu: 2:35 h, ↓ 1:50 h
– ide spolu so žltou, potom sa odpája pod križovatkou z Ścieżki nad Reglami a vedie na Przysłop Miętusi a úbočím Miętusi Skoruśniaka na Malolučniak.
- Čas túry z Gronika na Przysłop Miętusi: 1 h, ↓ 45 min.