Donč (krajinský hodnostár)
Donč (hist. Donch, maďarsky Dancs-mester alebo Domokos) (* okolo roku 1278, pravdepodobne Liptov – † 1345, Komárno) bol uhorský šľachtic, diplomat v službách kráľa Karola I. Róberta, zvolenský veľžupan, neskôr komárňanský župan.
| Donč | |
| župan Zvolenskej veľžupy, Komárňanský župan, uhorský šľachtic a diplomat | |
 Erb rodu Donč | |
| Štát pôsob. | Uhorské kráľovstvo |
|---|---|
| Narodenie | okolo roku 1278 Liptov, (Slovensko) |
| Úmrtie | pravdepodobne jún 1345 Komárno (Slovensko) |
| Bydlisko | Do roku 1333 prevažne Liptov. Po roku 1333 Komárno |
| Národnosť | uhorská (na základe menného kritéria rodu možno predpokladať slovenský pôvod) |
| Rodičia | Dominik |
| Deti | Štefan, Ladislav, Ján, Klára |
Životopis upraviť
Od roku 1317 župan Zvolenskej stolice, do ktorej vtedy patril aj Liptov, Turiec a Orava, od roku 1337 aj Komárňanskej stolice. Podporoval rozvoj baníctva a rozširovanie mestských výsad a udeľovanie nových.
V roku 1318 pomohol Ružomberku získať mestské výsady. K tým, v roku 1340 kráľ Karol Róbert z Anjou doplnil mestu Ružomberok výsadu slobodného královského mesta.
V roku 1312 bol účastníkom bitky pri Rozhanovciach na strane kráľa Karola Róberta proti Omodejovcom a Matúšovi Čákovi. Vyviazol s ťažkými zraneniami a za zásluhy dostal od kráľa úrad zvolenského veľžupana (Zvolen predtým ovládal M. Čák.). Na strane kráľa stál aj v bojoch o Vyšehrad (1316) a v roku 1317 v bojoch o hrad Adrián (maď. Adorján 47°54′13″S 23°07′38″V / 47,903691°S 23,127155°V v blízkosti mestečka Livada, v Rumunsku v blízkosti súčasných maďarských a ukrajinských hraníc) a v bojoch o Komárno.
Po smrti M. Čáka (1321) do roku 1327 nadobudol obrovský majetok a tituly a stal sa dôverným poradca kráľa. V roku 1323 v sprievode kráľa Karola Róberta navštívil pápežský dvor pápeža Jána XXII. v Avignone, kde sa zoznámil s gotickou architektúrou stal sa jej podporovateľom a šíriteľom. Zaslúžil sa aj o prestavbu kostola v Banskej Bystrici v gotickom slohu.
Zastával aj úrad liptovského, zemplínskeho a komárňanského župana. Majiteľ hradov a panstiev vo Zvolene, Likave, Slovenskej Ľupči, Dobrej Nive a v Orave. Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola Róberta hrady Čakovec a Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo Komárno. V roku 1330 bol členom súdneho tribunálu, ktorý nariadil potrestať rod Feliciána Zacha až do tretieho pokolenia za účasť na nevydarenom atentáte na kráľa.
Donč v kultúre upraviť
Jeho život inšpiroval Ladislava Nádaši-Jégého k napísaniu poviedky Magister rytier Donč [1] (r. 1926) a Jozefa Cígera-Hronského k napísaniu románu Sokoliar Tomáš (r. 1932).
Donč, staviteľ hradov upraviť
Magister Donč bol veľkým staviteľom hradov na Strednom Slovensku. Mnoho hradov postavil ale aj prestaval a opravil, medzi nimi aj Sklabinský hrad, Hrad Liptovský Hrádok, Hrad Dobrá Niva, a mnohé ďalšie. Zvolenský Pustý Hrad, na ktorom sa narodil, dal prestavať a viac opevniť.
Literatúra upraviť
- Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
- Augustín Maťovčík, Pavol Parenička, Zdenko Ďuriška, Lexikón osobností mesta Martin (Osveta, 2006)
- I. Houdek, Kto bol majster Donč? In: Slovenské pohľady, č. 47/1931
Externé odkazy upraviť
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.