Dračí hrádok

zrúcanina hradu na Slovensku

Dračí hrádok (iné názvy: Dračí hrad, Hadí zámok, Hadí hrad) je zrúcanina hrádku na výraznom ostrohu vrchu Úboč nad údolím Stupavského (Borinského) potoka, v nadmorskej výške 370 m n. m., 2 km východne od obce Borinka v najjužnejšej časti pohoria Malé Karpaty.

Dračí hrádok
zrúcanina
Draci hradok 01.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okres Malacky
Pohorie Malé Karpaty
Nadmorská výška 370 m n. m.
Súradnice 48°15′18″S 17°06′41″V / 48,2550°S 17,1113°V / 48.2550; 17.1113
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup Borinka
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Poloha v Bratislavskom kraji
Poloha v Bratislavskom kraji
RedHut.svg
Poloha v Bratislavskom kraji
Wikimedia Commons: Dračí hrádok
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Najzachovalejšia časť - bývalá hlavná veža
Hlavná veža pohľad z druhej strany

HistóriaUpraviť

Hrádok bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený na základe kráľovskej iniciatívy v 13. storočí, keď sa majiteľmi dovtedajšieho kráľovského hradu na Pajštúne stali grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Kráľovský pôvod tiež naznačuje podobnosť veže na Dračom hrádku s vežami na iných kráľovských hradoch (Plavecký hrad 10,2x10,2 m, Beckovský hrad 9,5x9,5 m). Michal Slivka a Miroslav Plaček stotožňujú Dračí hrádok s objektom Drach-kugel-schols z Meyerovej rytiny z roku 1563, na ktorej je zachytená korunovácia cisára Maximiliána II. v Bratislave. Rytina sa nachádza v Mestskej galérii v Bratislave. Tento predpoklad však odmieta Andrej Fiala (1972) a tiež Zdeněk Farkaš (1993).

Zaujímavá je tiež podoba názvu objektu: Dračí hrádok s názvom tzv. Dračieho rádu, ktorý založil v roku 1408 kráľ Žigmund Luxemburský a sústredil v ňom najmocnejšie a najvplyvnejšie osobnosti vtedajšieho Uhorska (Ctibor zo Ctiboríc, Peter Čech z Levíc, Mikuláš Garaj z Devína). Od 1409 bol jeho členom dokonca rakúsky vojvoda a 24 štajerskych rytierov.

Hrádok zanikol požiarom v prvej polovici 15. storočia. Pravdepodobne bol zničený počas husitských vpádov na územie dnešného západného Slovenska.

PopisUpraviť

Samotný areál hrádku sa skladá z dvoch častí: pretiahnutej vyvýšeniny širokej 15 metrov a dlhej 115 metrov, oddelenej od okolitého terénu nízkym valom a druhej vyvýšeniny (južne od prvej) širokej 20 metrov a dlhej 112 metrov, oddelenej od prvej priekopou. Centrálna hranolová veža s vonkajšími rozmermi 10x10 metrov bola postavená za 17 metrov širokou a 6 metrov hlbokou, do skaly vytesanou priekopou. Jej vzdialenosť od priekopy je asi 17 metrov. Na vonkajšej časti priekopy sa zachovali skromné zvyšky murovaného osadenia vstupného mosta.

Súčasný stavUpraviť

Viditeľná je len časť zachovaného múru osadenia vstupného mosta. Ostatné časti základov, ktoré sú spomínané v texte v súčasnosti nevidno.

Archeologické výskumyUpraviť

Prvý archeologický výskum na lokalite zrealizoval v rokoch 1941 – 1942 prof. Vojtech Ondrouch, ktorý na základe istých nálezov predpokladal, že stredovekému opevneniu predchádzala rímska strážna veža Orlie hniezdo. V lete 1993 sa uskutočnil v troch turnusoch archeologický výskum pod vedením Zdeňka Farkaša. Výskum odhalil zvyšky kamennej budovy za vežou, ktorá mala rozmery 10,9x9,1 metrov a múry hrubé 90 cm. Pravdepodobne ide o tú istú budovu, ktorú lokalizoval už V. Ondrouch.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť