Domobrana (Slovenská republika 1939 – 1945)

Domobrana bola ozbrojená súčasť armády vojnovej Slovenskej republiky po vypuknutí SNP na jeseň 1944.

Štefan Haššík, druhý minister národnej obrany a veliteľ Domobrany.

Vznik upraviť

S vypuknutím Slovenského národného povstania dochádza k zániku armády Slovenskej republiky (1939-1945) . Preto na Slovensku vládnucí režim začal formoval nové ozbrojené sily, ktoré nazval Domobranou. Jednotky Domobrany sa začali formovať v septembri 1944[1]. Veliteľom Domobrany, ktorá sa mala stať protiváhou povstaleckej Prvej československej armády na Slovensku a utvárať dojem suverenity a autority rozkladajúceho sa režimu, sa stal minister obrany Štefan Haššík.

Prvý pluk bol sformovaný 8. októbra 1944[2]. Za súčasť Domobrany boli považované aj technické divízie pôsobiace v Maďarsku (1. technická divízia) a Taliansku (2. technická divízia), hoci príslušníci 2. technickej divízie odmietli nosiť rukávovú nášivku Domobrany.

V októbri 1944 boli do Domobrany zahrnuté aj útvary Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, četníctva, štátnej polície a finančnej stráže. K 29. novembru bol početný stav Domobrany 12 687 osôb.[3] Po doplnení o bývalých príslušníkov Východoslovenskej armády prepustených v decembri 1944 z internácie v Nemecku a mobilizácii z 12. januára 1945 bolo v jej radoch formálne 41 533 mužov (z toho 29 139 bolo dislokovaných na Slovensku)[4]. Viac než 2/3 príslušníkov domobrany nebolo nikdy ozbrojených.

Jednotky Domobrany sa však u Nemcov netešili nikdy veľkej dôvere. Náčelník Pohotovostnej skupiny H Josef Witiska v správe o politickej situácii na Slovensku zo dňa 28. novembra 1944 hlásil:

Domobrana v nijakom prípade nepredstavuje jednotku, na ktorú sa dá plne spoľahnúť. Nálada v Domobrane je protinemecká a štvavá kampaň proti Hlinkovej garde sa tam robí tak isto ako v povstaleckej armáde.[5]

Z radov nemeckej menšiny bola po 2. septembri 1944 organizovaná nemecká domobrana - SS Heimatschutz Slowakei.

Organizácia upraviť

Organizačná štruktúra Domobrany na konci roku 1944 bola nasledovná:[3][6]

  • Peší pluk 1 (veliteľ pplk. Ján Šmigovský) s veliteľstvom v Bratislave
  • Peší pluk 2 (veliteľ pplk. Anton Admica) s veliteľstvom v Trenčíne
  • Delostrelecký oddiel (veliteľ pplk. Vsevolod Milodanovič) s veliteľstvom v Trnave
  • dva prápory a parky (pioniersky a spojovací) s veliteľstvom v Novom Meste nad Váhom
  • automobilový prápor a park s veliteľstvom v Nitre
  • delostrelecký protilietadlový pluk s veliteľstvom v Bratislave
  • letecký pluk, bez lietadiel s veliteľstvom v Piešťanoch
  • ostatné útvary
  • Technický zbor (veliteľ plk. gšt. Štefan Tatarko)
    • 1. technická divízia
    • 2. technická divízia
  • pionierske stavebné skupiny I až VIII.

Vo februári 1945 bol Technický zbor reorganizovaný. Vznikli:[3]

  • 3. technická divízia (veliteľ plk. Jozef Sedlický) z pionierskych stavebných skupín I, III, IV a VII
  • 4. technická divízia (veliteľ plk. gšt. Jozef Gembala) z pionierskych stavebných skupín II, V, VI a VIII

Nasadenie upraviť

Od druhej polovice októbra 1944 do januára 1945 bola Domobrana nasadená v bojoch proti partizánom . 1. delostrelecká batéria podporovala útok divízie Tatra v smere Čremošné - Banská Bystrica. Časť II/1 pešieho práporu pôsobila v priestore Banskej Štiavnice. Do bojov proti sovietskym jednotkám zasiahla rota pešieho pluku 1 a 1. delostrelecká batéria pri Novom Tekove. Jednotky boli pre nedôveru nemeckého velenia prakticky nasadené iba na opevňovacie práce pri ústupových bojoch. Jedinou zostávajúcou oporou mocenských zložiek vojnového Slovenského štátu zostala Hlinkova garda a jej pohotovostné oddiely.[7]

Referencie upraviť

  1. Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 94-95.
  2. Krasnovský, B., 2000: Ozbrojené zložky slovenského štátu v období august 1944 – máj 1945. In: Bobák, J. (Editor): Slovenská republika 1939 – 1945, Matica Slovenská, s. 18
  3. a b c KLUBERT, Tomáš. Slovenská armáda v druhej svetovej vojne slovom a obrazom. Bratislava : Perfekt a.s. a Ústav pamäti národa, 2016. 445 s.
  4. Segeš, V. a kol., 2007, Slovensko - Vojenská kronika. 1. vyd. Bratislava, Perfekt, 200 s. ISBN 978-80-8046-381-6.
  5. PAŽUROVA, Helena. Východoslovenská armáda. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2012. ISBN 9788089514052. Kapitola 4. Poľná armáda po odlete gen. Augustína Malára do Bratislavy : Priebeh odzbrojovania Východoslovenskej armády, s. 288 - 305.
  6. KLIMENT, Charles K.; NAKLÁDAL, Bŕetislav. Slovenská armáda 1939-1945. Praha : Levné knihy KMa, 2006. 361 s.
  7. Mičev, S., 2009, Slovenské národné povstanie 1944. Banská Bystrica, Múzeum SNP, 208 s.