Dysprózium

chemický prvok s protónovým číslom 66

Dysprózium Dysprosium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Dy a protónové číslo 66. Patrí medzi lantanoidy.

Dysprózium
(dysprosium)
terbium ← dysprózium → holmium

 
Dy

Cf
66
Periodická tabuľka
6. perióda, 3. skupina, blok f
lantanoidy, kovy vz. zemín, kovy
Vzhľad
striebrobiely kov
dysprózium
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 162,500 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f10 6s2
Atómový polomer 178 pm
Kovalentný polomer 192 pm
Iónový polomer
pre: Dy3+
105 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,22 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 573,0 kJ.mol−1
2: 1 130 kJ.mol−1
3: 2 200 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II, III
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 8,540 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 1 680 K)
8,37 kg·dm−3
Teplota topenia 1 680 K (1 406,85 °C)
Teplota varu 2 840 K (2 566,85 °C)
Sk. teplo topenia 11,06 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 280 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 27,7 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1 378 1 523 1 704 1 954 2 304 2 831
Iné
Kryštálová sústava hexagonálna
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 926 nΩ·m
Tep. vodivosť 10,7 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť 9,9 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 2 710 m·s−1
Youngov modul 61,4 GPa
Pružnosť v šmyku 24,7 GPa
Objemová pružnosť 40,5 GPa
Poissonovo č. 0,247
Tvrdosť (Brinell) 500 MPa
Reg. číslo CAS 7429-91-6
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 154Dy synt. 3,0x106 r. α 2,947 150Gd
 156Dy 0,06 % 1x1018 r. α 152Gd
158Dy 0,10 % stabilný s 92 neutrónmi
160Dy 2,34 % stabilný s 94 neutrónmi
161Dy 18,91 % stabilný s 95 neutrónmi
162Dy 25,51 % stabilný s 96 neutrónmi
163Dy 24,90 % stabilný s 97 neutrónmi
164Dy 28,18 % stabilný s 98 neutrónmi
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému dysprózium.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 3 – 4,5 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm dysprózia 100 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO4 a xenotímy, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO3F – zmesové fluorouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)2O6.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému dysprózium