Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku

Duklianske bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníkunárodné kultúrne pamiatky, venované Karpatsko-duklianskej operácii, ktorá sa odohrala počas 2. svetovej vojny v oblasti Duklianskeho priesmyku a pamiatke tu padlým vojakom.

Duklianské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku
(Dukliansko Karpatská operácia)
0988654321
Pamätník príslušníkom 1. Československého armádneho zboru
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský
Okres Svidník
Mesto Svidník
Obec Vyšný Komárnik
Súradnice 49°24′53″S 21°42′00″V / 49,41461°S 21,69997°V / 49.41461; 21.69997
Založenie 1944
1947 Zmenený
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší prístup z obce Vyšný Komárnik
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - dátum vyhlásenia 27. 2. 1961
ÚZPF[2]
 - číslo 712-1277/1 – 712-1277/8 (Vyšný Komárnik)
712-1283/1 – 712-1283/8 (Svidník)
Stav zachovalý
Správa múzeum
Wikimedia Commons: Pamätník Československej armády
Webová stránka: http://www.vhu.sk/narodna-kulturna-pamiatka-duklianske-bojisko/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Duklianske bojisko upraviť

Duklianske bojisko je národná kultúrna pamiatka zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (na základe uznesenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 24 z 27. 2. 1961). Územne je rozdelená do dvoch lokalít:

  • Dukla – pamätník Česko-Slovenského armádneho zboru v katastrálnom území Vyšný Komárnik
  • Pamätník sovietskej armády v katastrálnom území Svidník

Pamätník Česko-Slovenského armádneho zboru upraviť

Pamiatková ochrana
 Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[3]
 - číslo 712-1277/1 – 712-1277/8

Pamätník sa nachádza v katastrálnom území obce Vyšný Komárnik 49°24′53″S 21°42′00″V / 49,41461°S 21,69997°V / 49.41461; 21.69997. Jeho vybudovaním v priestore bojov vláda Česko-Slovenskej republiky vzdala padlým vojakom 1. česko-slovenského armádneho zboru. Pamätník bol postavený v roku 1949 a jeho autorom je Ing. architekt Josef Grus. Pri pamätníku leží vojenské pohrebisko – cintorín, na ktorom je pochovaných 565 príslušníkov zboru.

Pamätník tvorí vysoký pylón a kolumbárium. Uzatvára južnú stranu cintorína a spolu s obradnou sieňou je vysoký 28 m. Svojím tvarom pylón symbolicky znázorňuje úder oslobodzovacích vojsk do nepriateľskej obrany na poľsko-československom pomedzí. V roku 1949 bola súčasťou pamätníka socha čs. vojaka, ktorý vzdáva na poctu zbraň svojim mŕtvym spolubojovníkom, dielo sochára Jana Vítka[4] a vtedajsi statny znak - lev s dvojkrizom. Tato socha bola v roku 1964 odstranena spolu s povodnym statnym znakom a v roku 1964 bol pamätník doplnený o bronzové súsošie Žalujem od národného umelca Jána Kulicha: matka ďakuje sovietskemu vojakovi za oslobodenie a zároveň žaluje fašizmus za príkoria a utrpenie, ktoré spôsobil. Ďalej bol pôvodný štátny znak nahradený štátnym znakom vtedy platným.

Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule s vygravírovanými menami 1265 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí padli v Karpatsko-duklianskej operácii. Nie všetci sú pochovaní na Dukle; väčšina hrobov sa nachádza na poľskej strane hraníc, predovšetkým v meste Dukla a v osade Nowosielce.

V kolumbáriu pamätníka (žulové čierne oválne teleso s výklenkami na ukladanie urien) je uložená prsť zo všetkých miest bojov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Portál kolumbária zdobia reliéfy znázorňujúce jeho bojovú cestu od Buzuluku do Prahy.

Pri štátnej ceste, asi 200 m od štátnej hranice, je žulový pamätník Rozpuknuté srdce. Postavený je na mieste tragickej smrti generála Jaroslava Vedrala-Sázavského, veliteľa 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR, ktorý tu zahynul 6. októbra 1944. Generálovo auto nabehlo na nástražnú mínu. Spolu s generálom zahynul aj jeho vodič a osobná stráž.

Vľavo od štátnej cesty asi 100 m od štátnej hranice, na mieste, kde bol pôvodný cintorín príslušníkov čs. armádneho zboru, je od roku 1967 umiestnená žulová plastika – symbol ženijného vojska v Karpatsko-duklianskej operácii. Plastika zobrazuje ruku ženistu pri zneškodňovaní protitankovej míny.

Pri štátnej hranici je postavená na mieste pôvodnej pozorovateľne veliteľa zboru generála L. Svobodu49°24′53″S 21°42′30″V / 49,414585°S 21,708249°V / 49.414585; 21.708249 vyhliadková veža. Pôvodná veža bola drevená, súčasná bola odhalená v roku 1974. Rozhľadňa je postavená v nadmorskej výške 550 m a je vysoká 52 m. Vo vstupnej hale vyhliadkovej veže je inštalované audiovizuálne zariadenie, ktoré umožňuje návštevníkovi získať podrobnejšie informácie o Karpatsko-duklianskej operácii. Z plošiny je výhľad na duklianske bojisko na poľskej i slovenskej strane. V interiéri rozhľadne je inštalovaná lipová ratolesť – symbol slovanskej vzájomnosti a zároveň označenie československej generálskej vojenskej hodnosti.

V roku 1981 bola v severovýchodnej časti areálu pamätníka vytvorená aleja Hrdinov Dukly. Na kamenných žulových blokoch sú umiestnené busty 15 hrdinov Sovietskeho zväzu a Československej republiky, aktívnych účastníkov Karpatsko-duklianskej operácie. Busty v nadživotnej veľkosti tu majú maršali Sovietskeho zväzu Ivan Stepanovič Konev, K. S. Moskalenko a A. A. Grečko, armádni generáli L. Svoboda a K. Klapálek, generálmajori A. Sochor a R. Tesařík, podplukovníci J. Kholl a F. Vrána, kapitáni R. Jasiok a V. Opatrný, gardoví seržanti P. A. Kondyra, V. N. Golovaň a D. Karakulov a mladší seržant I. V. Babin.

Areál Duklianskeho bojiska sa rozprestiera od rázcestia obce Kapišová až po slovensko-poľský hraničný priechod Dukla. Jeho súčasťou je vojenské prírodné múzeum, ktoré bolo sprístupnené verejnosti v roku 1959. Nachádza sa tu expozícia v prírode s rozmiestnenou bojovou technikou v katastrálnom území obci Nižného Komárnika a Vyšného Komárnika. Sprístupnené sú aj zrekonštruované delostrelecké palebné postavenia a bunkre jednotiek 1. čs. armádneho zboru v ZSSR i veliteľské stanovište veliteľa 3. čs. brigády, z ktorého velitelia zabezpečovali ďalšiu útočnú činnosť na slovenskom území po prekročení štátnej hranice.

Údolie smrti upraviť

 
Tank T-34 na území obce Kapišová

Údolie smrti je súčasťou Prírodného duklianskeho múzea. Zaoberá plochu obcí Dobroslava, Kapišová, Kružlová, Nižná Pisaná, Svidnička, Vápeník a Vyšná Pisaná, kde je osadená vojenská technika z obdobia Karpatsko-duklianskej operácie z bojov počas 25.27. októbra 1944[5] a to:

Pamätník Červenej armády upraviť

Pamiatková ochrana
 Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[13]
 - číslo 712-1283/1 – 712-1283/8
 
Pamätník Sovietskej armády vo Svidníku

Vo Svidníku stojí monumentálny mramorový pamätník Červenej armáde, národná kultúrna pamiatka. Bol odhalený 3. októbra 1954 pri príležitosti osláv 10. výročia karpatsko-duklianskej operácie. Autormi projektu boli českí architekti Ing. Karel Lodr, Jan Krumprecht a Václav Šedivý. Sochárske práce realizovali sochári – národní umelci Oskár Kozák, Jan Hana a zaslúžilý umelec František Gibala.

Pomník má výšku 37 m. Päťramenná hviezda na jeho vrchole meria 3,5 m. Čelné steny ohrady pamätníka výtvarne symbolizujú Slovenské národné povstanie a príchod Červenej armády. Na ľavej strane pamätníka je súsošie Útok Sovietskej armády, na pravej strane reliéf Partizánska hliadka v Slovenskom národnom povstaní. Pred širokým schodišťom pamätníka je bronzová socha sovietskeho seržanta; symbolizuje čestnú stráž, ktorá vzdáva hold nad mohylou padlých. Jej výška je 4 m a jej autormi sú Jan Bartoš a Jan Hana. Po bokoch sokla, na ktorom je postavená socha, sú vysekané položené mramorové lipové vence.

Architektonický komplex pamätníka dotvárajú dve pieskovcové súsošia: Hanovo Stretnutie a Gibalovo Smelý pohľad do budúcnosti. Na štvorcovom piedestáli, obelisku a pylóne pamätníka sú osadené veľkorozmerné mramorové reliéfy: Zdvihnutie zástavy na slávu víťazstva, 9. máj 1945, Ľudia vítajú svojich sovietskych osloboditeľov, Zvítanie partizánov so Sovietskou armádou a Dedina víta sovietskych vojakov. Pri pamätníku pri stene sú vytvorené symbolické mramorové hrobky padlých príslušníkov sovietskej pechoty, tankistov, delostrelcov a letcov. Na hrobkách sú vytesané symboly rozlišovacích znakov týchto druhov sovietskych zbraní. V štyroch spoločných hroboch je pochovaných vyše 9 000 sovietskych vojakov.

V roku 1974 bol vytvorený na pravej strane pamätníka v blízkosti vojenského múzea Park bojovej techniky, v ktorom je rozmiestnená vojenská bojová technika používaná v čase Karpatsko-duklianskej operácie.

Spravovanie duklianskeho bojiska a pamätníkov upraviť

Pamätníky a celý areál vojenského prírodného múzea do roku 1959 spravoval ONV vo Svidníku, potom do roku 1965 Krajské pamiatkové stredisko v Prešove a od 1965 Duklianske múzeum vo Svidníku. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 bolo múzeum premenované na Vojenské múzeum vo Svidníku. Stalo sa samostatnou organizáciou, ktorá spravovala celý areál Vojenského prírodného múzea a pamätníky.

Duklianske múzeum bolo v roku 2004 transformované na múzejné oddelenie Svidník a je pričlenené pod novozriadené Vojenské múzeum Piešťany zriadené Vojenským historickým ústavom Bratislava.

Od roku 1994 až do 2004 bolo Duklianske múzeum priamo v riadení Vojenského historického ústavu v Bratislave.

Referencie upraviť

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-23]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-23]. Dostupné online.
  3. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-23]. Dostupné online.
  4. BA@CREATIV.SK, Creativ line - ateliér reklamy, www.creativ.sk,. Na Dukliansky pamätník vrátia sochu z roku 1949 | Uszz.sk [online]. www.uszz.sk, [cit. 2018-04-19]. Dostupné online. Archivované 2018-04-20 z originálu.
  5. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-11-11]. Dostupné online. Archivované 2010-03-12 z originálu.
  6. http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18128
  7. http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18124
  8. http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18125
  9. http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18126
  10. http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18129
  11. http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18130
  12. http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18127
  13. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-23]. Dostupné online.

Literatúra upraviť

Iné projekty upraviť