Štvorruké

Štvorruké (iné názvy: opice, v dobovej podobe aj: štvorrukí, štýrrukí, v staroslovenčine čtveroruci; lat. Quadrumana, Pollicata, Pitheci) a dvojruké (iný názov: človek; lat. Bimana, Bimanus) boli v niektorých starších systémoch dva samostatné taxóny cicavcov, ktoré ako celok (t.j. obidva dokopy) zodpovedali taxónu primáty (v tom zmysle, ako sa primáty bežne chápu dnes). Taxón štvorruké sa prestal používať už koncom 19. stor., taxón dvojruké začiatkom 20. storočia.

Úvod

Od 18. storočia do začiatku 20. storočia popri systémoch používajúcich taxón primáty (ktorý zaviedol Linnaeus, i keď uňho na rozdiel od dneška zahŕňal aj letuchy a netopiere) existovali aj systémy, v ktorých cicavce neobsahovali taxón primáty, ale namiesto neho dva veľké taxóny:

• štvorruké (Quadrumana [v širšom zmysle] alebo Pollicata alebo Pitheci [v širšom zmysle]) - t.j. všetky dnešné primáty okrem ľudí (podrobnosti pozri nižšie)
• dvojruké (Bimana alebo Bimanus) - t.j. len ľudia (čiže pôvodne len rod Homo)

Neskôr ako tretia možnosť existovali aj kombinované systémy, t.j. také systémy, v ktorých sa primáty (Primates) delili na podskupiny štvorruké (Quadrumana) a dvojruké (Bimana) (napr. Gray 1870). Začiatkom 20. storočia (napr. Počta 1905) existovali systémy, v ktorých sa už taxón štvorruké nevyskytoval, ale taxón dvojruké bol ešte prítomný ako formálny taxón, ktorého jediným obsahom bol rod Homo.

Štvorruké

Tento taxón ako prvý uvádza Buffon v roku 1766, ale robí tak len nejasne a používa len francúzsky názov quadrumanes. Blumenbach taxón v roku 1779 uvádza pod latinským názvom Pitheci (a pod nemeckým názvom Thiere mit vier Händen - čiže "zvieratá so štyrmi rukami"), ale v roku 1791 ho premenoval na Quadrumana (a teda ako prvý použil latinský názov Quadrumana).

Slovo quadrumana znamená doslova "štvorruké", teda majúce štyri (a nie len dve) ruky.

Existovali tieto 2 definície taxónu Quadrumana (alebo Pitheci):

• 1. v širšom zmysle: to isté ako dnešný taxón Primates (inými slovami: Prosimii a Anthropoidea) okrem ľudí. Túto definíciu používa napr. Blumenbach 1779 (pod názvom Pitheci), Blumenbach 1791 (pod názvom Quadrumana), Cuvier 1798 (pod fr. názvom Quadrumanes), Desmarest 1822, Latreille 1825, Schubert 1826, Krejčí 1864, Gray 1870 a Rízner 1875 (počnúc Desmarestom je už názov vždy v podobe Quadrumana).

• 2. v užšom zmysle: to isté ako dnešný taxón Anthropoidea okrem ľudí. Túto definíciu používa napr. Illiger 1811 (pod názvom Quadrumana), Schubert 1826 (pod názvom Quadrumana) a Meyers Lex. 1905 (pod názvami Pitheci, Simiae, Quadrumana).

To, čo je vyššie označené ako definícia 1, Illiger 1811 a Schubert 1826 označujú názvom Pollicata, pričom ale u Illigera sú do Pollicata (teda do významu 1) zahrnuté aj vačkovce (Marsupialia).

To, čo je vyššie označené ako definícia 2, sa zhruba do 1. polovice 20. storočia väčšinou označovalo názvom Simiae (t.j. pravé opice, opice v užšom zmysle). Už v 19. storočí (porov. Haeckel 1895), ale potom najmä od polovice 20. storočia dodnes, sa názov Simiae alternatívne používal ako úplné synonymum taxónu Anthropoidea, teda zahŕňa aj ľudí.

Názov Pitheci okrem vyššie uvedených významov 1 a 2 alternatívne znamenal už v 19. storočí (porov. napr. Haeckel 1895) úplné synonymum dnešného taxónu Anthropoidea, teda zahŕňal aj ľudí.

Dvojruké

Tento taxón ako prvý uvádza Buffon v roku 1766, ale robí tak len nejasne a používa len francúzsky názov bimanes. Blumenbach používal najprv v roku 1779 názov Inermis, neskôr ho zmenil na názov Bimanus. Latinský tvar Bimana použil ako prvý pravdepodobne Gravenhorst v roku 1804. Illiger v roku 1811 pre tento taxón zaviedol názov Erecta. R. Owen tento taxón v roku 1857 nazval Archencephala (a považoval ho za natoľko významný, že ho povýšil na podtriedu cicavcov). E. Haeckel tento taxón nazýval Erecti, neskôr Anthropi alebo Anthropini.

Slovo bimana znamená doslova "dvojruké", čiže majúce len dve (a nie štyri) ruky.

Tento taxón zahŕňa len rod Homo, pričom po objave pitekantropa bolo sporné či sem patrí aj pitekantrop (t.j. z dnešného pohľadu bolo sporné, či sem patrí aj druh Homo erectus). U Arldta 1915 taxón Bimana zahŕňa aj ľudoopov vrátane gibonov.

Zdroje

• LYELL, Ch.. THE GEOLOGICAL EVIDENCES OF THE ANTIQUITY OF MAN WITH AN OUTLINE OF GLACIAL AND POST-TERTIARY GEOLOGY AND REMARKS ON THE ORIGIN OF SPECIES. [s.l.] : [s.n.], 1873. 606 s. Dostupné online. S. 525-526.
• BUFFON de; DAUBENTON: Histoire naturelle, générale et particuliére, avec la description du cabinet du Roi. Tome premier -quinzième! (14). [s.l.] : [s.n.], 1766. 411 s., S. 18-21 [2]
• BLUMENBACH, J. F. Handbuch der Naturgeschichte : mit Kupfern. 1779 [3] S. 57-70
• BLUMENBACH, J. F. Handbuch der Naturgeschichte. Wien :Bei Mich. Lechner Universitäts-Buchhändler,1832 [4].
• CUVIER, Georges. Tableau élémentaire de l'histoire naturelle des animaux. [s.l.] : Baudouin, 1799. 710 s. S. 21-102.
• GRAVENHORST, J. L. C.. System der Natur als Leitfaden bei seinen naturhistorischen Vorlesungen. [s.l.] : Flecheisen, 1804. 146 s. S. 143.
• ILLIGER, C. Prodromus systematis mammalium et avium : additis terminis zoographicis utriusque classis, eorumque versione germanica. Berolini :Sumptibus C. Salfeld, 1811, S. 65-78
• DESMAREST, A.-G., BÉNART. R. Mammalogie, ou, Description des espèces de mammifères 1, 2. Paris :Chez Mme. Veuve Agasse, imprimeur-libraire, 1820-1822, I: 30, 48
• LATREILLE, P. A. Familles naturelles du règne animal : exposées succinctement et dans un ordre analytique, avec lindication de leurs genres. Paris :J. B. Baillière,1825,S. 41-45
• SCHUBERT, G. H.. Allgemeine Naturgeschichte oder Andeutungen zur Geschichte und Physiognomik der Natur. [s.l.] : Palm & Enke, 1826. 1296 s., S. 1165-1170, 1189-1190 (uvedené sú 2 rôzne systémy)
• CUVIER, G.. “The” Animal Kingdom “of the Baron Cuvier” (Enlarged and Adapted to the Present State of Zoological Science ; Illustrated After the Original Drawings). [s.l.] : Proprietor, 1839. 198 s. Dostupné online. S. 33-196.
• KREJČÍ, J. Přehled soustavy živočišné (dle nejnovějších pramenů ; s atlasem o 33 tabulkách v mědi rytých). [s.l.] : Kober, 1864. 307 s. S. 254-289.
• GRAY, J. E. Catalogue of Monkeys, Lemurs and Fruit-eating Bats in the Collection of the British Museum. [s.l.] : British Museum, 1870. 137 s. S. 3 a nasl.
• HAECKEL, E. Systematische Phylogenie der Wirbelthiere (Vertebrata). Dritter Teil des Entwurfs einer systematischen Stammesgeschichte. Berlin :G. Reimer, 1895.[5], S. 600-601
• WARD, L. F. Haeckel's genesis of man, or history of the development of the human race: being a review of his "Anthropogenie", and embracing a summary exposition of his views and of those of the advanced German school of science. Philadelphia : Edward Stern & Co., [1879] [6] S. 60
• ARLDT, Theodor. Die Stammesgeschichte der Primaten und die Entwicklung der Menschenrassen. [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 52 s. ISBN 978-3-662-34587-0. S. 27-28.
• RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis, Uhorská Skalica, 1875, S. 18
• MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy. 1874, S. 14-15
• GYÖRFFY, I. Prírodopis. 9. vyd. Ostrihom, 1899, S. 18, 19
• ORMIS: Stručný přírodopis pro slowenské žáky a žáčky –Díl I. Žiwočíchopis. Banská Bystrica, 1851, S. 6
• THURZO, Milan. Milióny rokov človeka. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1985. 204 s. (Obrázky z prírody.) S. 17.
• POČTA, F. Rukověť paleozoologie II, Praha, 1905 [7], S. 269-275
• heslá Affen, Primaten a Säugetiere. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 1. Leipzig 1905, S. 127-128; Band 16. Leipzig 1908, S. 345; Band 17. Leipzig 1909, S. 634-638. [8], [9],[10]
• primáti. In: Malá československá encyklopedie 5, S. 99
• opice. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s.
• opice. In: Masarykův slovník naučný V, 1931
• Bimana. In: Encyclopaedia Britannica 1911 [11]
• Quadrumana. In: ROSS, John M.. The Globe Encyclopaedia. [s.l.] : [s.n.], 1879. 602 s. Dostupné online. S. 271.
• Explore 100 Famous Scientist Quotes Pages [online]. todayinsci.com, [cit. 2020-01-25]. Dostupné online.