Donovaly
O horskom sedle pozri Donovaly (sedlo).Donovaly sú obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.
| Donovaly | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Bystrica |
| Región | Horehronie |
| Vodný tok | Starohorský potok |
| Nadmorská výška | 960 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′48″S 19°13′21″V / 48,880122°S 19,222458°V |
| Rozloha | 17,5 km² (1 750 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 283 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 16,17 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1702 |
| Starosta | Miroslav Daňo[3] (nezávislý) |
| PSČ | 976 39 |
| ŠÚJ | 508560 |
| EČV (do r. 2022) | BB |
| Tel. predvoľba | +421-48 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Donovaly 3 976 39 |
| E-mailová adresa | obec@donovaly.sk |
| Telefón | 048/419 98 06 |
| Fax | 048/419 98 46 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Donovaly | |
| Webová stránka: donovaly.sk/ | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Horská obec Donovaly sa nachádza severne od Banskej Bystrice v nadmorskej výške 960 metrov, na rozhraní pohorí Veľká Fatra a Starohorské vrchy. Jednotlivé osady obce ležia tak na severných (liptovských), ako aj južných (horehronských) svahoch horského sedla, pričom hranica katastra, a teda i okresu Banská Bystrica, prechádza takmer k osade Korytnica. V južnej časti sedla pramení Starohorský potok, ktorého prítoky odvádzajú vodu do Hrona, severnú časť chotára odvodňujú prítoky Korytnice.
Obe najbližšie mestá – Banská Bystrica i Ružomberok – sú vzdialené približne 27 km a dostupné po ceste I/59. Východná časť chotára zasahuje do Národného parku Nízke Tatry a v tejto časti sa nachádza aj prírodná rezervácia Štrosy.
Miestne časti upraviť
Obec tvoria vlastné Donovaly a osady Bully, Sliačany, Hanesy, Mišúty, Mistríky a Polianka.[4] Donovaly sú významné centrum letnej i zimnej turistiky a nachádzajú sa tu štyri veľké lokality cestovného ruchu – Centrum I, Centrum II, Vrchbáň a Pod Magurou. Známe sú lyžiarske areály Záhradište a Nová hoľa, bežecké trate a množstvo značených chodníkov do okolitých pohorí. Od roku 1992 sa tu každoročne konajú preteky psích záprahov.
Lokalizácia osád upraviť
- Donovaly: centrum obce leží priamo v sedle a okolí cesty I/59; stoja tu ubytovacie i stravovacie zariadenia, v južnej časti lyžiarske vleky a lanovka, v západnej rozprávkové Habakuky
- Bully: ležia cca 1,5 km južne od centra obce, v tesnom susedstve osady Polianka, na južných svahoch vrchu Baník (1 056 m n. m.); spolu s Poliankou sú pomerne nedotknuté výstavbou turistických atrakcií
- Hanesy: rozkladajú sa popri ceste I/59 v smere do B. Bystrice, necelý 1 km západne od centra obce
- Mistríky: ležia v údolí zvažujúcom sa ku Korytnici, približne 1 km juhovýchodne od centra
- Mišúty: rozkladajú sa na južných svahoch Novej hole, severovýchodným smerom od centra, vzdialeného približne 1 km; v okolí osady sú vybudované vleky, lanovka na Novú hoľu, Fun aréna a viacero penziónov
- Polianka: leží v tesnom susedstve osady Bully, južne od osady Donovaly a je skôr chalupárskou osadou s množstvom tradičných obydlí
- Sliačany: sú najnižšie položenou osadou Donovál, ležia v údolí Starohorského potoka pod cestou I/59, približne 1,5 km západne od centra
Dejiny upraviť
História Donovál siaha do 17. storočia, keď tu začali vznikať osady, zamerané na výrobu dreveného uhlia. Postupne na ich základe bola v 18. storočí založená obec Donovaly, prvá písomná zmienka o ktorej pochádza z roku 1702. Prvý hotel sa na jej území začal stavať v roku 1936, prvý obchod bol postavený dedinčanmi už v roku 1922 (Jednota). Za posledných 10 rokov sa tu rozmohla výstavba apartmánových domov a hotelov.
Pri potláčaní SNP na Donovaly a Staré Hory ustupovala povstalecká armáda, ktorá tu zanechala väčšinu svojej ťažkej výzbroje. Pre vhodné prírodné podmienky sa Donovaly stali jedným z centier tzv. partizánskej republiky (neďaleko sa nachádza Nemcami vypálená obec Kalište). V 50. rokoch 20. storočia bola rozšírená cesta zo Starých Hôr a Korytnice, na ktorú sa presunula doprava z už nevyhovujúcej cesty cez sedlo Veľký Šturec a Liptovské Revúce. V súčasnosti ňou prechádza tranzitná trasa európskej cesty 77 z Budapešti do Krakova.
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Rímskokatolícky kostol sv. Antona Paduánskeho, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhle ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1825. V interiéri sa nachádza klasicistický oltár s obrazom sv. Antona od banskobystrického maliara A. Stollmana a organ z roku 1850. Krstiteľnica je neogotická od J. Longauera z roku 1897. Priestor je zaklenutý českou plackou. Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená barokovou helmicou.[5]
- Kaplnka sv. Anny v časti Bully, neoklasicistická stavba z roku 1886.
-
Kostol sv. Antona Paduánskeho -
-
Interiér kostola -
Oltár -
Kaplnka sv. Anny
Turizmus upraviť
Donovaly sa nachádzajú v rovnomennom sedle na rozhraní Veľkej Fatry a Starohorských vrchov. Najvyšší vrchol nad nimi je Zvolen (1 402 m n. m.), vedľa sa nachádza Nová hoľa (1 370 m n. m.), kam vedie aj kabínková lanovka. Na svahoch Novej hole sa nachádza niekoľko zjazdoviek a lyžiarskych vlekov a juhovýchodné svahy sú obľúbenou lokalitou nadšencov závesného lietania. Niekoľko lyžiarskych svahov, vlekov a lanovka sa nachádza v stredisku Záhradište na severných svahoch vrchu Baník (1 056 m n. m.).
Turistické trasy upraviť
- po
značke (Cesta hrdinov SNP):
- na vrch Zvolen vo Veľkej Fatre
- na Kozí chrbát v Starohorských vrchoch a hlavný hrebeň Nízkych Tatier
- po
značke do Korytnice - po značke z rázcestia Pri javore do osady Kalište a obce Baláže
- po
značke do strediska Šachtičky
Ocenenia upraviť
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[6] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny (časť Bully).[7][8]
Galéria upraviť
-
Cesta číslo 59 -
Horské sedlo a centrum obce -
Širšie okolie obce -
Mistríky, dolná stanica lanovky -
Pohľad z Polianok
.JPG)
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ DONOVALY, Obec. Charakteristika [online]. donovaly.sk, [cit. 2017-11-19]. Dostupné online. Archivované 2017-12-01 z originálu.
- ↑ Donovaly- Kostol sv. Antona Paduánskeho [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Literatúra upraviť
- TOMEČEK Oto: Z dejín donovalských osád a farnosti. / The history of the Donovaly settlements and parish. Donovaly : Obec Donovaly, 2017. 72 s. ISBN 978-80-972766-5-2
Externé odkazy upraviť
- Najkrajší kraj – turistické atrakcie v obci
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Donovaly
