Duma bratislavská
Duma bratislavská je príležitostná báseň, ktorú napísal Janko Kráľ v roku 1844. Prvýkrát vyšla v roku 1847 v Orle tatranskom II. Je považovaná za prvú báseň v Štúrovej slovenčine.
Téma upraviť
Báseň je reakciou na suspendovanie Ľudovíta Štúra z katedry profesora evanjelického lýcea. Zachytený je v nej aj demonštratívny odchod 18 slovenských študentov 5. marca 1844 z Bratislavy, 13 ich dorazilo do Levoče. Kráľ napísal aj variácie na túto tému a to Dve staré pesničky, Pieseň a Praktiká tohto života.
Vysvetlivky upraviť
Kráľ pripojil k básni aj vysvetlivky:
- 1. k veršu 10: Je výpoveď prostonárodňja, zrak značí dákeho luďom odpornjeho Boha staroslovjenskeho.
- 2. Kompan značí žiaka
- 3. Pán Mátau, českí pán Mátal; i u nás sa táto forma užíva.
Zdroje upraviť
- KRÁĽ, Janko. Zažíhaj svetlá. Ed. Pavol Vongrej. Bratislava : Tatran, 1969. S. 168.
- KRÁĽ, Janko. Súborné dielo. Ed. Milan Pišút. Martin : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1952. S. 583.
Iné projekty upraviť
Wikizdroje ponúkajú úplný text od Duma bratislavská
