Dukovci[1] (iné mená: Dukasovci[2], sg. mužského rodu: Dukas (aj označenie dynastie samotnej)[3], sg. ženského rodu: Dukaina[4], starogr. Δούκαι, ΔούκαςD(o)ukai, D(o)ukas, etymologicky zo slova d(o)ux - vodca, generál[5]) bol byzantský aristokratický rod. V historických prameňoch sa rod objavuje od 9. storočia, postupne dynastia získala rozsiahle majetky v Trákii a Bitýnii. Jej príslušníci boli nositeľmi viacerých významných titulov a hodností,[3] niekoľkí jeho prívrženci sa stali byzantskými cisármi (v tomto kontexte pre roky aj Dukasovská dynastia).[6]

Dukovci
KrajinaByzantská ríša
Titulystratég, domestikos tón scholon, byzantský cisár

História roduUpraviť

Pôvod rodu je nejasný. Byzantský kronikár Nikeforos Bryennios tvrdil, že jeho príslušníci slúžili ešte pod cisárom Konštantínom I. Neskorší historik Zonaras zase tvrdil, že pôvodný rod Dukovcov vymrel po povstaní Konštantína Duka v roku 913, a že neskorší cisár Konštantín X. bol jeho príslušníkom už len po ženskej vetve. Historicky podložene sa rod prvýkrát spomína začiatkom 9. storočia, keď cisárovná Theodora vyslala prvého známeho príslušníka rodu potlačiť hnutie paulikánskych heretikov v Malej Ázii. Do 10. storočia rod zosilnel a stal sa jedným z najvýznamnejších v krajine, Jeho príslušníci Andronikos a Konštantín Dukas slúžili vo vojsku ako generáli a stali sa predlohami pre postavy v epose Digenis Akritas. Značná moc rodu im umožnila povstať proti cisárskej moci, no ani jeden neuspel. Iný Andronikos Dukas sa spomína v roku 976 ako stúpenec Barda Sklera, ktorý povstal proti Bazilovi II. Jeho syn Bardas Mongos Dukas velil byzantskej flotile na výprave k Chazarom (1016). V roku 1059 sa príslušník rodu Konštantín stal byzantským cisárom a vládol ako Konštantín X. Byzantským cisárom sa stal aj jeho syn Michal VII. Ďalší Dukovci v tomto období slúžili ako velitelia a cisárski úradníci. Hoci sa rod na byzantskom tróne neudržal svoj vplyv si ponechal. Veľmi blízko mala dynastia ku Komnénovcom, s ktorými uzavreli v 11. storočí „politickú úniu“, takže boli nazývaní aj ako Komnenod(o)ukovci. Tento vzťah bol umocnený tým, že po nástupe Alexia I. na trón sa jeho manželkou stala Irena Dukaina. Konštantín Dukas, syn Michala VII., bol zároveň až do svojej smrti nominálne Alexiovým spolucisárom a bol zasnúbený s jeho dcérou Annou. Svoj lesk si meno rodu ponechalo aj v 12. storočí a bolo prijímané aj inými byzantskými rodmi (napr. Angelovci - pozri Komnenos Dukas, Vatatzovci, Kamaterovci, atď). Po 12. storočí sú známe už len osoby spojené s vedľajšími vetvami Dukovcov.[5][7]

Byzantskí cisári z rodu DukovcovUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. MEŠKO, Marek. Obnova byzantskej moci na Balkáne za vlády Alexia I. Komnéna. 1. vyd. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2012. ISBN 978-80-558-0101-8. S. 29.
  2. Historická revue. Zväzok 20. Bratislava : KLEIÓ, 2009. Dostupné online. S. 25.
  3. a b Dukas In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 137.
  4. Zborník Univerzity Komenského: Historica. Zväzok 46. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005. Dostupné online. ISBN 978-80-223-2025-2. S. 36.
  5. a b DOUKAS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 655 – 656. (po anglicky)
  6. RICE, David Talbot. Byzantské umenie. Preklad Marián Fridrichovský. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1968. (z anglického originálu Art of the Byzantine Era). S. 116.
  7. Ducas family In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-08-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Alexios V. Dukas Murtzuflos In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-08-05]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  9. ALEXIOS V DOUKAS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 66. (po anglicky)
  10. Ján III. Dukas Vatatzés In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-08-05]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.